Dobré ráno, Duchu Svätý!

Začiatkom 90. rokov napísal známy americký kazateľ Benny Hinn knihu, ktorá sa okamžite stala svetovým bestsellerom. Autor sa však z toho netešil dlho. Jeho knihu podrobil nemilosrdnej kritike Hank Hanegraaff, prezident Christian Research Institut, ktorého sa obávajú azda všetci americkí heretici. V dôsledku tejto kritiky v roku 1993 činí Benny Hinn verejné pokánie, knihu sťahuje z predaja a predkladá ju verejnosti v zmenenej podobe.
Autobiografia
Benny Hinn sa narodil 3.12.1952 v Izraeli. Jeho matka, členka grécko-pravoslávnej cirkvi, sa podľa Hinnovho svedectva pred jeho narodením zaviazala, že ak porodí syna, odovzdá ho Bohu. V detstve Hinn vyrastal ako rímsky katolík, intenzívne sa modlil Zdravas Mária, Krédo, Otčenáš a ďalšie predpísané modlitby. Údajne si taktiež osvojil hebrejčinu, v ktorej neskôr študoval na katolíckej Škole bratov Starý zákon. A hoci sa obrátil až v roku 1972, už ako 11 ročný mal niekoľko videní, v ktorých k nemu hovoril Boh a ktoré dodnes považuje za relevantné.

Videl som Ježiša, ako vchádza do mojej izby. Mal na sebe rúcho belšie ako najčistejšia beloba a cezeň mal sýtočervený plášť. Videl som jeho vlasy. Pozeral som sa mu do očí. Videl som rany po klincoch na jeho rukách. Videl som ho do najmenších podrobností. Rád by som znova upozornil, že v tom čase som Ježiša ešte nepoznal...
Po šesťdňovej vojne sa jeho rodina rozhodla emigrovať do Belgicka, avšak po rozhovore s kanadským veľvyslanectvom sa sťahujú do Toronta. Benny sa tu zoznamuje s chlapcom, ktorý mu svedčí o znovuzrodení. V ničom mu však nepripomína rádové sestry, a keďže jeho učenie aj slovník sú preňho cudzie, chlapcovi sa vyhýba. V Toronte má Hinn v roku 1972 ďalší dôležitý sen, v ktorom sa ocitá na ceste do pekla, kde stretáva Božieho anjela. Potom sa cíti povolaný do služby evanjelistu.

Zdalo sa mi, že idem dole po dlhom temnom schodišti... viedlo do hlbokej, bezodnej priepasti. Bol som oblečený ako trestanec a bol som pripútaný reťazami k väzňovi pred sebou i za sebou. Na rukách som mal okovy. Kam až som dovidel, videl som pred sebou i za sebou nekonečný rad zajatcov... Náhle však, kde sa vzal, tu sa vzal, sa v chodbe objavil Boží anjel... Potom mi pozrel do očí a zavolal ma menom... V tej chvíli mi z rúk aj z nôh padli okovy. Už som nebol pripútaný k svojim spoluväzňom. Anjel ma rýchlo previedol akýmisi otvorenými dverami. Sotva som vkročil do svetla, vzal ma za ruku a postavil ma na ulicu Dona Millsa...
Krátko po tomto sne pozvali Hinna na kresťanskú skupinku, kde sa jeho spolužiaci modlili v cudzích, pre neho nezrozumiteľných jazykoch. Bol tým veľmi zmätený. V mysli sa mu neustále vybavovala veta, ktorú mu títo kresťania hovorili: „Ty sa musíš stretnúť s Ježišom.“ To mu však pripadalo falošné, veď Ježiša poznal. Vôbec si nepripadal hriešny, veď ako katolík svoje hriechy denne vyznával. A predsa cítil silnú duchovnú atmosféru, na ktorú reagoval tým, že bez svojej vôle zavolal späť toho Ježiša, ktorý sa mu zjavil už v detstve.