196. Počas spievania evanjelia, všetci ostanú na svojich miestach a pozerajú sa smerom k ambónu alebo k miestu, na ktorom sa spieva sväté evanjelium.

197. Pri Cherubínskej piesni všetci pozdvihujú ruky, keď je možné vhodne to urobiť. No všetci sa modlia Cherubínsku pieseň a robia predpísané poklony. Keď diakon okiadza svätú trapézu, všetci trochu poodstúpia od prestola, aby mohol ľahko prejsť.

198. Pri veľkom vchode berie každý zo žertveníka jednu z vecí, ktoré sa používajú pri Božej obeti, totiž kopiju, lyžičku a drží ich na hrudi. Všetci vychádzajú severnými dverami: najprv diakon, ktorý vyhlasuje zvolanie: Vsich vas a postaví sa do cárskych dverí vo svätyni, potom další spoluslúžiaci kňazi, začínajúc od najmladšieho, a každý z nich vyhlasuje zvolanie: Vsich vas po jednom alebo naraz, ak je taký zvyk, a postavia sa jeden proti druhému pred cárske dvere tak, ako pri malom vchode. Hlavný kňaz vyhlasuje: Svjatijšaho vselenskaho, postaví sa priamo pred cárske dvere a obrátený na západ vyhlasuje: Vsich vas potom vchádza do svätyne, za ním idú všetci spolu slúžiaci a každý sa postaví pri prestole na svoje miesto.

199. Po skončení veľkého vchodu, keď nieto diakona, jeden zo spoluslúžiacich spieva prvú časť ekténie: Ispolnim a druhý druhú časť, takže každý má časť na prečítanie modlitby obetovania.

200. Keď hlavný kňaz pobozká sväté dary (pred Viruju), spoluslúžiaci pristupujú k prestolu v poradí podľa svojej hodnosti, jeden za druhým. Hlavný kňaz trochu poodstúpi od prestola na pravú stranu a pozerá sa na sever a každý spoluslúžiaci pobozká najprv dary a potom plece hlavného kňaza ľavé i pravé a postaví sa po jeho ľavici, trochu dozadu. Druhý spoluslúžiaci pobozká najprv dary, potom hlavného slúžiaceho a potom prvého spoluslúžiaceho a postaví sa po jeho ľavej strane a všetci ostatní urobia to isté. Hlavný kňaz hovorí: Christos postredi nas. Po prijatí bozku sa odpovedá: I jesť i budet. Tak isto postupujú aj ostatní, čo sa vzájomne pozdravujú.
Po bozku pokoja sa slúžiteľ vracia pred svätú trapézu na svoje miesto. Prvý spoluslúžiaci berie jeden okraj veľkej prikrývky, vozduchu, a druhý iný okraj a ovievajú ním dary. Všetci ostatní stoja na svojich miestach a potichu sa modlia vyznanie viery.

201. Spoluslúžiaci, čo prinášajú svätú obetu, ukazujú rukou na svätý diskos a potom na svätú čašu takisto ako hlavný slúžiaci a zároveň pomaly a pozorne a s úctou vyslovujú slová ustanovenia, taktiež spolu hovoria zvolanie: Tvoja ot tvojich, ale sväté dary žehná len hlavný slúžiaci a to isté platí aj o epikléze.
Treba upozorniť predovšetkým na liturgiu svätého Bazila, že po prečítaní modlitby, ktorá bezprostredne predchádza premenenie, nech všetci spolu s hlavným slúžiteľom od začiatku do konca vyslovujú slová premenenia. Preto je vhodné, aby hlavný slúžiaci posledné slová modlitby pred premenením vyslovil hlasnejšie, tak, aby sa presvedčil, že všetci sú pripravení na súčasné vyslovenie slov premenenia.

202. Prvú časť ekténie: Vsja svjatyja pomjanuvše spieva jeden zo spoluslúžiacich, ak niet diakona, a druhú časť druhý, a to tak, aby všetci mali čas recitovať modlitbu: Tebi predlahajem život naš ves.

