referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Barbora
Pondelok, 4. decembra 2023
Apoštolské listy: Svätého Pavla
Dátum pridania: 18.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: memil
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 32 493
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 121.2
Priemerná známka: 2.91 Rýchle čítanie: 202m 0s
Pomalé čítanie: 303m 0s
 

Corpus Paulinum
Svätý Pavol - apoštol národov
Postava sv. Pavla, apoštola národov, je nám zo všetkých postáv ranného kresťanstva asi najlepšie známa. Údaje o jeho živote môžeme čerpať jednak z jeho listov a potom z knihy Skutkov apoštolov. Obraz jeho viery a teologického myslenia sa nám najlepšie črtá v siedmich listoch, ktoré aj súčasná biblická veda považuje za protopavlovské. Najdôležitejšiu časť jeho života, ako aj obraz misijnej práce máme zachytený zasa v druhej časti Skutkov apoštolov (Sk 9,1- 28,31). Tieto správy v porovnaní s tými, ktoré máme v Pavlových listoch sú ucelenejšie. Listy podávajú kusé informácie, ktoré však tiež majú svoju cenu kvôli ich pôvodnosti a bezprostrednosti. Porovnaním týchto dvoch prameňov k zistíme niektoré neúplnosti. Napr. v 2 Kor máme tzv. katalóg utrpení, ktoré Pavol podstúpil na svojich cestách. Tieto správy sú len slabo zastúpené v rozprávaní Sk.

Autobiografické údaje
Autobiograficky sú slabšie zastúpené údaje o detstve a mladosti Apoštola, ako aj podrobnosti o jeho smrti. Autor knihy Sk o tom mlčí, nakoľko jeho teologický zámer nebol v podávaní životopisu, hoci aj takej výraznej osobnosti, akou Pavol bezpochyby je. Posvätný autor chcel skôr zvýrazniť rozšírenie radostnej zvesti Evanjelia z Judska cez Samáriu do Ríma, ktorý bol pokladaný za centrum vtedajšieho sveta. Na podklade dostupných údajov môžeme povedať, že Pavol sa narodil niekedy na počiatku nášho letopočtu v Tarze v Cilícii. Pochádzal z Benjamínovho pokolenia. Bol vychovávaný v duchu Mojžišovho zákona ako farizej. Od narodenia mal rímske občianstvo, čo mu neskôr pomohlo pri kontaktoch s rímskym svetom. Vyššie vzdelanie získal v Jeruzaleme u slávneho učiteľa Gamaliela, kde sa stal židovským učiteľom Zákona. Je veľmi pravdepodobné, že osobne nepoznal Ježiša Krista, lebo počas jeho verejného pôsobenia sa zdržoval v Tarze. Po Kristovej smrti, keď sa vybral do Jeruzalema vedený horlivosťou za Zákon v snahe prenasledovať Ježišových učeníkov, na ceste do Damasku sa mu zjavil vzkriesený Kristus. Šavol prijal Kristovo vyvolenie za apoštola, v Damasku sa dal pokrstiť. Neskôr odchádza do Arábie ale opäť sa vracia do Damasku. Odtiaľ musel utiecť kvôli Židom. Neskôr sa stretol so svojim spolupracovníkom Barnabášom. Tu sa začína najdôležitejšie obdobie jeho života: tri veľké misijné cesty, počas ktorých založil a opätovne navštívil mnohé cirkevné obce, napísal im veľa listov, z ktorých niektoré sa nám zachovali. Zomiera mučeníckou smrťou v Ríme približne v roku 67.

Celá chronológia Pavlovho života je dosť neistá. Časové údaje v Sk a v Gal sú nejednotné. Málokto spochybňuje, že Pavlova návšteva v Jeruzaleme o ktorej sa hovorí v Gal 1,18 je tá istá, ako Sk 9,26nn. Problém však vzniká v súvislosti s druhou návštevou (Gal 2,1nn). Existujú celkom tri možné vysvetlenia: Gal 2 zodpovedá Sk 15, alebo Sk 11,27-30, alebo Sk 11 a 15. V minulosti si získal najviac prívržencov prvý názor a dodnes sa mu mnohí exegéti prikláňajú (napr. H. Schlier). Existuje však celý rad námietok, ktoré toto stanovisko spochybňujú. Spomenieme aspoň niektoré: Gal 2 hovorí o druhej návšteve a osobnom stretnutí (Pavol a Barnabáš a Jakub, Kéfas a Ján) ale o liste z Jeruzalemského koncilu sa nezmieňuje. Sk 15 opisujú tretiu návštevu v Jeruzaleme, verejné jednanie apoštolov, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie napísané v liste. Mnohým exegétom sa zdá neuveriteľné, že by Pavol v Gal, kde rieši tiež problém vzťahu k židovstvu, neuviedol rozhodnutie apoštolského zboru ani tak dôležitý list.

