Svätá Katarína Sienská pochádzala z veľmi početnej rodiny. Narodila sa roku 1347 ako predposledná z 24 detí. Jej otec Jacopo Benincasa bol farbiarom koží. Matka Lapa mala viac ako dosť starostí s početnou rodinou. Pritom sa zdá, že statoční manželia dobre znášali ťažkú situáciu, takže rodina netrpela biedu. Ba ešte si aj osvojili jedno osirotené dieťa. Ako šesťročná zažila Katarína prvé zjavenie, ktoré naznačilo jej životné povolanie. Keď sa raz s bratom Štefanom vracala z mesta domov, nad bazilikou sv. Dominika videla Pána Ježiša oblečeného do kňazského rúcha a obklopeného mnohými bielo odetými osobami, medzi ktorými rozpoznala apoštolov sv. Petra, Pavla a Jána. Katarína chápala videnie ako povolanie k bezvýhradnému nasledovaniu Krista. Jemu sa aj bez váhania zasvätila, a to ešte v detskom veku.
Rodičia videli Kataríninu mimoriadnu nábožnosť, ale nepoznali najhlbšie tajomstvo jej srdca. Preto keď dcéra dosiahla 12 rokov, praktická a starostlivá matka sa začala obzerať po ženíchovi. Vtedy bola už Katarína nútená prezradiť svoje veľké ideály. Matka, hoci bola nábožná a úprimne veriaca, nevedela pochopiť dcérine túžby a nechcela o nich ani počuť. Katarína sa rozhodla bojovať všetkými prostriedkami, ktoré nenarušovali jej povinnú lásku k rodičom a tak si jedného dňa odstrihla svoje pekné dlhé vlasy.
Matka sa zhrozila, ale neustúpila. Chcela prísnosťou a tvrdou prácou zmeniť dcérino zmýšľanie. Bola to ťažká skúška, ale poslušne vykonávala všetky určené práce. S pomocou Božej milosti sa jej podarilo vytvoriť vo svojom srdci tichú izbičku, v ktorej sa aj popri rušnom vonkajšom živote mohla nerušene stretávať s Ježišom. V tomto období túžila vstúpiť do tretieho rádu sv. Dominika.
Katarínina ponížená vytrvalosť napokon predsa zvíťazila. Otec videl, že jej povolanie je vážne; preto prehovoril manželku, aby dcéru nechala ísť za hlasom svojho srdca, ktorý bol v tomto prípade božím hlasom. Životopisy hovoria, že otca pohli k zmene mimoriadne úkazy, ktoré sprevádzali Kataríninu modlitbu; žiara a zjavovanie sa holubice nad jej hlavou.
Katarína mala konečne vytúžený súhlas rodičov. Keď dosiahla šestnásť rokov, požiadala o prijatie medzi členky tretieho rádu sv. Dominika nazývané „mantellate“ podľa ich čierneho plášťa.
Mantelátky neboli rehoľníčky v plnom zmysle slova. Nežili v uzavretej kláštornej komunite a mohli voľnejšie usporiadať svoj program dňa. Katarína trávila svoj život a štyroch miestach : v kostole sv.