Pavol sa v Liste Rimanom nezmieňuje o Petrovi. to naznačuje, že v čase, keď písal list, Peter nebol v Ríme a pravdepodobne tam ešte ani nikdy predtým neprišiel. Ani Skutky apoš-tolov nespomínajú pobyt apoštola Petra v Ríme. Svedčí o tom až prvý Klementov list na konci 1. stor. a Ignác Antiochijský v Liste Rimanom na začiatku 2. stor. V Novom zákone na to naráža prvý Petrov list .
Okolnosti a cieľ listu. Týmto listom sa Pavol obracia na kresťanskú obec v Ríme, ktorú síce nezaložil , ale ako "apoštol národov" oddávna túžil navštíviť . Po založení a u-pevnení kresťanských spoločenstiev na Východe Pavol plánuje misijnú cestu na Západ, do Španielska, a počas nej sa chce zastaviť aj v Ríme Najprv však musí odovzdať zbierku, ktorú urobil v Macedónsku a Achájsku pre chudobných v Jeruzaleme .

Pavol napísal List Rimanom na konci svojej tretej misijnej cesty v zime r. 57/58 v Ko-rinte. Chce sa ním osobne predstaviť rímskym kresťanom, ale najmä podať obšírny výklad teologických zásad "svojho evanjelia" a aplikovať ich na konkrétnu situáciu adresátov .
Biblista Pokorný uvádza takéto stručnejšie delenie, z ktorého vyberáme: Úvodná časť zahŕňa evanjelium podľa "formuly Syna", vyjadrenie osobného vzťahu k rímskym kresťa-nom; formulácia témy listu: Evanjelium, ktoré otvára spásu všetkým ľuďom, je zjavením Božej spravodlivosti, vedie človeka k viere a je prijímané vierou. Potom nasledujú tri časti výkladu. Prvá časť hovorí o Židoch a pohanoch pred Kristom. Druhá o spravodlivosti z viery v Ježiša Krista a tretia časť, ktorá začína 9. kapitolou, hovorí na tému Izrael v Božom pláne - Božie vyvolenie nie je niečo, čím by sa mal človek vyvyšovať nad iných. Rozhodujúca je viera v Bo-ha a dôvera v neho. Ani kresťania sa nesmú vyvyšovať nad Židov. Parenéza hovorí o pravej bohoslužbe, ktorá je vecou celého života a prejavuje sa vzájomnou službou podľa rôznych darov. V závere nájdeme odkazy a osobné pozdravy.

Literárna stránka listu
Z literárnej a formálnej stránky List Rimanom svedčí o vynikajúcich spisovateľských schopnostiach apoštola Pavla. Vo svojich teologických výkladoch používa rôznorodé pros-triedky vyjadrovania a rozmanité literárne druhy. Popri výzve vo forme diatriby a rabínskych dôkazoch, zakladajúcich sa na biblických textoch , je v liste náčrt homílie o krstnom obra-de a o kresťanskom živote , praktické poučenia o problémoch, ktoré narúšajú spoločné nažívanie , originálna úvaha o vnútornom rozpore človeka , hymny , doxológia a iné prvky. Petr Pokorný uvádza, že na základe porovnávacieho materiálu vtedajšej literatúry Pa-vol prejavil dobrú znalosť rétorickej argumentácie .

Z hľadiska textovej kritiky je dôležitý najmä problém Pavlovej autorskej autentickosti záverečnej doxológie, ktorá je vo viacerých starých rukopisoch na rôznych miestach listu - napr. po 14,23; po 15,33 a po 16,24 ako aj problém state 16,1-23, ktorá obsahuje pozdravy asi tridsiatim osobám v rímskej cirkevnej obci, ktorú Pavol vtedy osobne nepoznal. Je ne-pravdepodobná hypotéza , podľa ktorej táto stať pôvodne nepatrila k spisu, ale bola sprie-vodným listom pre Fébu, ktorú Pavol poveril zaniesť kresťanom v Efeze kópiu Listu Rimanom a svoje pozdravy.

Teologický význam listu
List Rimanom je najdlhší a najlepšie štruktúrovaný z Pavlových listov. Primát si drží aj z teologického hľadiska pre svoju bohatú a hlbokú náplň evanjeliového posolstva. I keď ho ne-možno považovať za sumu kresťanskej náuky ohlasovanej Pavlom , je veľmi dôležitý preto, že podáva obsiahlu syntézu posolstva, ktoré Pavol označuje ako "svoje evanjelium" . V tom-to zmysle je List Rimanom pokojným výkladom a prehĺbením tématiky o ospravodlivení skrze vieru, ktorú Pavol obhajoval v polemike s judaizátormi a Liste Galaťanom. v liste rímskym kresťanom Pavol navyše poukazuje na novosť evanjelia, na život kresťana podľa Ducha a na konečnú spásu Izraela.

