Odborným biblickým výrazom apoštolské listy označujeme všetky novozákonné listy bez ohľadu na ich autorov. Ide teda o Pavlove listy (Corpus Paulinum – protopavlovské, deuteropavlov-ské a pastorálne listy), List Hebrejom a katolícke listy. V takomto poradí sa budeme aj my venovať týmto biblickým spisom. Z katolíckych listov nebudeme preberať Jánove listy, nakoľko „Jánovské spisy“ sú na našom TI súčasťou iného kurzu – Jánovskej problematiky.

List, epištola
V antickej spisbe rozoznávame o. i. tieto štylistické formy: súkromný list, epištola a mandát. Podľa autorov (Roller) priemerný súkromný list v antike bol rozsahom menší, ako jedna strana v gréckom Novom zákone. Príklad nachádzame aj v texte Sk 23, 26-30: „Klaudius Lyziáš po-zdravuje vznešeného vladára Félixa. Tohoto muža chytili Židia, a keď sa chystali zabiť ho, prišiel som s vojskom a vyrval som im ho, lebo som sa dozvedel, že je Riman. Chcel som ve-dieť, z čoho ho obviňujú, preto som ho priviedol pred ich veľradu a zistil som že ho žalujú pre akési sporné otázky ich zákona. Ale obvinenia; za ktoré by si zasluhoval smrť alebo putá, niet. A keď som dostal hlásenie o úkladoch, ktoré strojili tomuto mužovi, hneď som ho poslal k te-be a nariadil som aj žalobcom, aby tebe povedali, čo majú proti nemu.“ Keď prihliadneme na túto skutočnosť, zistíme, že aj tie najkratšie listy Nového zákona presahujú túto dĺžku - 2 Jn a 3 Jn. List Filemonovi má skoro dve strany gréckeho textu. Všetky ostatné listy sú neporovnateľne dlhšie. Keby sme sa chceli držať hypotézy, že ide o čisto súkromné staroveké listy, boli by medzi týmto druhom korešpondencie unikátom, čo sa týka dĺžky textu. Je preto treba uvažovať aj o iných literár-nych formách.

V staroveku niektoré filozofické pojednania (Seneca, Cicero) mali formu listu. Tieto listy vo-láme epištola. Epištola ako literárna forma je označením fiktívneho listu. V staroveku poznáme filozo-fické diela porovnateľné svojou dĺžkou s Listom Rimanom alebo Korinťanom. To však ešte nie je dôkaz, že by Pavlove listy boli epištolami. V týchto listoch je totiž tak veľa osobného, konkrétne o-sobné vzťahy, odpovede na konkrétne otázky spoločenstva, že musíme hľadať ďalej. Pavlove listy nie sú fiktívne, ale sú to skutočné pastierke listy. Úradný list, ktorý posielali jeruzalemskí židovskí predstavení židom v diaspore sa volal mandát. Príklad máme v 2 Mak 1,10n. Ide o skutočný úrad-ný list, ktorý objasňuje morálne a teologické otázky a dáva konkrétne pokyny synagógam v diaspore. Môžeme sa domnievať, že práve tieto listy boli pre sv. Pavla akousi predlohou pri písaní apoštolských listov.

Podľa Jozefa Heribana je list , (lit. druh) písomné oznámenie, výzva alebo otázka určená zvy-čajne jednotlivému adresátovi. List je podmienený konkrétnou situáciou adresátov. Preto má príleži-tostný a súkromný ráz, čím sa líši od literárneho druhu epištoly . Vonkajšou formou sa Pavlove listy podobajú súkromnej korešpondencii z helenistického a rímskeho obdobia. Vtedajšie listy sa skladali z týchto charakteristických častí:
1. Úvodná formula (lat. praescriptio = nadpis, začiatok, úvod), v ktorej sa udáva meno odo-sielateľa v nominatíve a meno adresáta v datíve s krátkym pozdravom (cháirein = pozdravy). V Pavlových listoch je pozdrav vyjadrený slovami cháris kái eiréné = milosť a pokoj .
2. Vďakyvzdanie (uvedené slovom eucharistô = vzdávam vďaky), ktoré má v Pavlových lis-toch úlohu predstaviť hlavnú tému listu .
3. Vlastný text listu (lat. corpus epistulae). V Pavlových listoch má zvyčajne dve časti: a/ náukovú, obsahujúcu výklad kresťanského posolstva b/ morálno-poučnú, obsahujúcu povzbude-nia a smernice pre kresťanský život (parakléza, parenéza)

4. Záver listu a pozdravy. V Pavlových listoch sa v závere podávajú osobné správy alebo osobitné odporúčania pre jednotlivcov. Charakteristickým záverečným Pavlovým pozdravom je "Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami."
Keďže Pavol svoje listy diktoval pisárovi, v niektorých na konci pridal svoj vlastnoručný podpis ako svedectvo o ich autentickosti .