140. Diakon obíde prestol, a keď treba, umyje si dlaň pravej ruky, a potom na slová kňaza: Diakone pristupi, priblíži sa k nemu z ľavej strany, pokloní sa mu a prosí o odpustenie.
Kňaz láme čiastku svätého chleba XC a čiastočku z nej podá diakonovi. Diakon pobozká jeho ruku, vezme svätý chlieb na dlaň pravej ruky, položenej krížom cez ľavú a hovorí: Prepodažď mi, vladyko, a kňaz hovorí: /meno/ svjaščennodiakonu prepodajetsja.
A diakon odchádza za prestol, schýli hlavu a modlí sa tak ako kňaz slovami: Viruju, Hospodi, i ispoviduju. Taktiež aj kňaz urobí malú poklonu a dvoma prvými prstami pravej ruky berie druhú časť častice XC a hovorí: Čestnoje i presvjatoje a skloniac hlavu, modlí sa slovami: Viruju, Hospodi, i ispoviduju. A tak s bázňou a úctou požijú sv. chlieb zo svojich dlaní, najprv kňaz a potom diakon.

141. Nato kňaz, skloniac sa, berie do pravej ruky čašu a do ľavej malú utierku, ktorú drží pod bradou a prijímajúc z čaše najsvätejšiu krv, hovorí: Čestnyja i svatyja krove Hospoda i Boha. Potom malou utierkou, lentionom, utierajúc si ústa a tiež okraj svätej čaše, hovorí: Se prikosnusja ustnam mojim.
Nato diakona vyzve slovami: Diakone, pristupi. Diakon pristúpi a urobí malú poklonu so slovami: Se prichoždu. Nato: Prepodažd mi, vladyko.
Kňaz berie pravou rukou do utierky čašu a ľavou rukou si pridržiava podstavec čaše. A tak podá svätú čašu diakonovi, ktorý si obidvoma rukami pridržiava pod bradou koniec utierky, pričom kňaz hovorí: Pričaščajetsja rab Božij, diakon /meno/. Po prijímaní diakona kňaz hovorí: Se prikosnusja ustnam tvojim. Diakon pozdvihne svätý diskos nad čašu a pozorne ho utiera špongiou, ak je zvyk ju používať, aby ani odrobinka neostala na diskose. Keď niet veriacich na sv. prijímanie, pokryje svätú čašu utierkou a malou prikrývkou, na svätý diskos položí zloženú hviezdicu a zloženú prikrývku. A otvoria sa cárske dvere.

142. Diakon robí malú poklonu, s úctou berie od kňaza čašu a pristupuje k cárskym dverám, pozdvihuje svätú čašu, ukazuje ju ľuďom a hovorí: So strachom Božijim i viroju pristupite. Chór: Blahosloven hrjadyj.
Kňaz ide za diakonom, berie od neho svätú čašu a z cárskych dverí ňou žehná ľud: Spasi, Bože, a obidvaja sa vrátia k svätému prestolu.
Keď sú veriaci na sv. prijímanie, diakon vloží do čaše lyžičku, pokryje čašu utierkou alebo prikrývkou určenou na ňu, prípadne jedným aj druhým, urobí malú poklonu, vezme ju úctivo od kňaza, pristúpi do cárskych dverí a pozdvihnúc svätú čašu ukazuje ju ľudu so slovami: So strachom Božijim i viroju pristupite. Chór: Blahosloven hrjadyj. Zároveň diakon berie z prestola diskos. Po skončení modlitby kňaz odkrýva svätú čašu, prikrývku i utierku drží ľavou rukou a lyžičkou dáva prijímať so slovami: Čestnaho i presvjataho. Diakon podkladá diskos pod bradu prijímajúceho. Po prijímaní kňaz prikrýva čašu utierkou alebo pokrývadlom, prípadne jedným i druhým, lyžičku nechá v čaši a žehná ňou ľud: Spasi, Bože, a obidvaja sa vracajú k sv. trapéze.
Možno postupovať aj takto: Diakon prikryje svätú čašu utierkou alebo jej prikrývkou, urobí malú poklonu, nábožne vezme čašu od kňaza a pristúpi k svätým dverám, pozdvihne čašu, ukazuje ju ľudu a hovorí: So strachom Božijim i viroju pristupite. Chór: Blahosloven hrjadyj. Diakon sa vráti k sv. stolu, na ktorý postaví čašu a sníma z nej pokrývku. Kňaz berie do rúk sv. čašu s lyžičkou a utierkou, diakon vezme diskos, a tak vychádzajú zo svätyne: Pristupujú tí, čo chcú prijímať. Po modlitbe: Viruju, Hospodi, ktorú sa modlí kňaz, veriaci so všetkou pokorou a bázňou so skríženými rukami na hrudi robia malú poklonu a jeden za druhým pristupujú na sv. prijímanie, prípadne prijímajú aj iným spôsobom podľa miestneho zvyku. Kňaz, ktorý podáva sv. prijímanie, hovorí každému prijímajúcemu: Čestnaho i presvjataho.
Po skončení sv. prijímania veriacich kňaz necháva lyžičku v čaši a prikryje čašu utierkou, potom sa s diakonom vráti do svätyne, postaví sväté dary na svätú trapézu, diakon pokryje čašu jej prikrývkou. Kňaz ešte raz berie svätú čašu do rúk a z cárskych dverí ňou žehná ľud, vyhlasujúc: Spasi, Bože, ľudi tvoja. Chór: Vidichom svit istinnyj a obidvaja sa vracajú k sv. trapéze.

143. Kňaz postaví čašu na prestol a tri razy ju okadí, potichu hovoriac: Voznesisja na nebesa, Bože. Potom odovzdá kadidelnicu diakonovi, vezme svätý diskos a postaví ho diakonovi na hlavu. A diakon, s úctou držiac svätý diskos spredu a pozerajúc sa smerom k svätým dverám, nehovorí nič, ale ide priamo cez priestor medzi svätou trapézou a cárskymi dverami k žertveníku a naň postaví svätý diskos. Potom na mieste očakáva kňaza. A kňaz, urobiac malú poklonu a vezmúc svätú čašu, obráti sa k cárskym dverám, pozerá na ľud a potichu hovorí: Blahosloven Boh náš, načo vyhlási: Vsehda, nyni i prisno. Chór: Amiň. Da ispolňatsja usta naša. A kňaz odchádza k proskomídijnému stolu, nato diakon okiadza sväté dary a kňaza: Kňaz zloží sväté dary, urobí malú poklonu a vráti sa k svätej trapéze.