Hinnovo trojičné učenie
Hinnovo trojičné učenie je jasné a jednoducho definované. Boh sú tri osoby s tromi úlohami, ktoré spolu komunikujú takto: Otec vydáva príkazy, Syn ich plní a Duch svätý ich realizuje:
...Pán Ježiš je ten, kto slúži, Otec je ten, kto pôsobí a Duch Svätý má na starosti viditeľné prejavy. (str. 134)
Hinn preto hovorí o Bohu ako o trojčlennom zohratom tíme, ktorého prácu opisuje takto:

A teraz, ak chceš, predstav si Boha Otca sediaceho na tróne v nebesiach a Ježiša, ako chodí po zemi, uzdravuje chorých a robí zázraky. A čo Duch Svätý! Ten tvorí spojovaciu linku medzi Nimi dvomi. Otec napríklad zodvihne telefón a povie: „Duch Svätý!“ Duch Svätý zodvihne slúchadlo a odpovie: „Áno?“ „Bol by som rád, keby si zaviedol Ježiša na púšť“, hovorí Otec, „pošlem tam diabla, aby Ho pokúšal.“ „Áno,“ odpovie Duch Svätý a ponáhľa sa za Kristom. „Poď, prosím so mnou.“ povie Mu.
Alebo si predstav toto: Ježiš ide okolo jedného chorého. Otec znova zodvihne telefón a povie: „Duchu Svätý, zastav, prosím ťa, Ježiša! Povedz mu, nech zostane stáť.“ „Áno“ odpovie Duch Svätý. A Ježišovi povie: „Zostaň, prosím ťa, stáť!“ Potom znova do skuchátka: „Otče, čo má urobiť?“ „Povedz Mu, nech uzdraví toho chorého.“ odpovie Otec. Ježiš okamžite položí na chorého ruky, moc Ducha skrze neho prúdi a chorý je zázračne uzdravený. (str. 128)
Ako vidno, ani Syn, ani Duch nepoznajú vopred vôľu Otca, až kým ju nezatelefonuje. Okrem Otca nie sú teda ostatné dve osoby Trojice vševedúce. Hinnov opis vodcu trojičného tímu – Boha Otca, Hinn odvodil doslovným výkladom časti Písma, v ktorej sa hovorí o Božích očiach, ušiach, nohách a pod. Hinn z toho odvodzuje, že Boh nie je transcendentný, nie je „len“ Duch, ale je lokalizovaný svojím telom. Hinn sa pýta:

Keby Boh zjavoval sám seba iba ako neviditeľného Ducha, ako by bolo možné, že Adam s Evou počuli Jeho kroky?
Nielen, že sa nikde v Písme, nedočítame, že Adam počul kroky, (počul len hlas, Gen. 3:8), ani to by nemohlo byť považované za dôkaz, že Boh Otec má telo. Pri takomto doslovnom výklade Božej podoby by sme v tomto výpočte antropomorfizmov mohli pokračovať, či podobne odvodiť, že Boh má krídla alebo rohy, veď aj s nimi je v Biblii opisovaný.

Čo povedať na záver? Karel Havlíček Borovský raz napísal: Ak si nechceš ústa spáliť, musíš mlčať alebo chváliť.
Hinn síce učinil na základe kritiky jeho knihy verejné pokánie, no napriek tomu túto knihu v nezmenenej podobe šíri ďalej.
Jedna americká apologetická služba (Personal Freedom Outreach) urobila investigatívny výlet do Izraela, kde odhalila, že Hinnov otec nikdy nebol starostom v Jaffe, že Hinn nemá izraelský pôvod a že v detstve nikdy netrpel koktavosťou. Viem, že nie je príjemné, keď niekto človeku búra podstavec, na ktorom staval svoju vieru. Často kresťanskí vodcovia hovoria, že je lepšie ľuďom nespochybňovať veci, na ktorých stojí ich viera.
Ak naša viera stojí na mylných veciach, čo je to za vieru a ako môže obstáť?
Každý, kto podľahne pokušeniu svoj život jednorazovo vylepšiť a modliť sa k duchu, ktorého tu Hinn opisuje, by si mal uvedomiť, že tento duch má telo, je stvoriteľom Ježišovho semena, Ježiša samého aj riadi a je vlastnou cestou ku Kristovi. Tento duch teda nie je Duchom Biblie.

Otázkou však zostáva, ak to nie je Duch Biblie, kto sa teda Hinnovi ozýva?
Naozaj tak veľmi stojíme o podobnú skúsenosť?