Hlavné teologické témy Listu Rimanom
Náuka listu je podávaná z takých troch hlavných náukových perspektív:
ÄEkumenická perspektíva, t.j. posolstvo, že Kristus radikálne odstránil etnické, kultúrne a náboženské rozdiely, ktoré boli medzi Židmi a pohanmi. Z hľadiska spásy niet medzi nimi rozdielu: jedni aj druhí zhrešili a sú ospravodlivení zadarmo vykúpe-ním v Ježišovi Kristovi ; môžu sa spasiť iba na základe viery .
ÄDejinnospásna perspektíva: Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním sa začal nový vek v dejinách spásy ; na miesto prvého Adama nastúpil druhý Adam, Kristus ; kresťania s celým tvorstvom očakávajú úplné vyslobodenie z otroctva skazy .

ÄEtická perspektíva: z náuky vyloženej v hl. 1-11 Pavol odvodzuje v parenetickej časti dôsledky pre kresťanský život, ktoré vyplývajú z ospravodlivenia skrze vie-ru.
Hlavnými teologickými témami tohoto Listu sú:
ÄNáuka o ospravodlivení: potrebujú ho všetci ; nedosahuje sa skutkami podľa Zákona , ale skrze vieru v Ježiša Krista , ktorý nás svojou smrťou oslobodil od hriechu ; ovocím ospravodlivenia je život v Duchu Svätom . Téma ospravodlive-nia dominuje v celom liste. Čo je spravodlivosť? Sv. Augustín hovorí, že čistota pr-vého človeka bez hriechu, pred hriechom to bola jeho spravodlivosť v Božích o-čiach. Táto spravodlivosť znamenala priateľstvo s Bohom. Keď sa človek dopustil hriechu, dostal sa tým aj do smrti, ako píše Pavol: "skrze jedného človeka prišiel hriech na svet a skrze hriech smrť ". Spravodlivosť a ospravodlivenie hrajú výz-namnú úlohu už v Starom zákone. Osobitne dôležitý je výrok o Abrahámovi pri u-zatváraní zmluvy: "Abram uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť." Spravodlivosť v tejto súvislosti znamená vernosť zmluve a konanie podľa nej. Kto zachováva požiadavky zmluvy nadobúda správny postoj k Bohu, k iným a k sebe. Z evanjelistov najviac o spravodlivosti hovorí sv. Matúš. Je to hlavná téma jeho ka-techetického a moralistického záujmu. Pavol o spravodlivosti píše napr. v Flp 3,6-9: "...čo do horlivosti prenasledovateľ Cirkvi, čo do spravodlivosti, ktorá je v zákone, žil som bezúhonne.

Ale čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. A vô-bec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista - spravodlivosťou z Boha, založenou na viere..." Na to aby človek zhrešil, mu stačí sloboda, ale aby sa vrátil do spravodlivosti potrebuje pomoc milosti, ktorú dostáva z Božieho milosrdenstva . Ospravodlivenie je Božie spásonosné konanie na jednotlivom človekovi, pôsobiace skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom, ktoré sa dáva z milosti a skrze vieru na oslobodenie od hriechu a vnútornú obnovu . Tým je ospravodlivenému otvorená cesta k večnej spáse, ktorá vedie cez osvedčenie sa v dobrých skutkoch a skrze spoločenstvo Cirkvi. Podľa Rim 3,9n. všetci ľudia sú hriešni a sú dlžníkmi pred Bohom. Avšak skrze vykupiteľský čin Kristov sú z čistej milosti ospravodlivení skrze vieru v neho. V Ježišovi Kristovi, v jeho kríži i vo vzkriesení sa zjavuje Božia spravodlivosť, ktorá vieru nielen iniciuje, ale je i vierou prijímaná. Téma záslužnosti našich skutkov je v Rim 2,6: "On odplatí každému pod-ľa jeho skutkov." Apoštol však prízvukuje, že sami nemôžeme nič dobré urobiť. Všetko je z milosti a milosť je základom našich dobrých skutkov. Milosť sa nám dáva nie preto, že robíme dobro, ale aby sme vládali robiť dobro. Teda aj ospra-vodlivenie je prejavom milosti. Je to prechod zo smrti do života, z tmy do svetla .