2. Všeobecné pravidlá
11. Malá poklona (malá metánia), pri ktorej sa robí znamenie kríža na sebe a trochu sa skláňa hlava i plecia, no pri ktorej sa ruka nespúšťa ani po kolená, alebo až po zem pred znamením svätého kríža alebo po ňom, sa používa v týchto prípadoch:
a) keď tí, čo pristupujú k svätému stolu, po prvý raz vchádzajú do svätyne a vychádzajú z nej; tí, čo robia túto poklonu, bozkajú aj svätý stôl;
b) na začiatku každej bohoslužby pri slovách: Blahosloven Boh náš alebo, keď nieto kňaza, Molitvami svjatych otec;
c) na Svjatyj Bože, a to tri razy; taktiež : Krestu Tvojemu poklaňájemsja ;
d) na Priidite, poklonímsja, a to tri razy.
e) na trojité Alilúja pri konci stichov, a to tri razy.
f) keď sa spomínajú tri Osoby Najsvätejšej Trojice;
g) vtedy, keď niekto dostáva požehnanie od kňaza;
h) keď sa niekto postaví pred cárske dvere, aby niečo čítal alebo spieval, a keď stadiaľ po čítaní alebo spievaní odchádza;
ch) kedykoľvek niekto prechádza popri sv. oltári alebo ikonostase;
i) keď to predpisujú rubriky
Znamením sv. kríža, avšak bez sklonenia hlavy a pliec sa treba poznamenať aj na začiatku a na konci evanjelia.
Taktiež diakon má vzdať česť neveľkým úklonom hlavy a pliec pred kňazom, keď vychádza zo svätyne pred ikonostas na ekténie, alebo keď sa tam vracia.

12. Veľká poklona alebo veľká metánia, pri ktorej sa robí na sebe znamenie sv. kríža a celým telom padne na zem, sa robí iba v čase Veľkého pôstu - štyridsiatnice a na liturgii preždeosvjaščenych darov - vopred posvätených darov.

13. Modlitby s rozprestrennými a pozdvihnutými rukami sa konajú iba vtedy, keď je to výrazne predpísané, taktiež pri modlitbe Niktože dostojin ot svjazavšichsja ploťskimi pochoťmi pri Cherubínskej piesni, pri Hori imijim serdca a pri Modlitbe Pána. Pri rozprestretí rúk lakte nemajú sa opierať o boky, no ruky samy majú sa voľne povznášať nahor.

14. Ruky, keď sa o nich nepredpisuje, ako ich držať, možno držať rozličným spôsobom: možno ich položiť na svätý stôl, alebo nimi držať služobník, alebo mať ich spustené dolu pod felónom, či mať ich pod nim zložené na prsiach, no nie tak, aby sa prsty skladali k prstom.

15. Keď diakon vyhlasuje ekténiu, pozdvihuje troma prstami pravej ruky orár aj vtedy, keby to vždy nebolo výslovne zaznamenané v rubrikách; kňaz sa už na začiatku ekténie môže začať potichu modliť modlitbu príslušnej ekténie.

16. Keď diakon vyhlási: Hlavy vaša Hospodevi priklonite, všetci sklonia hlavu i plecia.

17. Prisluhujúci vo svätyni počas sv. liturgie neskláňajú kolená, ale ľud, ak chce, môže kľačať.

18. Keď kňaz žehná, prekladá krížom palec pravej ruky s prsteníkom, ukazováčik drží spriama a prostredný prst s malíčkom trochu ohne. Pri prijímaní požehnania všetci skláňajú hlavy a plecia a prežehnajú sa.

19. O otváraní a zatváraní dverí ikonostasu a záclony cárskych dverí treba zachovať tieto všeobecné pravidlá:
a) Bočné dvere ostávajú zavreté vždy okrem prípadu keď niekto nimi prechádza.
b) Cárske dvere sa otvárajú, keď na začiatku večierne so vsenočným kňaz okiadza, a zatvárajú sa, keď sa začína 103. žalm; otvárajú sa aj pri všetkých vchodoch na večierni, na utierni, na liturgii, taktiež keď sa nesie evanjelium a počas prepustenia.
c) Na utierni sa cárske dvere otvárajú pred prokimenom a zatvárajú sa po vozhlase Milostiju i ščedrotami. Otvárajú sa aj počas spevu Veľkého slávoslovia a po prepustení sa zatvárajú.

d) Na svätej liturgii sa cárske dvere otvárajú pred malým vchodom a po sv. evanjeliu sa zatvárajú; znovu sa otvárajú pred veľkým vchodom a po ňom sa zatvárajú; napokon po prijímaní slúžiacich a diakona sa otvárajú a na konci svätej liturgie sa zatvárajú. Niekedy však možno tieto dvere otvárať a zatvárať častejšie.
e) Cez celý Svetlý týždeň - veľkonočný - cárske i diakonské dvere ostávajú otvorené aj pri prijímaní slúžiaceho.
f) Počas archijerejskej bohoslužby sú cárske dvere vždy otvorené.
g) Záclona cárskych dverí je odhrnutá cez celú večiereň i celú utiereň. Na sv. liturgii sa odhrnie po proskomídii a tak ostane až do konca malého vchodu; potom sa znovu odhrnie, keď diakon vyzýva: Dveri , dveri, a zaťahuje sa pri vozhlase Svjataja svjatym; napokon pred prijímaním veriacich sa odhrnie a ostane odclonená až do konca sv. liturgie.
V niektorých krajoch je zvyk otvárať cárske dvere i odhrnúť záclonu od začiatku až do konca sv. liturgie sv. Jána Zlatoústeho i sv. Bazila Veľkého a na liturgii preždeosvjaščennych po Da ispravitsja molitva moja, taktiež na večierni po vchode sa už nezatvárajú. Tento zvyk sa nesmie zavádzať v iných krajoch, naopak, treba sa starať, aby si ľud všade navykal na presnejšie zachovávanie obradu.