131. Keď kňaz odovzdá kadidelnicu, spúšťa felón a nakloniac hlavu, hovorí diakonovi: Pomjani mja, brate i soslužiteľu. A diakon mu odpovedá: Da pomjanet Hospoď Boh svjaščenstvo tvoje. Kňaz na to: Pomolisja o mni soslužiteľu moj. Diakon, skloniac hlavu, s orárom v troch prstoch ruky, hovorí kňazovi: Duch Svjatyj najdet na ťa. Kňaz: Tojže Duch. Vtedy diakon hovorí kňazovi: Pomjani mňa, vladyko svjatyj. Kňaz: Da pomjanet ťa Hospoď Boh. Diakon: Amiň.

132. Diakon sa ukloní pred kňazom, vychádza severnými dverami a postaví sa na zvyčajnom mieste pred ikonostasom a spieva: Ispolnim. Kňaz potichu číta modlitbu obetovania po postavení Božích darov na svätú trapézu: Hospodi, Bože vsederžiteľu. Zvolanie: ščedrotami. Chór: Amiň. Kňaz sa obracia k ľudu a žehná: Mir vsim. Chór: I duchovi tvojemu. Diakon: Vozľubim druh druha.
Kňaz robí tri malé poklony a potichu tri razy hovorí: Vozľubľu ťa Hospodi a pobozká sväté dary tak, ako sú zakryté, najprv svätý diskos, potom čašu a nakoniec okraj prestola pred sebou. Diakon však robí tri malé metánie na svojom mieste a bozká svoj orár tam, kde je na ňom zobrazený kríž, a tak vyhlasuje: Dveri, dveri.
Kňaz zdvihne veľké pokrývadlo vozduch a drží ho nad svätými darmi a spolu s ľudom recituje symbol viery: Viruju vo jedinaho Boha, nerobí však nijakú poklonu pri slovách "i voplotivšahosja", potom pobozká vozduch a odloží ho na zvyčajné miesto na prestole.

133. Diakon: Stanim dobri. Chór: Milosť mira. Diakon urobí malú metániu a vchádza južnými dverami do svätyne, postaví sa po pravom boku kňaza a ak treba, berie ripidu, ovievadlo, a zbožne ňou pohybuje nad svätými darmi. Keď nieto ovievadla, robí to malou zloženou prikrývkou. Kňaz pri slovách Blahodať Hospoda žehná ľud. Chór: I so duchom tvojim. Kňaz sa obracia na východ, pozdvihuje ruky a volá: Hori imijim serdca! Chór: Imami ku Hospodu. Potom kňaz zloží ruky na hruď, nachýli sa nad svätou trapézou a hovorí: Blahodarim Hospoda. Chór: Dostojno i pravedno jesť. Kňaz potichu odrieka modlitbu: Dostojno i pravedno ťa piti. Zvolanie: Pobídnuju pisň. Tu diakon z ľavej strany pristúpi, vezme do pravej ruky svätú hviezdicu, udrie ňou do svätého diskosu hore, dole, z ľavej i z pravej strany a takto nad ním robí znak svätého kríža, potom ju pobozká a odloží ju na svätý prestol. V čase, keď chór spieva: Svjat, svjat, svjat, kňaz nerobí na sebe znak sv. kríža hviezdicou.

134. Potom diakon prechádza na pravú stranu od kňaza a keď treba, berie do rúk ripidu alebo malé pokrývadlo a mlčky, veľmi pozorne a úctivo máva ním nad svätými darmi.
Kňaz sa potichu modlí modlitbu: So simi i my blažennými silami, Vladyko čelovikoľubče. Pri slovách: Prijem chlib vo svjatyja svoja i prečistyja i neporočnyja ruky, blahodariv i blahosloviv, neberie do rúk svätý diskos a nedvíha ho, ale ho len raz požehná.
Potom nachýli hlavu a ukazuje rukou na svätý diskos - diakon robí to isté s orárom, nahlas vyslovuje: Prijmite, jadite. Chór: Amiň. A kňaz spolu s diakonom robia hlbokú poklonu a označia sa znakom svätého kríža. Kňaz hovorí potichu: Podobni i čašu a znova raz žehná. Potom skloní hlavu a ukazuje rukou na svätú čašu - a diakon robí to isté s orárom - a nahlas hovorí: Pijte ot neja vsi. Chór: Amiň. A kňaz spolu s diakonom znovu robia hlbokú poklonu a označia sa znakom svätého kríža.

135. Kňaz potichu hovorí modlitbu: Pominajušče ubo, diakon prekladá krížom ruky, drží v pravej ruke svätý diskos a v ľavej ruke svätú čašu, a tak ich trochu pozdvihuje hore, robiac znak kríža nad ilitonom, pričom kňaz vyhlasuje: Tvoja ot tvojich. Chór: Tebe pojem, tebe blahoslovim. A kňaz s diakonom znova robia malú poklonu. Potom kňaz potichu odrieka modlitbu: Ješče prinosim ti slovesnuju siju.
Diakon odkladá ripidu alebo pokrývku, pristupuje ku kňazovi a obidvaja spolu robia tri malé poklony pred svätou trapézou. Potom diakon nachýli hlavu a ukazuje orárom na svätý chlieb a hovorí tichým hlasom: Blahoslovi, vladyko, svjatyj chlib. A kňaz sa skloní a žehná svätý chlieb slovami: I sotvori ubo chlib. Diakon: Amiň. A diakon znova ukazuje orárom na svätú čašu a potichu hovorí: Blahoslovi, vladyko, svjatuju čašu. Kňaz ju žehná slovami: A ježe v čaši sej. Diakon: Amiň. A diakon ešte raz ukazuje orárom na diskos i čašu spolu a hovorí: Blahoslovi, vladyko, oboja. A kňaz žehná jedno i druhé slovami: Preloživ Duchom svojim Svjatym. Diakon: Amiň, amiň, amiň. Diakon skloniac hlavu pred kňazom, vracia sa na predchadzajúce miesto, vezme ripidu a ovieva ňou sväté dary.

