213. Na veľký vchod nemusia všetci vychádzať. Keď robí veľký vchod len prvý kňaz, tak si berie veľkú prikrývku - vozduch na ľavé plece a sám vyhlasuje: Svjatijšaho, vselenskaho. Keď vychádzajú všetci, nemusí každý z nich brať vec, ktorá slúži na svätú obetu, len druhý spoluslúžiaci berie svätý diskos a drží ho na hlave a prvý berie svätú čašu. Druhý vyhlasuje: Vsich vas a prvý: Svjatijšaho, vselenskaho. Iní nehovoria nič.

214. Hlavný slúžiteľ sám jediný bozká sväté dary a vynechá bozk pokoja so spoluslúžiacimi. On sám drží vozduch nad svätými darmi a pritom spolu so všetkými recituje Vyznanie viery.

215. Všetko ostatné, čo má hovoriť alebo robiť diakon, podľa toho, čo bolo povedané pri liturgii bez pomoci diakona /porov. čl. 164 - 174/, hovorí a koná spoluslúžiteľ. Kto robí proskomídiu, ten potom čistí aj posvätné nádoby po prijímaní.

VI. PORIADOK LITURGIE VOPREDPOSVÄTENÝCH DAROV

216. Cez svätú a veľkú štyridsiatnicu na proskomídii Božej liturgie v nedeľu alebo v posledný deň pred liturgiou vopred posvätených darov pripravia sa okrem ahneca, ktorý sa má toho dňa posvätiť, aj iné ahnece na tie liturgie vopred posvätených darov, ktoré sa majú konať v nasledujúcich dňoch. Po vykrojení, zarezaní a prebodnutí prvého ahneca kňaz vykoná tie isté obrady aj nad inými ahnecmi a pri každom z nich hovorí: Vo vospominanie. Jako ovča. Žretsja, ako aj Jedin ot vojin a kladie ich na diskos jeden vedľa druhého alebo jeden na druhý. Potom vlieva do čaše víno a vodu a modlí sa predpísané modlitby a - ak sa to vyžaduje - zakončí proskomídiu.

217. Keď sa má ahnec požehnať pri vzývaní Svätého Ducha, kňaz hovorí: I sotvori ubo chlib sej v jednotnom čísle a nie v množnom, lebo Kristus je iba jeden.

218. Pri pozdvihovaní pozdvihuje zároveň všetký premené ahnece, pred prijímaním však láme iba prvý ahnec a vkladá čiastku do čaše a vlieva teplotu vtedy, keď je to predpísané. Nato berie ďalšie sväté ahnece a kladie ich do darochraniteľnice a do bohostánku - kivota.

219. Potom sa kňaz modlí modlitby podľa poriadku, prijíma svätú sviatosť a zakončí najsvätejšiu obetu podľa predpisu.

1. S jedným diakonom
220. Pri čítaní hodiniek si kňaz v epitrachile stane pred cárske dvere a začína: Blahosloven Boh náš. Čtec:Amiň, Carju nebesnyj a ďalšie. Po Otče náš kňaz vyhlási zvolanie, vstúpi do svätyne južnými dverami. A číta sa Čas tretí, šiesty a deviaty, taktiež obednica.

221. Ku koncu obednice sa kňaz i diakon obliekajú do posvätných rúch zvyčajným spôsobom, ale pri jednotlivých častiach rúcha nehovoria nič viac ako Hospodu pomolimsja.

222. Keď čtec zakončí obednicu, modliac sa Trojsväté, Otče náš, Hospodi pomiluj dvanásť raz a modlitbu Vsesvjataja Trojce, otvoria sa cárske dvere. Kňaz: Premúdrosť. Chór: Čestnijšuju cheruvim. Kňaz: Slava tebi, Christe Bože. Chór: Slava, I nyni. Hospodi, pomiluj tri razy, Blahoslovi a kňaz robí prepustenie so spomienkou na svätca chrámu a svätca dňa. Potom sa cárske dvere znova zatvárajú.

223. Kňaz v sprievode diakona robi pred svätou trapézou tri malé poklony a hovorí iba: Bože, milostiv budi mni hrišnomu. Pobozkajú, ako sme už uviedli, svätý evanjeliár, prestol i príručný kríž. Potom diakon prijme dovolenie od kňaza a vychádza severnými dverami, postaví sa na zvyčajné miesto, urobí tri malé poklony a nič nehovoriac, vyhlási: Blahoslovi, vladyko. Kňaz, ktorý stojí pred svätou trapézou, urobí nad ňou znak kríža svätým evanjeliárom a povzneseným hlasom hovorí: Blahosloveno carstvo Otca. Chór: Amiň. A čitateľ ihneď: Prijdite, poklonimsja tri razy a číta začiatočný žalm.

