2. S dvomi diakonmi

248. Po skončení hodiniek a po prepustení pri konci izobraziteľných žalmov zatvárajú sa cárske dvere, kňaz i diakon robia pred prestolom tri malé poklony a pritom hovoria: Bože, milostiv budi mni hrišnomu, pobozkajú sv. evanjeliár, okraj prestola i príručný kríž podľa obyčaje. Potom prvý diakon vzdá česť kňazovi, vyjde severnými dverami a postaviac sa na svoje miesto pred cárskymi dverami robí tri malé poklony, nehovorí však nič. Potom zvolá: Blahoslovi, vladyko. Kňaz: Blahosloveno carstvo Otca. Chór:Amiň a čitateľ číta začiatočný žalm. Kňaz vyjde severnými dverami, číta modlitby večierne od štvrtej po ôsmu. Na konci začiatočného žalmu vyjde prvý diakon severnými dverami a spieva veľkú ekténiu. Po vozhlase: Jako podobajet sa diakon vracia do svätyne.

249. Prvý diakon prisluhuje kňazovi pri skladaní vopred premeneného ahneca na diskos a pri jeho prenášaní na žertveník. Druhý diakon vyjde severnými dverami a spieva prvú malú ekténiu, prvý diakon spieva zas druhú a napokon druhý diakon tretiu malú ekténiu.

250. Okiadzanie počas spievania žalmu: Hospodi, vozzvach a vchod konajú sa ako na večierni a s pomocou dvoch diakonov (porov. čl. 39). Po návrate do svätyne prvý diakon volá z cárskych dverí: Voňmim! Kňaz obrátený k ľudu: Mir vsim. Druhý diakon: Premúdrosť, voňmim! Chór spieva prokimen prvej parémie. Prvý diakon:Premúdrosť! Čitateľ: Bytia čtenije. Druhý diakon: Voňmim! Čitateľ číta prvú parémiu a potom chór spieva druhý prokimen.

251. Po druhom prokimene sa prvý diakon obracia ku kňazovi a volá: Povelite! Kňaz berie sviecu a kadidelnicu a robí znak sv. kríža, ako sme to už uviedli. Čitateľ: Pritčej čtenije. Druhý diakon: Voňmim!

252. Po druhom čítaní zo Starého zákona obidvaja diakoni idú pred kňazom, zatiaľ čo kňaz okiadza sv. trapézu a spieva: Da ispravitsja molitva moja s veršami 140. žalmu.

253. V prípade sviatku nejakého svätca alebo chrámu druhý diakon zvolá: Voňmim! Po prokimene k apoštolu prvý diakon: Premúdrosť! Keď čitateľ prečíta záhlavie z Apoštola, druhý diakon zvolá: Voňmim! Po skončení čítania z Apoštola kňaz hovorí: Mir ti. Prvý diakon: Premúdrosť, voňmim! a spieva sa: Alilúja. Okiadzanie pred evanjeliom sa koná ako pri liturgii sv. Jána Zlatoústeho s asistenciou dvoch diakonov (pozri čl. 155), potom prvý diakon: Blahoslovi, vladyko, blahovistiteľa. Kňaz: Boh molitvami a odovzdá mu evanjelium. Druhý diakon: Premúdrosť, prosti, uslyšim svjataho jevanhelija. Kňaz: Mir vsim. Prvý diakon si stane na ambón alebo niečo pred cárske dvere: Ot /meno/ svjataho jevanhelija čtenije. Druhý diakon:Voňmim! A všetko ostatné podľa predpisu.

254. Po prečítaní evanjelia diakoni vychádzajú svojimi dverami a stoja na predpísaných miestach, prvý diakon začína: Rcem vsi, potom druhý diakon: Pomolitesja, ohlašenniji. Prvý diakon: Jelici ohlašenniji, izidite. Druhý diakon: Ohlašenniji, izidite. A znova prvý diakon: Jelici ohlašenniji, izidite. Da nikto ot ohlašennych, jelici virniji.
Od stredy štvrtého týždňa pôstu spievajú takto: Prvý diakon: Jelici ohlašenniji, izidite. Druhý diakon: Ohlašenniji, izidite. A znova prvý diakon: Jelici ko prosviščeniju, pristupite. Pomolitesja, iže ko prosviščeniju. Chór: Hospodi, pomiluj. A prvý diakon: Virniji, o iže ko svjatomu prosviščeniju hotovjaščichsja bratijach. Kňaz zvolá: Jako ty jesi prosviščenije naše. Prvý diakon: Jelici ko prosviščeniju izidite. Druhý diakon: Iže ko prosviščeniju, izidite. A znova prvý diakon: Jelici ohlašenniji, izidite. Da nikto ot ohlašennych, jelici virniji

