229. Keď kňaz uzná za vhodné, vykoná obrad položenia ahneca na diskos počas čítania prvej antifóny, okiadza počas čítania druhej antifóny a počas čítania tretej antifóny prenáša vopred posvätené dary.
230. Keď sa predvída väčší počet veriacich na sväté prijímanie, takže sám vopred posvätený chlieb nevystačí, vtedy kňaz položí potrebné množstvo premenených čiastok na diskos a na ne položí ahnec.

231. Po skončení stichoslovia chór začína spievať žalm: Hospodi, vozzvach a diakon okiadza podľa predpisu (pozri čl. 33), pričom vopred posvätené dary tri razy, zakaždým na tri rozmachy.

232. Kým sa spieva: Slava. I nyni, otvárajú sa cárske dvere o koná sa vchod zvyčajným spôsobom, diakon okiadza, ak sa má čítať sväté evanjelium, diakon robí vchod aj s evanjeliom.

233. Keď diakon tlmeným hlasom hovorí: Hospodu, pomolimsja, kňaz sa potichu modlí modlitbu vchodu s jej vozhlasom a po skončení stichír diakon vyhlasuje: Premúdrosť, prosti! Chór: Svite tichij. Vchádzajú do svätyne, potom diakon obrátený k cárskym dverám volá: Voňmim! Kňaz obrátený k ľudu žehná: Mir vsim! Chór spieva prokimen prvej parémie. Diakon: Premúdrosť! Čtec si stane doprostred medzi dva chóry a obrátený na východ číta: Bytia čtenije. Diakon: Voňmim! Čtec číta prvú parémiu. Potom chór spieva druhý prokimen.

234. Ihneď po druhom prokimene diakon volá, obracajúc sa na kňaza: Povelite! A kňaz berie do obidvoch rúk rozsvietenú sviečku a zároveň kadidelnicu, stane si pred svätú trapézu a pozerajúc na východ robí znak svätého kríža a vyhlasuje: Premúdrosť, prosti! Potom sa obracia na západ smerom k ľudu, znovu robí znamenie kríža a zvýšeným hlasom hovorí: Svit Christov prosviščajet vsich. Na tie slová všetci, čo sa nachádzajú vo svätyni i v chráme, robia tri veľké poklony. Kňaz sa znova obracia k východu a odovzdá sviečku a kadidelnicu prisluhujúcemu. Čitateľ: Pritčej čtenije. Diakon: Voňmin! Zatvárajú sa cárske dvere a číta sa druhá parémia.

235. Po skončení druhej parémie kňaz hovorí čitateľovi: Mir ti. A diakon: Premúdrosť, Voňmim! Potom diakon vezme zapálenú sviečku a pristupuje ku kňazovi. Čitateľ, čo stojí uprostred medzi obidvoma chórmi, ale radšej kňaz, čo stojí vo svätyni pred svätou trapézou a okiadza, spieva: Da ispravitsja molitva moja.Po odspievaní verša ho ešte raz spieva chór. Potom znova čitateľ alebo kňaz, ktorý teraz v sprievode diakona, idúceho pred ním, zastane pri južnej strane sv. trapézy a tam okiadza, spieva prvý verš 140. žalmu: Hospodi, vozzvach ko tebi a chór opakuje: Da ispravitsja. A znovu čitateľ alebo kňaz v sprievode diakona príde k východnej strane svätej trapézy a tam okiadza, spieva druhý verš žalmu: Položí, Hospodi, chranenije. A chór znova spieva: Da ispravitsja. Potom čitateľ alebo kňaz, ktorý v sprievode diakona príde k severnej strane prestola a tam okiadza, spieva tretí verš žalmu: Ne ukloni serca mojeho. A chór spieva: Da ispravitsja. A ešte raz čitateľ alebo kňaz, ktorý sa v sprievode diakona postaví pred prestol a tam okiadza, spieva: Da ispravitsja molitva moja jako kadilo pred toboju a chór zakončuje: Vozdvijanije ruku mojeju, žertva večerňaja.

236. Treba poznamenať, že kým čitateľ alebo kňaz spieva Da ispravitsja, alebo iný verš, kňaz okiadza sv. trapézu tromi rozmachmi na začiatku a na konci každého verša, ktorý sa spieva, a medzitým chór a veriaci sa modlia kolenačky, keď chór spieva, kňaz odovzdá kadidelnicu prisluhujúcemu a on i všetci, čo sú vo svätyni, sa taktiež modlia na kolenách. Po skončení všetci urobia tri razy poklonu.

237. Keď na tieto pôstne dni pripadne sviatok nejakého svätého alebo chrámový sviatok, vtedy po otvorení cárskych dverí diakon volá: Voňmim a čitateľ číta prokimen k čítaniu z Apoštola. Potom sa číta z Apoštola a evanjelium podľa predpisu.

238. Zatvárajú sa cárske dvere a diakon prijme poverenie od kňaza, vychádza severnými dverami, postaví sa na predpísané miesto a spieva ekténiu: Rcem vsi a všetko ostatné sa koná podľa predpisu až po vozhlas modlitby za katechumenov, po ktorom kňaz odloží evanjeliár a rozprestrie iliton na prestole.

239. Od stredy štvrtého týždňa Veľkého pôstu, ktorá je stredom štyridsiatnice, po vozhlase Da i tiji s nami diakon prepúšťa katechumenov a vyzve na modlitbu tých, čo sa pripravujú na sv. krst: Jelici ohlašenniji, izidite. Ohlašenniji, izidite. Jelici ko prosviščeniju, pristupite. A toto sa spieva pri všetkých službách vopred posvätených darov, hoci by pripadli na sviatočný deň, s výnimkou sobôt a nedieľ. Potom nasledujú modlitby veriacich, ako je to predpísané.