224. Diakon sa vráti do svätyne južnými dverami a kňaz, postaviac sa pred cárske dvere, číta večerné modlitby (svitilničné) začína štvrtou a končí ôsmou, lebo prvé tri číta počas spevu antifón.

225. Ku koncu začiatočného žalmu sa kňaz vracia južnými dverami do svätyne, diakon vychádza severnými dverami, postaví sa na zvyčajné miesto a spieva veľkú ekténiu. Po zvolaní (vozhlase) urobí malú poklonu a vráti sa južnými dverami do svätyne. Čitateľ začína 18. katizmu žaltára, na Alilúja sa robia malé poklony. Keď sa pri ďalších antifónach hovorí Slava, diakon vychádza severnými dverami zo svätyne a na určenom mieste spieva malú ekténiu, kňaz sa však potichu modlí prvú, druhú a tretiu modlitbu večierne. Po skončení malej ekténie sa diakon južnými dverami vracia do svätyne a kňaz spieva vozhlas, ako je to predpísané.

226. Na začiatku stichoslovia (spevu veršov), ak vopred posvätený ahnec sa uchováva v bohostánku (kivote, artofóre) na prestole, jeho prenesenie na stôl proskomídie sa robí takto: Diakon prináša na prestol svätý diskos, hviezdicu a malú prikrývku. Kňaz pobozká svätý evanjeliár a odkladá ho na pravú stranu prestola. Nato na rozprestrený iliton z ľavej strany položí diskos, otvorí bohostánok a urobí malú poklonu. Potom berie nádobu s prikrývkou, v ktorej sa uchováva ahnec, postaví ju naprostred ilitonu, vyberie z nej vopred posvätený a prepodstatnený chlieb, položí ho s najväčšou úctou na posvätný diskos, ako aj čiastky, potrebné na prijímanie veriacich. Darochraniteľnicu uloží späť do bohostánku, zatvorí bohostánok, potom postaví svätý diskos naprostred ilitonu, okiadza hviezdicu a malú prikrývku a pokrýva ním diskos. Vezme kadidelnicu, okiadza ňou dookola svätú trapézu, majúc pred sebou diakona, ktorý ide so zapálenou sviečkou. Po návrate pred svätú trapézu a po odovzdaní kadidelnice diakonovi urobí hlboku poklonu až po zem, prežehná sa znakom svätého kríža a potom berie do obidvoch rúk prikrytý posvätný diskos, drží ho na hlave, prechádza pravou stranou svätej trapézy k proskomídijnému stolu (žertveníku), pred ním ide diakon so zapálenou sviecou a kadidlom.

227. Na žertveníku postaví kňaz diskos na rozprestretý iliton, potom vlieva do čaše víno a vodu podľa zvyku, ale nič pri tom nehovorí. Po okadení prikrývky z čaše nad kadidelnicou prikryje čašu, potom veľkou prikrývkou, ktorú najprv taktiež okadí nad kadidelnicou, pokryje vedno diskos i čašu, nehovoriac pri tom nič okrem slov: Molitvami svjatych otec našich, Hospodi Isuse Christe, Bože náš, pomiluj nás. Urobiac hlbokú poklonu až po zem, sa kňaz i diakon vracajú k svätej trapéze, tam na zložený iliton kňaz položí knihu svätého evanjelia.

228. Keď sa vopred posvätený ahnec uchová v kivote, ktorý stojí na žertveníku, vtedy na začiatku stichoslovia - čítania veršov kňaz s diakonom idú k proskomídijnému stolu. Obidvaja pred ním robia malú poklonu, kňaz otvorí kivot a urobiac novú malú poklonu tromi rozmachmi okadí vopred posvätené sväté dary, potom berie vopred posvätený chlieb z darochraniteľnice a s najväčšou zbožnosťou ho kladie na diskos, do čaše nalieva - ako obyčajne - víno a vodu, ale nič nehovorí. Berie kadidelnicu, okiadza hviezdicu a prikrývky, pokryje diskos i čašu ich prikrývkami a obidvoje spoločnou veľkou prikrývkou, vozduchom, nehovoriac pritom nič okrem: Molitvami svjatych otec, urobí hlbokú poklonu až po zem a vráti sa k prestolu.