255. Keď sa spieva pieseň Nyni sily nebesnyja, otvárajú sa cárske dvere a diakoni berú kadidelnice a okiadzajú na tri rozmachy svätú trapézu len spredu, potom proskomídijný stôl a kňaza. Nato sa postavia po pravej a po ľavej strane kňaza a držia kadidelnice na prstenníku ľavej ruky a spolu s kňazom sa tri razy modlia pieseň: Nyni sily nebesnyja. Napokon odchádzajú priamo proskomídijnému stolu, tam kňaz okiadza vopred posvätené dary, vezme vozduch, položí ho na ľave plece prvého diakona a všetci vychádzajú zvyčajným spôsobom, vpredu idú obidvaja diakoni a okiadzajú sv. dary, a to neprestajne.

256. Keď sa diskos a čaša postavia na prestol, diakoni vychádzajú svojimi dverami a stanú si na zvyčajné miesto, prvý diakon hovorí: Ispolnim. Na Otče náš sa diakoni prepášu orárom skríža. Druhý diakon povie: Hlavy naša Hospodevi priklonim. Po troch malých poklonách prvý diakon zvolá: Voňmim! A ked kňaz vyhlási: Preždeosvjaščennaja svjataja svjatym, obidvaja sa vracajú svojimi dverami do svätyne.
Prvý diakon povie: Razdrobi, vladyko, svjatyj chlib. Diakoni prijímajú sv. chlieb ako obyčajne. Po prijímaní kňaza a diakonov prvý diakon utrie svätý diskos nad čašou a zvolá: Pristupite!
Ostatné sa koná ako pri Liturgii sv. Jána Zlatoústeho.

3. Bez diakona
257. Keď sa liturgia koná bez pomoci diakona, kňaz vyhlasuje všetko to, čo náleží diakonovi, ako sme už uviedli v poriadku večierne a Božej liturgie sv. Jána Zlatoústeho.

258. Keď kňaz okiadza svätú trapézu a prenáša sv. dary na proskomídijný stôl, prisluhujúci s rozsvietenou sviecou ide pred ním. Malé ekténie a vozhlasy hovorí kňaz stojac podľa možnosti pred svätou trapézou.

259. Keď sa spieva: Da ispravitsja molitva moja, prisluhujúci ide s rozsvietenou sviecou pred kňazom.

260. Pri veľkom vchode asistujúci, ak sú obrátení k severným dverám a striedavo rozmiestnení, sprevádzajú vopred posvätený ahnec a keď prídu pred cárske dvere naraz, rozostavia sa na obidve strany a potom sa vracajú na svoje miesta.

4. So spoločným slúžením kňazov
261. O spoločnom slúžení liturgie vopred posvätených darov platia tie isté pravidlá ako o večierni a Liturgii sv. Jána Zlatoústeho.
Treba však mať na zreteli toto:
Pri konci izobraziteľných žalmov sa spoluslúžiaci obliekajú do posvätných rúch, a hovoria zakaždým iba: Hospodu pomolimsja. Hlavný kňaz vyhlasuje vozhlasy: Jako podobajet. Jako milostiv. Po daru Christa tvojeho. Jako ty jesi osvjaščennije naše. Iné vozhlasy vyhlasujú spoluslúžiaci zaradom.
Počas: Da ispravitsja molitva moja spoluslúžiaci ostávajú na svojich miestach, iba trochu odstúpia od sväzej trapézy, kadiaľ musí prechádzať hlavný kňaz, spolu s ním kľakajú a vstávajú. Na veľkom vchode spoluslúžiaci nenesú nič, avšak prvý spoluslúžiteľ môže pred hlavným slúžiteľom niesť čašu.