144. Diakon rozviaže orár, ako to vyžaduje zvyk, vychádza severnými dverami, stane si na zvyčajné miesto a hovorí: Prosti, prijemše božestvennych. Kňaz sa potichu modlí modlitbu vďaky: Blahodarim ťa, Vladyko, a nad zloženým ilitonom urobí znak kríža so svätým evanjeliárom a položí ho na iliton - zvolanie: Jako ty jesi osvjaščenije naše. Chór: Amiň.
Kňaz schádza smerom k svätým dverám a hovorí: S mirom izijdem. Chór: O imeni Hospodni. Diakon: Hospodu pomolimsja. Chór: Hospodi, pomiluj. Kňaz cez cárske dvere vchádza do chrámu medzi veriacich, zastane medzi dvoma chórmi a hlasno sa modlí zaambónovú modlitbu: Blahoslovľajaj blahoslovjaščija ťa, Hospodi. Chór: Amiň. A potom: Budi imja Hospodne blahosloveno a podľa zvyku aj 33. žalm: Blahoslovľu Hospoda.
Počas zaambónovej modlitby diakon stojí po pravej strane kňaza a ukazuje svojím orárom na ikonu Spasiteľa, po skončení modlitby kňaz vchádza do cárskych dverí a ihneď sa odoberie k proskomídijnému stolu a hovorí modlitbu na použitie sv. darov: Ispolnenije zakona. Diakon vchádza severnými dverami a s bázňou a všetkou úctou požije sväté dary. Kňaz podľa zvyku vyjde cárskymi dverami a rozdáva ľuďom antidor, ak ho nerozdáva po prepustení.

145. Po skončení žalmu a rozdaní antidoru sa kňaz postaví doprostred svätých dverí a žehná ľud so slovami: Blahoslovenije Hospodne na vas. Chór: Amiň. Kňaz obrátený na východ hovorí: Slava tebi, Christe Bože. Chór: Slava ... I nyni ... Hospodi, pomiluj /3x/. Blahoslovi. A kňaz sa znova obráti k ľudu a hovorí: Christos istinyj Boh náš. Chór: Amiň. Pri slávnostnejších a mimoriadnych bohoslužbách kňaz obrátený k ľudu nahlas vyhlasuje mnoholetie, ako to vyžaduje zvyk. Potom kňaz vchádza do svätyne a cárske dvere sa zatvárajú.
Napokon kňaz i diakon vo svätyni alebo v sakristii odkladajú posvätné rúcha a modlia sa: Nyni otpuščaješi a umývajú si ruky na zvyčajnom mieste. Po malom prepustení za všetko ďakujú Bohu, pobozkajú svätú trapézu a odchádzajú.

146. V seminároch, študijných domoch a na iných miestach, kde je mnoho kňazov, kňaz, ktorý diakonuje, vykonáva plne diakonskú službu, a tak prijíma aj sv. prijímanie pri tej liturgii, pri ktorej diakonuje, z rúk kňaza, a to, čo ostane po rozdávaní sv. prijímania, požije.

2. S dvomi diakonmi
147. Na slávnostnejšie sviatky prisluhujú kňazovi alebo spoluslúžiacim kňazom dvaja diakoni.

148. V príslušnom čase kňaz vchádza do chrámu spolu s obidvoma diakonmi, pred cárskymi dvermi urobí tri razy malú poklonu smerom na východ. Potom robia všetko tak, ako pri liturgii s pomocou jedného diakona a kňazovi odpovedajú dvaja diakoni. Po modlitbe: Hospodi, nisposli ruku tvoju kňaz a s ním aj diakoni sa uklonia pravému i ľavému chóru a odchádzajú do svätyne, - kňaz a prvý diakon južnými dverami, druhý diakon severnými dverami a hovoria pritom: Vnidu v dom tvoj. Keď vstúpia do oltárneho priestoru, urobia tri malé poklony pred svätou trapézou a bozkajú - kňaz sv. evanjelium a diakoni svätú trapézu a všetci, kde je taký zvyk, príručný kríž, ktorý leží na prestole. Keď sa oblečú do posvätných rúch, diakoni si umyjú ruky a pripravujú všetko na proskomídiu, len prvý diakon hovorí: Blahoslovi, vladyko a všetko ostatné, načo sa koná proskomídia podľa obyčaje.

149. Po prepustení proskomídie diakoni okiadzajú žertveník s tromi rozmachmi a potom prichádzajú spolu s kňazom pred sv. trapézu, hovoria potichu: Vo hrobi ploťski a ďalšie modlitby, spolu okiadzajú prestol spredu, potom prvý diakon z pravej strany svätého prestola a druhý diakon z ľavej a potom obidvaja znova spolu od východnej strany, nato okiadzajú zaprestolnú ikonu a iné ikony vo svätyni, ďalej prvý diakon okiadza kríž a druhý diakon ikonu Bohorodičky, ktoré sa nachádzajú za prestolom. Potom vychádzajú zo svätyne, prvý diakon južnými dverami a druhý diakon severnými, prídu pred cárske dvere a okiadzajú ikony ikonostasu, prvý diakon pravý chór a druhý diakon ľavý. Veriacich okiadza jeden z pravej strany a druhý z ľavej, buď zo soley, alebo, ak je taký zvyk, v samom chráme, prechádzajúc ním až po vchod do chrámu, napokon vchádzajú do svätyne, prvý diakon južnými dverami a druhý severnými, ešte raz okiadzajú prestol spredu tromi rozmachmi kadidelnice a taktiež aj kňaza.