240. Po vozhlase: Po daru Christa tvojeho chór: Amiň a spieva sa pieseň: Nyni sily nebesnyja. Diakon sa vráti severnými dverami do svätyne, otvorí cárske dvere, vezme kadidelnicu a okiadza prestol tromi rozmachmi len spredu, potom proskomídijný stôl a kňaza. Nato sa postaví pred prestol po severnej strane kňaza a drží kadidelnicu prstenníkom ľavej ruky. Tu kňaz i diakon s pozdvihnutými rukami hovoria spolu: Nyni sily nebesnyja tri razy a zakaždým robia malú poklonu.

241. Potom idú priamo k proskomídijnému stolu, tam vezme kadidelnicu, tromi rozmachmi okadí vopred posvätené dary a nehovorí pritom nič, nato vezme veľkú prikrývku (vozduch) a kladie ju na ľavé plece diakona, potom do pravej ruky vezme svätý diskos, prikrytý prikrývkou a drží ho na hlave, čašu s vínom však v ľavej ruke drží pri prsiach.

242. Keby však diskos nemal podstavec, kňaz ho stavia na prikrytú čašu, ktorú drží v ľavej ruke a pravou rukou prid/ža prikrývku nad diskosom, a čašu pozdvihuje ako diskos k čelu.

243. Zo svätyne vychádzajú severnými dvermi, vpredu ide diakon, čo okiadza sväté dary, a to neprestajne. Počas chôdze nič nehovoria. Keď vstúpia cárskymi dverami do svätyne, kňaz stavia svätý diskos na prestol na ľavú a svätú čašu na pravú stranu, malé prikrývky sníma z diskosa i čaše a kladie ich na svätý. prestol a veľkou prikrývkou, vozduchom, ktorý sníme z diakonovho pleca a okadí ho nad kadidelnicou, prikryje sväté dary, ale nehovorí nič, len tri razy sväté dary okadí. Po skončení piesne: Nyni sily nebesnyja všetci robia tri veľké poklony, potom sa zatvárajú cárske dvere a zaťahuje sa záclona.

244. Diakon sa pokloní kňazovi, vyjde severnými dvermi, postaví sa na zvyčajné miesto a hovorí: Ispolnim. Zastupi, spasi, pomiluj. Kňaz zvolá: I spodobi nás, Vladyko, a ľud spieva: Otče náš, diakon si previaže orár nakríž ako pri liturgii sv. Jána Zlatoústeho.

245. Podľa predpisu nasleduje sklonenie hláv a po modlitbe: Voňmim, Hospodi Isuse Christe kňaz i diakon robia tri malé poklony, pričom kňaz neodkrýva sväté dary, ale vloží ruku pod vozduch, zbožne a s bázňou sa dotkne životodarného chleba a na výzvu diakona: Voňmim! vyhlasuje: Preždeosvjaščenaja svjataja svjatym! Potom kňaz skladá vozduch, zloží ho, odkladá ho mimo, taktiež hviezdicu, diakon vchádza južnými dverami do svätyne a zastane po pravej strane kňaza, urobí malú poklonu a hovorí: Razdrobi, vladyko, svjatyj chlib. A kňaz ho láme na štyri časti a rozostavuje na diskose tak, ako na liturgii sv. Jána Zlatoústeho, čiastku s nápisom IC spúšťa do sv. čaše a nehovorí pritom nič. Diakon vlieva do čaše trochu teploty podľa obyčaje, nič nehovoriac, a postaví sa trochu obďaleč. Chór spieva pričasten: Vkusite i vidite ako aj druhý pričasten, keď sa čítalo z Apoštola a evanjelium nejakého svätca alebo chrámového sviatku.

246. Kňaz i diakon prijímajú presvätý chlieb bežným spôsobom. Potom si kňaz utiera prsty špongiou, ak jú má, pobozká špongiu a odloží ju na jej miesto. Diakon utiera svätú čašu, nehovorí nič, urobí tri malé poklony a keď prisluhujúci stiahne záclonu na ikonostase, diakon otvára cárske dvere. Prijme od kňaza čašu, pristúpi k cárskym dverám, pozdvihne svätú čašu a ukazuje ju ľudu a hovorí: Pristupite! Chór: Blahoslovju Hospoda na vsjakoje vremja, Alilúja. Prijímanie veriacich sa koná tak, ako na liturgii sv. Jána Zlatoústeho, keď kňaz podáva sv. chlieb, hovorí slová vlastné tejto liturgii: Čestnaho i presvjataho. Prenášanie sv. diskosu sa koná tak, ako na liturgii sv. Jána Zlatoústeho. Kňaz robí malú poklonu, berie sv. čašu a obrátený k cárskym dverám pozerá sa na ľud a potichu hovorí: Blahosloven Boh, prosviščajaj i osvjaščajaj nas, a potom vyhlasuje: Vsehda, nyni i prisno.

247. Všetko ostatné sa koná ako na Liturgii sv. Jána Zlatoústeho, treba však pripomenúť toto:
1) Pri prepustení sa na tejto liturgii nespomína nijaký pôvodca,
2) V troch prvých dňoch Veľkého týždňa treba hovoriť prepustenie z večierne Kvetnej nedele: Prišedyj na strasť voľnuju spasenija našeho rady, Christos istinnyj Boh naš.
Po skončení liturgie vopred posvätených darov kňaz i diakon odkladajú rúcha a nehovoria nič.