Postavenie počas Veličania

svieconosičsvieconosič
65
43
21
slúžiacidiakon

96. Po veličanii všetci – mladší vpredu –vracajú sa cárskymi dverami do svätyne pred prestol. Po evanjeliu všetci urobia malú poklonu, odchádzajú a odkladajú zo seba rúcha.

5. PORIADOK BOŽSKEJ LITURGIE SV. JÁNA ZLATOÚSTEHO A SV. BAZILA VEĽKÉHO
1. S jedným diakonom
97. Podľa prastarého zvyku východnej cirkvi na tom istom prestole možno slúžiť za deň len jednu sv. liturgiu. Avšak od tohto pravidla možno sa odchýliť, keď treba na osoh veriacich Božiu liturgiu opakovať. Keď je vo farnosti jedna alebo viaceré cerkvi, vtedy slávnostnejšia sv. liturgia sa koná v hlavnej svätyni, ostatné liturgie treba slúžiť radšej v iných svätyniach.

98. Eucharistický chlieb nemusí byť bezpodmienečne upečený toho istého dňa, v ktorom sa prináša presvätá obeta; raz upečený chlieb možno uchovať na niekoľko dní a používať ho pri viacerých liturgiách, ak len sa nad nim a nad čiastočkami zachovajú všetky obrady proskomídie, totiž, keď sa chlieb krája, pričom sa vyberá ahnec a čiastočky podľa predpisov. Taktiež nie je nevyhnutné používať vždy päť prosfor, ale ahnec a všetky čiastočky možno vybrať z jedného a z toho istého chleba. Zvyk používať päť prosfor možno uplatňovať, ak sa to už vžilo, pri slúžení slávnostnejších liturgií.

99. Kňaz, ktorý chce vykonať sväté tajomstvo, je povinný predovšetkým zmieriť sa so všetkými a nemať nič proti nikomu, podľa možnosti chrániť svoje srdce pred zlými myšlienkami a už v predvečer byť zdržanlivý a zachovať pôst až do času svätej služby a pripraviť sa modlitbami na prinášanie sv. obety.

100. V predpísanom čase kňaz ide do chrámu a spolu s diakonom urobí pred cárskymi dverami tri poklony smerom na východ.
Potom diakon hovorí stíšeným hlasom: Blahoslovi, vladyko. Kňaz: Blahosloven Boh naš. Diakon: Amiň. Diakon začína hovoriť: Slava tebi, Bože naš. Carju nebesnyj. Svjatyj Bože tri razy. Slava I nyni. Hospodi pomiluj tri razy. Slava. I nyni. Otče naš. Kňaz: Jako tvoje jesť carstvo. Diakon: Amiň. Potom hovoria spolu: Pomiluj nas, Hospodi, pomiluj nas. Slava, Hospodi, pomiluj nas. I nyni. Miloserdija dveri.
I pristupujú k ikone Spasiteľa, vzdajú česť malou poklonou – metániou a pobozkajúc ju, hovoria: Prečístomu obrazu tvojemu. Nato urobia poklonu pred cárskymi dverami a takým istým spôsobom vzdajú česť a pobozkajuc ikonu Bohorodičky, hovoria tropar: Miloserdija sušči istočnik.

101. Potom sa kňaz i diakon vrátia pred cárske dvere, sklonia hlavu a kňaz hovorí modlitbu: Hospodi, nizposli ruku tvoju. Po nej sa kňaz i diakon poklonia pravému i ľavému chóru a odchádzajúc do svätyne, kňaz južnými a diakon severnými dverami, hovoria: Vnidu v dom Tvoj.

102. Keď vošli do svätyne, urobia pred svätou trapézou tri malé poklony (metánia) a pobozkajú – kňaz evanjelium a diakon svätú trapézu a keď je taký zvyk, obidvaja aj príručný kríž na prestole. Keď prídu na miesto, kde sa nachádzajú posvätné rúcha, každý z nich berie do rúk svoj stichár a robiac tri malé metánie smerom k východu, hovoria každý pre seba: Bože, milostiv budi mni hrišnomu.