203. Po rozlomení hlavný slúžiteľ vyzve diakona a podá mu časticu svätého chleba, ako je predpísané. Potom sa všetci modlia modlitbu: Viruju, Hospodi a hlavný slúžiteľ prijíma Kristovo telo. Všetci spoluslúžiaci podľa poradia svojej hodnosti pristupujú k svätej trapéze zo strany žertveníka a hlavný slúžiteľ stojí sám na protiľahlej strane. Po prijímaní Kristovho tela každý ide na severnú stranu prestola a umýva si prsty v nádobke, ktorá stojí na žertveníku, ak je taký zvyk, a podľa predpísaného poriadku idú za prvým spoluslúžiacim, ktorý sa postaví na svoje miesto pri svätej trapéze. Diakon prijme čiastku svätého chleba až po kňazoch. Hlavný slúžiteľ sa vráti doprostred pred prestol a prijíma najsvätejšiu Krv a odstúpi trochu od prestola, potom spoluslúžiaci v predpísanom poriadku pristupujú k svätej trapéze, tentoraz z južnej strany a každý po prijímaní najsvätejšej Krvi odchádza zo strany žertveníka a postaví sa na svoje miesto pri prestole. Nakoniec prijíma diakon - podľa predpisu - najsvätejšiu Krv od hlavného slúžiteľa.

204. Každý, keď prijme najsvätejšiu Krv, utrie utierkou okraj čaše a svoje ústa.

205. Zaambónovú modlitbu vyhlasuje medzi dvoma chórmi hlavný slúžiteľ. Ihneď po prepustení a zavretí cárskych dverí sa každý zoblieka z posvätných rúch.

b) V obyčajnej alebo súkromnej forme
206. Nevlastné spoločné slávenie alebo prostá pomoc pri súkromnom slúžení svätej liturgie nejestvuje.

207. Všetko, čo sa povedalo o spoločnom slávení v slávnostnej forme, platí aj pre spoluslúžiaceho v obyčajnej alebo súkromnej forme, no s týmito výnimkami:

208. V seminároch a v domoch rehoľnej výchovy neškodí, keď pri slúžení Božej liturgie aj pri spoločnom slávení na súkromnej bohoslužbe zúčastní sa aj diakon a keď sa pritom použije obyčajný spev. Tu sa však odporúča držať sa pravidiel, ktoré sú záväzné pri súkromnom spoločnom slávení bez pomoci diakona.

209. Keď nieto času na recitovanie prípravných modlitieb pred ikonostasom, ktoré sa modlia všetci spoluslúžiaci spolu, alebo každý osobitne, nikdy neslobodno vynechať modlitbu: Hospodi, nisposli ruku tvoju. Keď vchádzajú do svätyne, hovoria žalm: Vnidu v dom tvoj a potom pobozkajú svätú trapézu, evanjelium a - ak je taký zvyk - aj príručný kríž a obliekajú sa do posvätných rúch.

210. Ekténie sa tak rozdelia medzi spoluslúžiacich a spievajú sa tak, aby ten, kto ekténiu nespieva, mal čas bez náhlenia prečítať príslušnú modlitbu.
Keď sú dvaja spoluslúžiaci, liturgické ekténie spievajú striedavo, najprv potichu prečítajúc príslušnú modlitbu každej ekténie. Ale modlitba veľkej ekténie a modlitba poďakovania po svätom prijímaní sa recituje polohlasne počas ekténie alebo pred vozhlasom. Treba ešte poznamenať, že prvá časť ekténie po veľkom vchode a ekténie po anafore recituje druhý kňaz, ktorý sa potom polohlasne modlí modlitbu, no druhú časť s vozhlasom sa modlí druhý kňaz.
Keď sú traja spoluslúžiaci, prvý hovorí veľkú ekténiu a druhý prvú malú ekténiu, tretí druhú malú ekténiu, prvý zas ekténiu po evanjeliu, druhý ekténiu katechúmenov - ohlásených, tretí prvú malú ekténiu veriacich a prvý druhú. Druhý kňaz prvú časť ekténie po vchode a po anafore a tretí kňaz druhú časť týchto ekténií a napokon prvý kňaz ekténiu poďakovania po prijímaní.
Tento spôsob zadelenia rôznych ekténií medzi jednotlivých spoluslúžiteľov nepredpisuje sa absolútne, bezpodmienečne, ale sa naň iba poukazuje kvôli väčšej výhode.

211. Nie je nevyhnutné, aby všetci spoluslúžiaci vychádzali na malý vchod. Keď to robia, vtedy ten, čo je medzi nimi prvý, nesie evanjelium, on sám sa modlí modlitbu vchodu a udeľuje požehnanie. Ale vždy sa vyžaduje, aby tí, čo stoja pred svätou trapézou, alebo po jej pravou boku, pred východom zo svätyne obišli oltár a naozaj vyšli za cárske dvere.

212. Požehnanie horného sedadla sa vynecháva a všetci počas čítania Apoštola majú ostať pri prestole.