72. Pri svätení chleba sa spoluslúžiaci rozostavujú takto:

Pri svätení chleba
svieconosičsvieconosič
65
43
21
hlavný slúžiteľ diakon

Po posvätení chleba odchádzajú všetci v podvojnom rade - vpredu mladší - k ikonostasu a zastavia sa pred soleou. Celebrant pristupuje k cárskym dverám a žehná ľud slovami: Blahoslovenie Hospodne na vas. Po prepustení spoluslúžiaci, mladší vpredu, vracajú sa do svätyne a urobia malú poklonu pred prestolom a odchádzajú, potom sa zobliekajú z posvätných rúch.

73. Keď po večierni bezprostredne nasleduje utiereň, spoluslúžitelia po odložení posvätných rúch neodchádzajú zo svätyne, ostanú na kreslách v apside až do chvíle Polyjeleja.

IV. PORIADOK UTIERNE V NEDELE A SVIATKY
1. S jedným diakonom
74. Keď sa nekonalo vsenočné, utiereň sa začína takto:
Kňaz si berie vrchný odev (rjasu) epitrachil, ktorý požehná, predstúpi pred cárske dvere a začína: Blahosloven Boh náš. Chór: Amiň. Sláva tebi, Bože náš, sláva tebi. Carju nebesnyj. Trisvjatoje. Presvjataja Trojce. Otče náš. Kňaz: Jako tvoje jesť carstvo. Chór: Amiň. Hospodi, pomiluj, 12 ráz. Sláva. I nyni. Prijdite, poklonimsja, tri razy. A kňaz vchádza južnými dverami do svätyne, modlí sa modlitbu kadidla, berie kadidelnicu a okiadza prestol zo štyroch strán, zaprestolnú ikonu a iné ikony svätyne. Potom vychádza zo svätyne severnými dverami, pristupuje k cárskym dverám a pokloniac sa, okiadza ikony južnej strany ikonostasu, začínajúc od ikony Spasiteľa, ikony severnej strany začínajúc od ikony Bohorodičky, potom pravý i ľavý chór. Ľud okiadza alebo zo soley alebo prechádzajúc celým chrámom, kým chór sa modlí 19. žalm: Uslyšit ťa Hospoď a 20. žalm: Hospodi, siloju tvojeju. Keď chór začína Trisvjatoje, kňaz sa vracia k cárskym dverám, okiadza ich a po Otče náš hovorí: Jako tvoje jesť carstvo odchádza južnými dverami do svätyne, stane si pred svätú trapézu a po skončení troparov: Spasi, Hospodi, ľudi tvoja vyhlasuje ekténiu za občianskych predstaviteľov, či kráľov. Po vozhlase: Jako milostiv chór: Amiň. Imenem Hospodnim blahoslovi, otče. Kňaz vyhlasuje: Sláva svjatij i jedinosuščnij. Chór: Amiň. Čitateľ alebo kantor: Slava vo vyšnich Bohu tri razy s malými poklonami (metániami). Potom: Hospodi, ustni moji otverzeši dva razy a číta sa šesťžalmie.

76. Počas čítania šesťžalmia kňaz, stojaci pred svätou trapézou, začína čítať ranné modlitby: Po prvých troch žalmoch vyjde severnými dverami a stane si pred cárske dvere, ďalej sa modlí ranné modlitby. Po skončení žalmov odpovedá na česť, ktorú mu vzdá diakon, a vojdúc južnými dverami do svätyne, stane si pred svätú trapézu - prestol.
Pri konci šesťžalmia diakon, oblečený do sticharu a oráru, vychádza severnými dverami, vzdá úctu kňazovi a postaví sa na svoje miesto a spieva veľkú ekténiu. Kňaz spieva vozhlas: Jako podobajet tebi. Keď chór spieva Boh Hospoď, diakon hovorí stichy (verše) a po malej ekténii vracia sa južnými dverami do svätyne.

77. Po troparoch čitateľ číta príslušnú katizmu a po nej diakon pred cárskymi dverami malú ekténiu, a kňaz zaspieva vozhlas: Jako tvoja deržava. Potom čtec číta druhú prislúchajúcu katizmu a diakon druhú malú ekténiu, ktorú kňaz zakončí vozhlasom: Jako blah.
Po troparoch Anhelskij sobor, ak je nedeľa alebo po veličaniach, keď je sviatok, diakon znova číta malú ekténiu a kňaz spieva vozhlas: Jako blahoslovisja.

78. Po Stupňovej piesni sa otvárajú cárske dvere, diakon k nim pristúpi, hľadí smerom k ľudu a zvolá: Voňmim! Kňaz oblečený do felónu, žehná ľud: Mir vsim! Diakon: Premúdrosť, voňmim! A chór spieva prokimen. Diakon: Hospodu pomolimsja. Chór: Hospodi, pomiluj. A kňaz volá: Jako svjat jesi, Bože náš. Diakon okiadza prestol zo všetkých štyroch strán a všetko ostatné ako zvyčajne (pozri čl.13). Chór spieva: Vsjakoje dychanije da chvalit Hospoda, potom diakon hovorí obidva stichy (verše) a chór opakuje: Vsjakoje dychanije da chvalit Hospoda. Nato diakon volá: I o spodobitisja nam. Chór: Hospodi, pomiluj tri razy. Kňaz berie sv. evanjelium, vychádza pred cárske dvere, zastaví sa pred nimi na solei a kladie evanjelium na analoj a potom ho číta obrátený k ľudu. Diakon: Premúdrosť, prosti, uslyšim svjataho evanhelija. A kňaz požehná: Mir vsim. Chór: I duchovi tvojemu. Kňaz: Ot (meno) svjataho jevanhelija čtenije. Diakon: Voňmim! Kňaz číta utierňové evanjelium.

79. Po prečítaní kňaz zvrchu bozká zatvorenú knihu a nesie ju doprostred chrámu, kladie ju na tetrapod; sám sa však vracia cárskymi dverami do svätyne; pričom však diakon číta: Voskresenije Christovo, keď je nedeľa. Čitateľ (čtec ) alebo kantor 50. žalm: Pomiluj, mja Bože.
Po stichire diakon na svojom zvyčajnom mieste číta: Spasi, Bože, ľudi tvoja. Chór: Hospodi, pomiluj 12 ráz a kňaz spieva vozhlas: Milostiju i ščedrotami. Chór: Amiň a začína sa kánon. Cárske dvere sa zatvárajú, ak nebolo vsenočné.

80. Keď bolo vsenočné, kňaz po vozhlase: Milostiju s krížom v rukách vychádza cárskymi dverami a diakon s olejom, posväteným na večierni, ako aj s myrovníkom (štetcom) severnými dverami a postavia sa po pravej strane tetrapodu. Tam kňaz maže olejom v znaku kríža čelá tých, čo prichádzajú pobozkať sv. evanjeliár. Po skončení myrovania sa vracajú do svätyne, kňaz cárskymi, a diakon južnými dverami, a zatvoriac cárske dvere kňaz odkladá felón.