3. Bez diakona
164. Kňaz, čo slúži sv. liturgiu bez pomoci diakona, vykonáva alebo odrieka všetko to, čo náleží diakonovi, majúc pred očami tieto pokyny:

165. Vynecháva výzvy: Blahoslovi, vladyko, Hospodu pomolimsja, Vozmi, vladyko atď., s výnimkou toho, čo sa hovorí pred zaambónovou modlitbou, totiž: Hospodu pomolimsja.

166. Po prepustení proskomídie kňaz okiadza tak ako diakon a zo soley okiadza ikonostas, oba chóry a ľud.

167. Modlitby veľkej ekténie a malých ekténií modlí sa kňaz pred zvolaním - vozhlasom, a nie po ňom.

168. Na malý vchod kňaz berie sv. evanjelium, obchádza prestol z pravej strany a vychádza severnými dverami. Skloní hlavu pred cárskymi dverami, pomodlí sa modlitbu vchodu: Vladyko Hospodi, Bože náš, požehná pravou rukou vchod, pobozká evanjeliár, pozdvihnutím ho ukazuje a zvolá: Premúdrosť, prosti! Potom cárskymi dverami vchádza do svätyne. Modlitbu Trojsvätý končí zvolaním: Jako svjat jesi neobracajúc sa k ľudu. Po Trojsvätý ide za prestol, hovoriac slová požehnania a sadne si z južnej strany hlavného sedadla.

169. Keď chór skončí spev Trojsvätej piesne, kňaz vyhlasuje: Voňmim! Tu žehná: Mir vsim. Voňmim! Chór spieva prokimen. Kňaz: Premúdrosť! Čtec číta záhlavie z Apoštola. Kňaz: Voňmim! Po prečítaní apoštola hovorí čitateľovi: Mir ti. A ihneď potom: Premúdrosť voňmim! Chór: Alilúja s veršami.
Tu kňaz požehná kadidlo, vezme kadidelnicu, okiadza prestol dookola, aj celú svätyňu, zo soley okiadza ikonostas, obidva chóry a ľud. Už teraz, alebo potom potichu modlí sa modlitbu pred evanjeliom: Vozsijaj v serdcach našich. Po skončení Alilúja s veršami vyhlasuje: Premúdrosť, prosti, uslyšim svjataho jevanhelia, požehná ľud a hovorí: Mir vsim. Chór: I duchovi tvojemu. Kňaz: Ot /meno/ svjataho jevanhelia čtenije. Potom berie knihu evanjelia, kladie ju na analoj niečo poza cárske dvere a číta evanjelium obrátený k ľudu. Po prečítaní bozká zatvorenú knihu a položí ju naprostred prestola alebo na pravú stranu.

170. Po modlitbe Cherubínskej piesne kňaz požehná kadidlo, potom okiadza dookola svätú trapézu, zaprestolnú ikonu, žertveník a zo soley ikonostas, obidva chóry a ľud. Keď sa vráti k prestolu, držiac kadidelnicu na prstenníku ľavej ruky, tri razy sa s pozdvihnutými rukami modlí Cherubínsku pieseň. Potom ide k žertveníku, tromi rozmachmi kadidelnice okiadza sväté dary a hovorí potichu: Bože, milostiv budi mni hrišnomu. Berie veľkú prikrývku, položí si ju na ľavé plece a hovorí: Vozdvižite ruky vaša, potom berie svätý diskos do ľavej ruky a čašu do pravej a vychádza severnými dverami, vyhlasujúc: Svjatijšaho, vselenskaho a vojde cárskymi dverami do svätyne, položí sväté dary na prestol, ako sa patrí, veľkú prikrývku okiadza nad kadidelnicou, ktorú mu podáva cerkovník a hovorí: Blahoobraznyj Josif potom vezme kadidelnicu z rúk prisluhujúceho, okiadza sväté dary tromi rozmachmi a hovorí: Ublaži, Hospodi.

171. Keď odovzdá kadidelnicu, hovorí ekténiu: Ispolnim... Zastupi, spasi, pomiluj. Pri recitovaní Symbolu viery sníma vozduch a drží ho nad sv. darmi. V súlade s predpisom vyhlasuje: Pobidnuju pisň pojušče, dotýka sa hviezdicou diskosu tak, ako to robí diakon, pobozká ju a odkladá na sv. trapézu. Po modlitbe: Pominajušče ubo predkladá ruky a pravou rukou berie svätý diskos a ľavou svätú čašu a pozdvihuje ich trochu, robiac znak kríža nad ilitonom a vyhlasuje: Tvoja ot tvojich. Po zvolaní: Izrjadno o presvjatij okiadza sv. trapézu len spredu, nie dookola. Pred pozdvihnutím Ahneca hovorí: Voňmim! A sám vlieva horúcu vodu do čaše podľa predpisu.

