109. Diakon berie nádobky s vínom a vodou a hovorí kňazovi: Blahoslovi, vladyko. Po požehnaní vlieva víno s trochou vody do posvätnej čaše; robí to kňaz alebo diakon v súlade s pravoplatnými predpismi.

110. Tu kňaz berie do ruky druhú prosforu – ak však druhej alebo ďalších prosfor niet, dokončí predpísané liturgické úkony na jednej prosfore a hovorí: V česť i pamjať. Vyberie čiastočku, položí ju z ľavej strany posvätného chleba blízko k jeho stredu a povie: Predsta Carica.

111. Potom vezme tretiu prosforu a hovorí: Čestnych, nebesnych, vyberie prvú časticu, položí ju z pravej strany posvätného chleba, začínajúc tak prvý rad. Potom hovorí: Čestnaho slavnaho proroka, predteči a vybratú časticu kladie pod prvú. Potom znova hovorí: Svjatych slavnych a kladie tretiu časticu pod druhú, zakončujúc tak prvý rad. Potom hovorí: Iže vo svjatych otec našich a vybratú štvrtú časticu kladie vedľa prvej, začínajúc tak druhý rad. Potom znova hovorí: Svjataho apostola, pervomučenika a vybratú piatu časticu kladie pod prvú, ktorou sa začal druhý rad. Potom hovorí: Prepodobnych i bohonosnych, a tak, vyberúc šiestu časticu, položí ju pod druhú, aby zavŕšil druhý rad. Potom zas hovorí: Svjatych i čudotvorcev bezsrebrenik. A vybratú siedmu časticu kladie hore, začínajúc tak tretí rad. Potom znova povie: Svjatych i pravednych bohootec a kladie ôsmu časticu pod prvú v treťom rade. Vyberá aj deviatu časticu a hovorí: Svjataho (meno) i vsich svjatych a kladie ju na koniec tretieho radu, a tak ho uzatvára.

112. Potom berie štvrtú prosforu a hovorí: Pomjani, Vladyko čelovikoľubče, svjatijšaho, a vybratu časticu kladie pod posvätný chlieb. Potom pripomína podľa mena živých, ktorých chce, a pri každom mene berie jednu čiastočku so slovami: Pomjani, Hospodi (meno).

113. Nakoniec berie piatu prosforu, spomína biskupa, ktorý ho vysvätil a menovite zosnutých, ktorých chce, pri každom mene berie časticu a hovorí: Pomjani, Hospodi (meno). Potom hovorí: I vsich v nadeždi voskresenija a vybere časticu. Potom povie: Pomjani, Hospodi, po mnohym ščedrotam tvojim a vyberie časticu. Treba poznamenať, že tu možno dodať aj iné častice za živých a za zosnutých až do veľkého vchodu.

114. Častice na diskose pod svätým chlebom urovná tak, aby boli pohromade a aby ani jedna z nich nespadla.

115. Diakon berie kadidelnicu, naloží kadidlo a hovorí kňazovi: Blahoslovi, vladyko. A hneď znova povie: Hospodu pomolimsja. Kňaz požehná kadidlo a hovorí modlitbu kadidla: Kadidlo tebi prinosim.
Diakon: Hospodu pomolimsja. Kňaz okadí nad kadidelnicou hviezdu, postaví nad svätý chlieb a hovorí: I prišedše zvizda.
Diakon: Hospodu pomolimsja. Kňaz taktiež okadí prvé pokrývadlo, pokryje ním svätý chlieb a diskos a hovorí: Hospoď vocarisja.
Diakon: Hospodu pomolimsja. Pokryj, vladyko. Kňaz tým istým spôsobom okadí druhé pokrývadlo, pokryje ním svätú čašu a hovorí: Pokry j nebesa.
Diakon: Hospodu pomolimsja. Pokryj, vladyko. Kňaz tak isto okadí tretie pokrývadlo, tzv. aer – vozduch, pokryje ním diskos a čašu a hovorí: Pokryj nas krovom. Potom kňaz vezme kadidelnicu, okadí žertveník, skloní sa spolu s diakonom a hovorí: Blahosloven Boh naš. A diakon odpovedá: Vsehda, nyni i prisno. Kňaz odovzdá kadidelnicu diakonovi alebo hneď alebo až po modlitbe predloženia.

116. Vtedy diakon hovorí: O predloženych čestnych darich. A kňaz sa modlí modlitbu predloženia, pričom nerobí nijaký znak žehnania: Bože, Bože naš. A potom nasleduje prepustenie: Slava tebi, Christe Bože. Diakon: Slava. I nyni. Hospodi pomiluj tri razy. Blahoslovi.
Keď je nedeľa, kňaz hovorí prepustenie takto: Voskresyj iz mertvych. Ak nie je nedeľa, takto: Christos istinnyj Boh naš. Diakon: Amiň.

117. Po prepustení preskomidie kňaz predstúpi pred svätú trapézu (svätý stôl) a okiadza žertveník na spôsob kríža, potom svätý stôl zo štyroch strán, potichu hovoriac: Vo hrobi a 50. žalm, potom okiadza zaprestolnú ikonu. Nato vychádza zo svätyne severnými dvermi, príde pred cárske dvere, ukloní sa pred nimi, okiadza ikonu južnej strany ikonostasu, začínajúc od ikony Spasiteľa, potom ikony severnej strany, začínajúc od ikony Bohorodičky, a napokon pravý a ľavý chór. Veriacich okiadza alebo zo soley, alebo keď je taký zvyk, prechádza cerkvou až po vchod do cerkvi. Potom sa vráti severnými dverami do svätyne, ešte raz okadí prestol len spredu a taktiež aj služiaceho kňaza.