150. Keď odovzdajú kadidelnice cerkovníkovi, obidvaja pristupujú ku kňazovi a robia všetko tak ako na liturgii s pomocou jedného diakona. Vychádzajú takto: prvý diakon južnými, a druhý diakon severnými dverami, postavia sa na svoje miesta pred cárskymi dverami, urobia tri malé poklony, potichu hovoriac tri razy: Hospodi, ustni moji otverzeši. Potom prvý diakon začína: Blahoslovi, vladyko.

151. Prvý diakon spieva veľkú ekténiu. Keď chór spieva prvú antifónu alebo izobraziteľný žalm, urobí malú poklonu, odstúpi zo svojho miesta a postaví sa pred ikonu Spasiteľa, držiac pritom orár tromi prstami pravej ruky, ako to vyžaduje zvyk. Po skončení antifóny druhý diakon pristúpi a postaví sa na zvyčajnom mieste a spieva: Paki i paki. Keď chór spieva druhú antifónu alebo izobraziteľný žalm, vtedy taktiež on, ako pri prvej antifóne prvý diakon, postaví sa pred ikonu Bohorodičky.
Po druhej antifóne chór spieva: Slava. I nyni. Jedinorodnyj Syne a kňaz pritom nehovorí potichu nič a ani on, ani diakon nerobia poklonu pri slovách “voplotitisja”.
Potom prvý diakon sa vracia na vlastné miesto a začína: Paki i paki. Po skončení ekténie odchádzajú obidvaja do svätyne, prvý diakon južnými dverami a druhý severnými, a postavia sa z pravej i ľavej strany kňaza.

152. Keď speváci, ktorí spievajú tretiu antifónu alebo blaženstvá, prídu k Sláva alebo k posledným veršom blaženstiev, kňaz a diakoni robia tri malé poklony. Tu kňaz odovzdá sv. evanjeliár prvému diakonovi a sám spustí felón, on i prvý diakon obchádzajú sv. trapézu z pravej strany, kým druhý diakon berie kadidelnicu. Všetci vychádzajú severnými dverami a pred nimi idú svieconosiči, najprv ide druhý diakon a okiadza, potom prvý diakon, ktorý nesie evanjeliár, a nakoniec ide kňaz. Keď prídu pred cárske dvere, svieconosiči sa postavia na protiľahlé strany, jeden pri ikone Bohorodičky a druhý pri ikone Spasiteľa. Prvý diakon po pravej strane a druhý po ľavej strane. Kňaz stojí uprostred za nimi.

Pri malom vchode
svieconosičsvieconosič
6 5
4 3
2 1
2. diakon 1. diakon
kňaz

Prvý diakon hovorí: Hospodu pomolimsja a kňaz sa potichu modlí modlitbu vchodu. Po skončení modlitby prvý diakon, ukazujúc pravou rukou na východ, hovorí kňazovi: Blahoslovi, vladyko, svjatyj vchod. Kňaz žehná a prvý diakon podáva kňazovi sv. evanjeliár na pobozkanie. Po skončení posledného verša antifóny alebo blaženstiev druhý diakon postúpi doprostred a prvý diakon sa postaví za ním a zvolá: Premúdrosť, prosti! Potom všetci vchádzajú do svätyne - kňazišťa, druhý diakon odovzdá kadidelnicu. Prvý diakon položí sv. evanjeliár na prestol.

153. Keď speváci dôjdu k poslednému troparu, prvý diakon hovorí: Blahoslovi, vladyko, vremja Trisvjataho. A kňaz: Jako svjat jesi. Prvý diakon hovorí: I vo viki vikov. Počas spevu Trojsvätý hovoria ho kňaz a diakoni. Potom sa kňaz s diakonmi odoberie sa k hornému sedadlu a hovorí: Blahosloven, hrjadyj. Prvý diakon: Blahoslovi, vladyko.

154. Po skončení piesne Trojsvätý idú diakoni k cárskym dverám a prvý diakon volá: Voňmim! Kňaz: Mir vsim. A druhý diakon: Premúdrosť, voňmim! Po prokimene prvý diakon: Premúdrosť! A keď čtec prečíta záhlavie z Apošťola, druhý diakon zvolá: Voňmim! Pri konci čítania z Apoštola sa diakoni s kňazom vracajú pred sv. prestol. Po skončení apoštola hovorí kňaz: Mir ti. Prvý diakon: Premúdrosť, voňmim!