172. Keď kňaz zhrnul všetky čiastočky, čo boli na diskose, do čaše, prikryje ju utierkou alebo prikrývkou, prípadne aj obidvoma, na diskos položí zloženú hviezdicu, malú prikrývku i veľkú prikrývku - aer, vozduch. Odsunie záclonu ikonostasu, otvorí cárske dvere, položí na čašu lyžičku, alebo ju vloží do čaše, a urobiac malú poklonu, berie do rúk svätú čašu. Pristúpi k cárskym dverám, ukazuje čašu a zvolá: So strachom hneď nato dodá: Viruju, Hospodi, i ispoviduju. Po skončení modlitieb odkrýva čašu a podáva sv. prijímanie lyžičkou. Keď sa skončí sv. prijímanie veriacich, nechá lyžičku v čaši, pokryje ju utierkou i prikrývkou a žehná ňou so slovami: Spasi, Bože, ľudi tvoja. Keď sa vráti k sv. trapéze, postaví čašu a okiadza ju tromi rozmachmi so slovami: Voznesisja... Urobí malú poklonu a berie do pravej ruky svätú čašu a do ľavej svätý diskos, hovoriac zo začiatku potichu: Blahosloven Boh náš, a potom nahlas: Vsehda, nyni i prisno a obráti sa k ľudu, vyjde ku stolu proskomídie, na ktorý všetko zloží. Tu urobí malú poklonu a vracia sa k svätej trapéze.

173. Možno postupovať aj takto: Kňaz prijme sv. prijímanie a položí diskos na čašu a prikryje ho malou prikrývkou alebo utierkou alebo aj obidvoma. Urobí malú poklonu, vezme svätú čašu a ukazuje ju ľudu a vyhlasuje: So strachom. Navráti sa späť k sv. trapéze, vezme čašu a diskos medzi ukazovák a prostredník ľavej ruky. Pravou rukou berie lyžičku a pristupuje k podávaniu sv. prijímania veriacich. Po skončení prijímania necháva lyžičku v čaši, vracia sa k sv. trapéze a položí na ňu diskos i čašu, prikryje ju malou prikrývkou, potom berie čašu, obracia sa k ľudu a žehná ho čašou a hovorí: Spasi, Bože, ľudi tvoja. Postaví čašu na sv. trapézu, okiadza ju tromi rozmachmi kadidelnice a hovorí: Voznesisja. Potom kladie na malú prikrývku utierku, ktorou sa prikrýva čaša, na svätý diskos položí zloženú hviezdicu a druhú malú prikrývku i väčšiu prikrývku - aer, vozduch, urobí malú poklonu, vezme svätú čašu a obrátiac sa k cárskym dverám, pozerá sa na ľud a ticho hovorí: Blahosloven Boh náš, potom nahlas vyhlasuje: Vsehda, nyni i prisno. Na to berie z prestola diskos do ľavej ruky a ide k stolu proskomídie, na ktorý všetko postaví, po malej poklone sa vracia k sv. trapéze.

174. Keď kňaz hovorí ďakovnú ekténiu: Prosti, prijimše, modlitbu i zvolanie: Jako ty jesi, skladá iliton podľa predpisov. Po prepustení vracia sa do svätyne a zatvorí cárske dvere, napokon ide k žertveníku a s bázňou a úctou tam požije sväté dary, umyje si ruky, a ďakujúc Bohu, odchádza.

4. Poriadok sv. liturgie slúženej obyčajným spôsobom
175. Všetky obrady a ceremónie, ktoré sa zachovávajú pri slávnostnej sv. liturgii, treba zachovať aj pri liturgii slúženej obyčajným spôsobom, čiže, ako sa hovorí, pri tichej sv. liturgii. To, čo sa podľa predpisov má vyhlasovať nahlas, nech sa vyhlasuje tak, aby to mohli počuť nielen čtec alebo kantor - spevák, čiže ten, ktorý prisluhuje, ale takisto aj prítomní.

176. Čitateľ, nakoľko je to možné, má sa obliecť do stichára, jeho vlastné miesto je mimo svätyne, stojí priamo na pravej alebo ľavej strane ikonostasu, keď treba vojsť do svätyne, napríklad aby podal kňazovi kadidlo alebo horúcu vodu, môže vchádzať iba bočnými dverami. Cárske dvere a záclonu zatvára alebo otvára sám kňaz.

177. Používanie kadidla pri liturgiách, ktoré slúžime bez slávnosti, nie je bezpodmienečne predpísané, ale je veľmi chvályhodné.

178. Keď nieto času na recitovanie všetkých prípravných modlitieb pred ikonostasom, kňaz nech nikdy nevynechá modlitbu: Hospodi, nizposli ruku tvoju, keď vchádza do svätyne, nech sa modlí žalm: Vnidu v dom tvoj a pobozkajúc sv. trapézu, evanjeliár a - kde je taký zvyk - aj príručný kríž, oblieka sa do posvätných rúch.