Hinn sa preto k Duchu Svätému začal modliť aj pred každým čítaním Biblie, ktorá preňho získala celkom nový rozmer.
Silnú duchovnú prítomnosť okolo Hinna dosvedčovali aj iní. Veľakrát sa stalo, že Hinna prišiel navštíviť niekto z jeho známych a v jeho prítomnosti sa silno rozplakal. Inokedy Benny stretol svoju matku, ktorá umývala schody, a jeho prítomnosť ju odhodila dozadu a pritlačila k stene. Hinn svedčí, že ľudia v jeho prítomnosti často ani netušili, čo sa s nimi deje. On sám sa preto modlil:
To, čo chcem, je presne to, čo mám teraz. Nech je to, čo je, hlavne nech to neskončí.
Krátko na to bol Hinn podľa svojho svedectva za kazateľňou uzdravený zo svojej koktavosti a začal slúžiť slovom.
Teológia

Až doteraz sme citovali Hinnovu autobiografiu z jeho knihy „Dobré ráno, Duchu Svätý“. Ak by sme sa chceli zamyslieť nad vieroučným obsahom, musíme mať na zreteli, že v rokoch 1992-1993 učinil Hinn pokánie a odvolal niektoré doktríny Hnutia viery, ktorých bola jeho kniha plná. Súčasťou pokánia bolo aj vymazanie niektorých jeho magnetofónových nahrávok v reedícii jeho knihy „Dobré ráno, Duchu Svätý!“. Podľa vydavateľa Thomasa Nelsona však nešlo o zmenu teológie, ale o jej prečistenie. Hinn vypustil vety o Kristovej satanskej prirodzenosti, jeho duchovnej smrti a znovuzrodení atď. Taktiež vynechal, že existuje deväť osôb Božej trojice, resp.. že každá z nich má vlastné telo, dušu a ducha. A hoci kniha nie je teologickou rozpravou, môžeme si utvoriť názor o autorovej teológii, ak vybočíme z jeho chronologického rámca a jeho posolstvo rozdelíme tematicky.

Christológia
V Hinnovej teológii sa však človek musí najprv obrátiť na Ducha Svätého:
Kto teda chce poznať Ježiša, musí sa obrátiť na Ducha Svätého. Ježiš sám to povedal. A On vedel, o čom hovorí. (str. 64)
Sám Ježiš by bol bez Ducha Svätého úplne bezmocný. Veď je bytosťou vyrastenou z Duchom Svätým stvoreného semena a bez Ducha by bol ostal obyčajným človekom, ktorého krv nemala vykupujúcu moc. Kristus je dodnes od Ducha Svätého celkom závislý. Duch Svätý vytvoril to semienko a umiestnil ho do Máriinho tela... Keď Ježiš chodil po zemi, nebol nič viac než dokonalý človek. Nemal nadprirodzené poznanie bez hlasu Ducha Svätého... Keby neponúkol sám seba prostredníctvom Ducha, nebol by prijateľný pre Otca... keby neponúkol sám seba prostredníctvom Ducha Svätého, Jeho krv by nezostala čistá a bez poškvrny... bol od Ducha závislý aj v tom, aby Ho oslobodil z pazúrov smrti... (str. 128-129)

O semene, z ktorého má vzísť Mesiáš, sa síce hovorí v Gen. 3:15, avšak ako o semene ženy, nie Ducha Svätého. Biblia na tomto mieste teda hovorí o semene ľudskom, od ktorého sa odvíja Kristova ľudská prirodzenosť. Ide o reprodukciu už raz stvoreného, preto sa o Kristovi hovorí ako o prvorodenom z bratov. Navyše semeno je v celej stvorenej ríši aj v Biblii vždy produktom muža a už náznak ženského pôvodu semena Mesiáša, ako je napísané v Gen. 3:15, ukazuje, že Kristove počatie bude zo strany otca nadprirodzené a duchovné. Nie je totiž možné, aby Kristove fyzické semeno pochádzalo z Ducha, pretože „duch nemá tela a kostí“ (Luk. 24:39). A nato, aby Mesiáš mohol priniesť obeť za človeka, musel zdediť svoje človečenstvo z ľudského pokolenia:
Teda keď deti stali sa účastnými tela a krvi, tak aj on podobným spôsobom stal sa účastným toho istého, aby smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla. (Židom 2:14)