103. Tu diakon pristupuje ku kňazovi a držiac v pravej ruke stichár s orárom a nárukávnikmi, skloní hlavu a hovorí: Blahoslovi, vladyko. Kňaz žehná a povie: Blahosloven Boh naš. Diakon: Amiň.

104. Tu diakon odchádza a na nejakom mieste vo svätyni obliekajúc sa do stichára, takto sa modlí: Vozradujetsja duša moja, bozká orár a kladie narukávnik na pravú ruku, hovorí: Desnica tvoja, a na ľavú: Ruci tvoji. Potom odchádzajú k predloženiu - k žertveníku, rozkladajú iliton, postavia diskos na ľavú stranu a čašu na pravú stranu, pripravia si taktiež kopiju, hviezdicu, prikrývky či pokrývadla a utierky používané pri prinášaní svätej obety.

105. Kňaz sa oblieka v pravej časti oltárneho priestoru takto: Vezme stichár do ľavej ruky, smerom na východ robí tri malé metánie, ako je uvedené vyššie a žehnajúc ho, hovorí: Blahoslaven Boh naš, potom si ho oblieka a hovorí: Vozradujetsja duša moja. Keď vzal epitrachil a požehnal ho, berie ho na seba so slovami: Blahosloven Boh, izlivajaj blahodať svoju. Keď vzal pás, opáše sa ním a hovorí: Blahosloven Boh, prepojasujaj mja. Keď si naťahuje nárukávniky na ruky, hovorí pri pravej ruke: Desnica tvoja a pri ľavej ruke: Ruci tvoji potom si berie nabederník, ak ho nosí, požehná ho, pobozká a zavesí si ho nad pravé koleno, hovoriac: Prepojaši meč tvoj. Potom berie a žehná felón, pobozká ho a hovorí: Svjaščenici tvoji, Hospodi.

106. Obliekať sa možno aj v sakristii.

107. Takto oblečení do posvätných rúch kňaz i diakon prístupia k predloženiu (žertveníku), kde si umývajúc ruky, hovoria: Umyju v nepovinnych.

108. Nakoniec pred žertveníkom robia tri malé metánie a hovoria: Bože, milostiv budi mni hrišnomu. Iskupil ny jesi. A diakon hovorí: Blahoslovi, vladyko. Kňaz začína: Blahosloven Boh naš. Diakon: Amiň.
Potom kňaz berie do ľavej ruky prosforu a do pravej ruky posvätnú kopiju a tri razy robí znak kríža nad pečaťou prosfory a tri razy hovorí: Vo vospominanie Hospoda i Boha a ihneď vbodne kopiju do pravej strany pečate, krája prosforu a hovorí: Jako ovča na zakolenie vedesja. A do ľavej strany: I jako ahnec neporočen. Do hornej strany pečate: Vo smireniji jeho. A do dolnej: Rod že jeho. Diakon, sa zbožne pozerá na toto tajomstvo, za každym krájaním hovorí: Hospodu pomolimsja, držiac pritom orár v pravej ruke. Potom povie: Vozmi, vladyko. A kňaz, vbodnúc posvätnú kopiju na spodku pravého boku svätého chleba, vyníma posvätný chlieb a hovorí: Jako vzemletsja od zemli život jeho. A postaviac ho naznak na posvätnom diskose po výzve diakona: Požrí, vladyko, zarezáva do neho v znaku kríža, hovoriac: Žretsja Ahnec Božij. Tu obracia chlieb na druhú stranu, ktorá má pečatný kríž. Diakon povie: Probodi, vladyko. Kňaz prebodne kopijou posvätný chlieb v hornom ľavom rohu, kde sú vytlačené písmená IC a hovorí: Jedin od vojin.