Niektoré z týchto výhrad rieši druhý názor, ktorý sa však spája s tzv. „juhogalatskou“ hypotézou, o ktorej bude reč nižšie. Takto vykladal Gal aj napr. Kalvín. Sk 11 hovoria o druhej návšteve Jeruzalema, ktorá bola sprostredkovaná zjavením (V tých dňoch prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema. Jeden z nich menom Agabus, vstal a z vnuknutia Ducha oznámil, že bude veľký hlad po celom svete. A aj bol za Klaudia. Preto sa učeníci rozhodli, že každý podľa svojich možností napomôže bratov, čo bývajú v Judei. Aj to urobili a poslali zbierku starším po Barnabášovi a Šavlovi. Sk 11,27-30). Ak jednanie apoštolov zo Sk 15 sa konalo až po napísaní Gal, nemožno očakávať jeho výsledky v Gal. Ťažkosťou tu však zostáva datovanie Gal. Tento názor zastáva napr. Ramsay.

Väčšina európskych biblistov (Jeremias a ďalší) považujú Sk 11 a Sk 15 za dva opisy tej istej situácie z Gal 2, ktoré Lukáš zabudol zlúčiť do jednej udalosti. Okrem tohto názoru boli pokusy aj o iné hypotézy, ktoré sa neopierali o Sk, nakoľko ich nepovažovali za dostatočne spoľahlivé. John Knox uvádza rekonštrukciu na základe listov. Pre túto hypotézu je charakteristické Pavlovo „mlča-nie“. Je nepravdepodobné, že by sa Apoštol na 14 rokov odmlčal (33 – 47 po Kr.) Preto by sa do tohto obdobia medzi prvou (38 po Kr. Gal 1,18) a druhou návštevou Jeruzalema (51po Kr. Gal 2 = Sk 15) mohla zaradiť Pavlova misijná práca i niektoré listy. Táto mienka však nie je celkom pre-svedčivá, nakoľko fakt Pavlovho „mlčania“ hovorí len o tom, že sa nám zo spomínaného obdobia žiaden list nezachoval, nie o tom, že Pavol vtedy nič nepísal.

Teológia svätého Pavla
Na úvod si predstavíme len stručný prehľad orientácie teológie sv. Pavla. Pavol vyrástol z farizejského horliteľa za Zákon na kresťanského teológa, ktorý prijal Krista za prisľúbeného Me-siáša a takého ho ohlasoval svetu. Tým sa zriekol zákonníckeho poňatia ospravedlnenia človeka skutkami Zákona a prijíma myšlienku ospravedlnenia vierou v Ježiša Krista. Pavol pomohol na tzv. Jeruzalemskom sneme vyriešiť otázku prijímania pohanov do Cirkvi v súvislosti s problémom ob-riezky a zachovávania židovského Zákona. Ukázal, že viera v Ježiša Krista dokáže ľuďom sprost-redkovať spásu bez Zákona, čo bol veľký pokrok v teologickom myslení prvotnej Cirkvi. Pavol vo svojich listoch podáva teologické argumentácie, bojuje proti bludom vtedajšej doby. V jeho teolo-gickom myslení možno nájsť dva základné okruhy:
· Vysporiadanie sa s farizejským zákonníctvom, s problematikou záväznosti Starého Zákona, čo bol viac-menej aj jeho osobný problém - vysporiadanie sa s vlastnou minulosťou.
· Vysporiadanie sa kresťanstva s pohanským helénskym svetom, silne ovplyvneným mystickými a gnostickými prvkami.
V smere týchto dvoch frontov Pavol dôsledne premyslel prakticky všetky základné témy kresťanskej zvesti: kristológiu, eschatológiu, ekleziológiu, ospravedlnenie z viery, náboženskú antropológiu. Okrem toho podáva aj praktické rady, dôležité pre každodenný život kresťanov. Tieto napomenutia nachádzame zväčša v parenetických častiach jeho listov.

Záverom možno povedať, že Pavlov vplyv na formovanie prvotnej Cirkvi bol veľmi významný v mnohých smeroch dokonca rozhodujúci. Pavol vybojoval univerzálny dosah kresťanskej zvesti, ako aj jednotu Cirkvi zloženej zo Židov i pohanov. Vytvoril literárny druh cirkevných listov, ktoré majú nezastupiteľný význam pri šírení Evanjelia.

Listy apoštola Pavla
Pavlove listy nie sú teologickými traktátmi, v ktorých sa má systematicky zachytiť učenie kres-ťanstva, fáza cirkevných dejín alebo Ježišov život. Pre ne platí, že môžu ďakovať za svoj pôvod konkrétnej situácii . Keď bol Pavol niekde na cestách, alebo vo väzení a počul o kríze alebo núdzi v niektorej obci, ktorú založil. alebo ktorú dobre poznal, vtedy sa písomne obrátil na túto obec. Listy mali tým kresťanom povedať to, čo by im bolo povedal on, keby mohol byť u nich. Čaro jeho listov spočíva v spojení podstatných úvah a momentálnej spontánnosti. Živá reč, ktorej Pavol bol vždy schopný, jej dodávajú osobné podfarbenie. Vonkajšou formou sa Pavlove listy podobajú listom sta-rého sveta. Majú však svoj svojráz.

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Dermek Andrej, Nový zákon Skutky apoštolov, listy, Apokalypsa, CMBF UK Bratislava 1993, Heriban Jozef, Úvodné poznámky k spisom Nového zákona, Rím 1989, Heriban Jozef, Príručný lexikón biblických vied, Rím 1992
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.