136. Kňaz sa však potichu modlí modlitbu: Jakože byti pričaščajuščimsja. Vezme kadidelnicu a hovorí: Izrjadno o presvjatij prečistij, preblahoslovenij. A trikrát okiadza dary spredu svätej trapézy. Potom pokryje svätú čašu malým pokrývadlom alebo lentionom. Chór spieva: Dostojno jesť alebo namiesto Dostojno irmos príslušného sviatku.
Počas spevu diakon okiadza svätú trapézu dookola a pripomína m/tvych, ktorých chce. Kňaz sa však potichu modlí: O svjatim Joanni, proroci, predteči. Aj on spomína m/tvych, ktorých chce podľa mena: I upokoj ich.
Po Dostojno jesť kňaz vyhlasuje: V pervych pomjani, Hospodi. Diakon pripomína živých. Chór: I vsich i vsja. Kňaz sa ticho modlí: Pomjani, Hospodi, hrad sej, v nemže živem, spomína podľa mena živých, ktorých chce. Zvolanie: I dážd nám. Chór: Amiň. Kňaz sa obracia na západ, ale neodstupuje od stredu prestola a žehná slovami: I da budut. Chór: I so duchom tvojim.

137. Diakon si vezme dovolenie od kňaza, urobí malú poklonu, obíde svätú trapézu a vyjde severnými dverami, postaví sa na svoje zvyčajné miesto a hovorí: Vsja svjatyja pomjanuvše. Kňaz sa modlí tichú modlitbu: Tebi predlahajem život náš ves. Zvolanie: I spodobi nás, Vladyko. Pri speve Pánovej modlitby kňaz pozdvihuje ruky a potom vyhlasuje: Jako tvoje jest carstvo. Chór: Amiň.
Kňaz sa obracia na západ, avšak neodstupuje od stredu svätej trapézy, a žehná slovami: Mir vsim. Chór: I duchovi tvojemu. Diakon: Hlavy vaša Hospodevi priklonite. Chór: Tebi, Hospodi. Kňaz sa ticho modlí: Blahodarim ťa. Zvolanie: Blahodatiju i sčedrotami. Chór: Amiň. A tu sa kňaz hneď modlí tichu modlitbu: Voňmim, Hospodi. Diakon sa postaví pred cárske dvere, opáše sa orárom nakríž, keď to urobil už pri otčenáši.
Potom kňaz a taktiež diakon, každý na svojom mieste, robia tri malé poklony, potichu hovoriac: Bože, milostiv budi mni hrišnomu. A kňaz odkrýva čašu. Keď diakon zbadá, že kňaz naťahuje ruku, aby vzal svätý chlieb, nahlas zvolá: Voňmim! A kňaz, trochu pozdvihne svätý chlieb a vyhlasuje: Svjataja svjatym. Chór: Jedin svjat, jedin Hospoď a spieva pričasten.

138. Diakon robí malú poklonu a južnými dverami vchádza do svätyne, postaví sa po pravom boku kňaza, urobí ešte raz malú poklonu a hovorí: Razdrobi, vladyko, svjatyj chlib. A kňaz láme svätý chlieb, robí to pozorne a zbožne, na štyri časti takto: Najsamprv ho rozdelí na dve časti, pričom časť, ktorú drží v pravej ruke, totiž tú, čo má nápis XC a KA, kladie na diskos, potom láme naprieč medzi literami IC a NI tú časť, ktorú drží v ľavej ruke, a kladie čiastku IC na hornú stranu. Potom vezme do rúk druhú polovicu, láme ju uprostred medzi literami XC a KA a čiastku XC kladie na spodnú stranu, utvoriac takto znak kríža na diskose. Medzitým hovorí: Razdrobľajetsja i razdiľjajetsja.
A diakon, ukazujúc orárom na svätú čašu, hovorí: Ispolni, vladyko, svjatyj, potir.
Kňaz berie do rúk vrchnú čiastku, ktorá má znak IC, robí ňou nad čašou znak kríža a hovorí: Ispolnenije Svjataho Ducha. A tak ju spustí do svätej čaše. Diakon: Amiň.
Tu si kňaz utiera prsty nad svätým diskosom.
139. Keď sa zas koná obrad teploty, diakon podá kňazovi horúcu vodu a hovorí: Blahoslovi, vladyko, teplotu. A kňaz ju požehná a hovorí: Blahoslovena teplota svjatych tvojich. Diakon z kríža vlieva trochu vody so čaše a hovorí: Teplota viry, odloží nádobu s teplotou a stane si trocha obďaleč.