20. Kadidlo do kadidelnice kladie nielen sám kňaz, môže to robiť dokonca aj prisluhujúci alebo diakon, ale potom ho podáva kňazovi, aby ho požehnal.
Je chvályhodné, keď kňaz - a taktiež diakon - pred okiadzaním s kadidelnicou v pravej ruke urobí napred znamenie kríža, a keď pri okiadzaní nejakej osoby alebo veci vzdá jej úctu ľahkým úklonom hlavy a pliec.

21. Keď kňaz pri bohoslužbe po prvý raz žehná kadidlo, vtedy hovorí modlitbu: Kadidlo tebi prinosim, v ďalších prípadoch len slová: Blahosloven Boh naš.

22. Pri obliekaní a bozkaní bohoslužobných rúch treba zachovávať predpisy, podané na začiatku proskomídie (ďalej č. 103 - 106); pri iných bohoslužbách sa síce vynechajú príslušné modlitby, ale ostatné treba zachovať.

23. Keď kňaz, ktorý má konať nejakú bohoslužbu, neoblieka si stichar, má si na dlhý odev obliecť ešte vrchný odev, ktorý sa grécky volá rason a slovansky rjasa.

24. Nikto si nesmie obliecť rúcho, vlastné vyššiemu stupňu svätenia, než aké má sám.

25. Keď diakon prisluhuje kňazovi, postaví sa po jeho pravici, ak výslovne nie je predpísané niečo iné; keď sú dvaja diakoni, jeden stojí po jeho pravici, druhý po ľavici.

26. Nie je dovolené, aby klerici, ktorí ešte nemajú diakonské svätenie, vykonávali diakonskú službu.

27. To, čo kňaz alebo diakon prednášajú nahlas, ostatní spoluslúžiaci kňazi nie sú povinní modliť sa potichu - okrem vozhlasov, ktorými sa zakončujú modlitby, alebo keď je niečo iné predpísané.

28. Plné obrady sa vysvetľujú v časti, v ktorej sa hovorí o bohoslužbe s pomocou jedného diakona. V iných častiach, kde sa hovorí o bohoslužbe s pomocou dvoch diakonov, bez pomoci diakona či so spoluslúžiacimi kňazmi, plne sa vysvetľujú iba tie zložky, ktoré sú vlastné týmto častiam.

II. PORIADOK VEČIERNE BEZ VSENOČNÉHO
1. S jedným diakonom
29. Diakon drží stichar s orárom a pristupuje ku kňazovi, skloní hlavu hovorí: Blahosloví, vladyko, stichar s orarem.
Kňaz žehná slovami: Blahosloven Boh naš. Diakon: Amiň. Potom sa oblieka do stichara a pobozkajúc orár, kladie si ho na ľavé plece.

30. Kňaz berie na svoj vrchný odev epitrachil, ktorý najprv požehná, a vychádza severnými dverami, postaví sa pred otvorené cárske dvere, robí malú metániu a hovorí: Blahosloven Boh naš, po Otče naš, hovorí vozhlas: Jako tvoje jest cárstvo.

31. Keď sa číta 103. žalm, kňaz pred cárskymi dverami potichu číta večerné (svitilenové) modlitby. Po skončení 103. žalmu diakon vychádza severnými dverami, robí malú metániu a začína: Mirom Hospodu pomolimsja.
Kňaz sa po skončení žalmu vracia do svätyne pred svätý stôl a tam dokončuje čítanie večerných modlitieb, ak ich už prv nedokončil. Po vozhlase: Jako podobajet taktiež aj diakon urobí malú metániu a vracia sa južnými dverami do svätyne a postaví sa po pravej strane kňaza.

32. Po skončení katizmy diakon vyjde severnými dverami, spieva malú ekténiu a po vozhlase kňaza Jako tvoja deržava robí malú poklonu a vracia sa do svätyne.

33. Keď chór začína spievať Hospodi vozvach, diakon berie kadideľnicu a - potom, čo kňaz požehná kadidlo - okiadza prestol zo štyroch strán, potom zaprestolnú ikonu, ikony svätyne a kňaza. Potom vyjde zo svätyne severnými dverami, pristúpi pred cárske dvere, robí poklonu, okiadza ikony južnej strany ikonostasu, začínajúc od ikony Spasiteľa. Potom znovu urobí poklonu pred cárskymi dverami a okiadza ikony severnej strany, začínajúc obrazom Bohorodičky, potom pravý i ľavý chór. Ľudí okiadza zo soley a južnými dverami sa vracia do svätyne.

34. Keď chór začne spievať poslednú stichiru, kňaz berie na seba felón, potom čo ho napred požehnal a pobozkal, a na Sláva prichádza s diakonom pred svätý stôl. Tu sa otvárajú cárske dvere. Diakon berie kadidlo - ktoré kňaz najprv požehnal - a spolu s kňazom, ktorý teraz spúšťa felón, obchádzajú svätý oltár, začínajúc od pravej strany, a tak so svieconosičmi, ktorí kráčajú pred nimi, vychádzajú severnými dverami.
Zastavia sa pred cárskymi dverami: svieconosiči stoja po stranách, jeden vedľa ikony Bohorodičky, druhý vedľa ikony Spasiteľa, diakon uprostred a za nimi kňaz. Obidvaja skláňajú hlavu a diakon, držiac orár troma prstami, hovorí potichu: Hospodu pomolimsja, kňaz hovorí ticho modlitbu: Blahij čelovikoľubče Carju.
V predvečer Kristovho narodenia a Bohozjavenia, keď pripadajú na sobotu alebo nedeľu, diakon počas vchodu berie okrem kadideľnice aj evanjeliár.
Po modlitbe vchodu diakon, ukazujúc orárom na východ, hovorí ku kňazovi: Blahoslovi vladyko, vchod. Potom diakon podáva kňazovi na požehnanie evanjeliár, ak je, a - keď chór skončí spev stichír - postaví sa do cárskych dverí pred kňaza, urobí kadidelnicou kríž alebo pozdvihuje sväté evanjelium, keď je, a volá: Premúdrosť, prosti. Za spevu Svite tichij diakon i kňaz vchádzajú do svätyne pred svätý stôl a svieconosiči sa vracajú bočnými dverami. Potom diakon všetko okiadza ako pri Hospodi vozvach (pozri čl. 33).

Po okiadzaní a skončení piesne diakon pristupuje k cárskym dverám a pozerajúc smerom k ľudu, volá: Voňmim! Kňaz obrátený k ľudu žehná: Mir vsim. Diakon: Premúdrosť voňmim. A kňaz ostávajúc tam s rukami krížom zloženými na prsiach, čaká na koniec prokimenu. Potom, ak sú čítania, robí pred prestolom malú poklonu a ide si sadnúť. Kde je taký zvyk, kňaz ihneď po zvolaní diakona Premúdrosť, voňmim ide na kreslo. No diakon ostáva pri cárskych dverách a pred každým záhlavím čítania volá k ľudu: Premúdrosť, a po záhlaví, taktiež k ľudu Voňmim!