118. Potom odovzdá kadidelnicu cerkovníkovi a sám si stane po pravej strane kňaza. Spolu s kňazom pred svätým oltárom hovorí: Carju nebesnyj. Potom robiac tri malé poklony, hovorí: Slava vo vyšnych Bohu, dva razy, Hospodi ustni moji otverzeši, raz. Potom pobozkajú: kňaz evanjelium a diakon svätú trapézu.
Potom diakon skloní hlavu pre kňazom a držiac tromi prstami pravej ruky orár, hovorí: Vremja ježe sotvoriti Hospodevi. Kňaz ho žehná svätým krížom a hovorí: Blahosloven Boh naš a diakon: Pomolisja o mni, vladyko. Kňaz: Da ispravit Hospoď stopy tvoja. A diakon znovu: Pomjani mňa, vladyko svjatyj. Kňaz: Da pomjanet ťa Hospoď Boh. Diakon: Amiň.
Diakon urobí malú poklonu a držiac prvými tromi prstami pravej ruky orár, vychádza severnými dverami, lebo cárske dvere sú až po vchod zavreté. Postaví sa na svoje miesto pred cárske dvere, zbožne urobí tri malé poklony a potichu hovorí: Hospodi, ustni moji otverzeši. Potom pravou rukou zdvíha koniec orára a hlasno zvolá: Blahoslovi, vladyko.
119. A kňaz, stojac uprostred pred svätou trapézou a robiac nad ňou znak kríža svätým evanjeliom, hlasnejšie začína: Blahosloveno carstvo. Chór: Amiň. Diakon spieva veľkú ekténiu: Mirom Hospodu pomolimsja. A kňaz sa potichu modlí modlitbu prvej antifóny: Hospodi, Bože naš. Zvolanie: Jako podobajet tebi. Chór: Amiň.
Speváci spievajú prvú antifónu alebo prvý izobraziteľný žalm. Diakon urobí malú metániu, odchádza zo svojho miesta a postaví sa pred ikonu Spasiteľa, držiac orár tromi prstami pravej ruky.

120. Po skončení antifóny sa diakon vráti na svoje miesto, urobí malú poklonu a hovorí: Paki i paki. A kňaz sa potichu modlí modlitbu druhej antifóny: Hospodi, Bože naš, spasi ľudi tvoja. Zvolanie: Jako tvoja deržava. Chór: Amiň.
Speváci spievajú druhú antifónu alebo izobraziteľný žalm. Diakon robí to isté ako po prvej antifóne, lenže sa postaví pred ikonu bohorodičky. Po druhej antifóne chór spieva: Slava. I nyni. Jedinorodnyj Syne. Kňaz nehovorí nič a na voplotivisja nerobí poklonu.

121. Potom sa diakon znova vráti na zvyčajné miesto a spieva: Paki i paki. A kňaz sa potichu modlí modlitbu tretej antifóny: Iže obščija sija. Zvolanie: Jako blah. Chór: Amiň. Diakon sa vracia do svätyne južnými dverami. Potom sa otvárajú cárske dvere.

122. Speváci spievajú tretiu antifónu alebo, keď je nedeľa blaženstvá. Keď speváci dôjdu k Slava, kňaz i diakon, ktorí stoja pred svätou trapézou, robia tri malé poklony. Vtedy kňaz vezme sväté evanjelium a podá ho diakonovi, spúšťa felón, z pravej strany obídu obaja svätú trapézu, vyjdú severnými dverami – pred nimi idú svieconosiči – a robia malý vchod. Keď prídu k cárskym dverám, svieconosiči sa postavia na protiľahlé strany, jeden vedľa ikony Bohorodičky a druhý vedľa ikony Spasiteľa, kňaz sa postaví uprostred a diakon trochu dopredu pred ním po pravej strane; obidvaja sklonia hlavu a diakon tichým hlasom hovorí: Hospodu pomolimsja, a kňaz sa potichu modlí modlitbu vchodu: Vladyko Hospodi Bože náš.
Po skončení modlitby diakon drží tromi prstami orár, ukazuje pravou rukou na východ a tichým hlasom hovorí kňazovi: Blahoslovi, vladyko, svjatyj vchod. Kňaz žehná smerom na východ a hovorí: Blahosloven vchod. Tu diakon podá kňazovi sväté evanjelium na pobozkanie. Keď sa skončí posledný verš antifóny alebo blaženstiev, diakon sa postaví doprostred a stojac pred kňazom pozdvihuje trochu ruky a ukazuje sv. evanjelium, nahlas volá: Premudrosť prostii Potom vojde do svätyne a diakon kladie sv. evanjelium na oltár. Svieconosiči urobiac spolu poklonu pred cárskymi dverami, vrácajú sa na svoje miesto. Speváci spievajú: Prijdite, poklonimsja, keď je nedeľa aj: Voskresyj iz mértvych. Potom nasledujú zvyčajné tropary.