Zákon (jeho zachovávanie a skutky): sám v sebe je svätý a dobrý ; bol však príčinou toho, že sa hriech rozmnožil ; nebol schopný oslobodiť človeka od hrie-chu , ale priviedol ho k smrti . Až nový, vnútorný zákon Ducha, ktorý zdokonalil a prekonal Mojžišov zákon , sa stal novou normou života kresťana a zároveň aj jeho silou v konaní . Zákon poskytuje poznanie dobra a zla, ale nedáva nám A-damovým potomkom zapredaným hriechu silu plniť ho. Dáva poznanie hriechu, ale nie silu uniknúť mu. Židia, ktorí tento zákon vlastnia a hľadajú jeho spravodli-vosť sú hriešni, z toho istého dôvodu ako pohania . Dobrý zákon nám vlastne nepriamo priniesol smrť . Vlastne nie zákon, ale hriech. Božia prozreteľnosť si takto poslúžila, aby nám ukázala potrebu vykúpenia zo strany Boha. Ježiš Kristus tým, že vyslobodil človeka z hriechu , oslobodil ho aj od opatrovníctva zákona . Právne a kultové pravidlá prestali platiť, ale morálny ideál prikázaní trvá ďalej, je zahrnutý v príkaze lásky, ktorá je naplnením zákona .

Hriech: všetci bez rozdielu sú pod hriechom ; jestvuje vnútorný vzťah medzi Zá-konom a hriechom a medzi hriechom a smrťou . Hriech sa nám tu javí teda v troch pohľadoch: a/ Všetci zhrešili - prednosti zo Zákona sú len vonkajšie, ale nikoho neočisťujú od hriechu. Všetci ľudia - Židia i pohania sú pred Bohom hriešni. "Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili." Dokončenie prirovnania je až vo v.18. Ide o vyjadrenie podielu na Adamovom hriechu, ktorý voláme dedičný hriech . b/ Vyjadrenie vzťahu hriech - Zákon: "...veď len zo Zákona je poznanie hriechu." Zákon umožňuje človeku viac spo-znať svoju hriešnosť. Zákon jasne vymedzil, čo neslobodno robiť, kedy človek hre-ší, ale nedával silu, aby ho človek bol schopný uskutočniť. c/ Vzťah hriech - smrť: "Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate: či hriechu na smrť, alebo poslušnosti pre spravodlivosť?" Hriech ve-die človeka k smrti. "...mzdou hriechu je smrť..." . Spoločenstvo s Kristom pre-máha hriech, ktorý nás privádza k smrti. Kristus nám dáva život.

Kristovo spasiteľské dielo: Mimo okruhu pôsobenia Ježiša Krista je len ľudský hriech a Boží hnev ; v Kristovi je vykúpenie , ospravodlivenie , zmierenie ; On je hlavou nového ľudstva , v ňom má pokrstený človek "nový život" a záru-ku, že premôže všetky protivenstvá ; "cieľom zákona je Kristus, aby spravodli-vosť dosiahol každý, kto verí."
Život veriacich v Duchu Svätom: Kresťania sú Božími deťmi, Božími dedičmi a sú určení pre slávu ; Duch sa za nich prihovára v modlitbe , riadi ich konanie a oživí ich telá pri eschatologickom zavŕšení . Sv. Pavol hovorí o adoptívnom synov-stve v dvoch rovinách: "...dostali ste Ducha adoptívneho synovstva..." a vo verši 23: "...očakávame adoptívne synovstvo..." Toto adoptívne synovstvo je už získané, no očakávame plnosť jeho účinkov "vykúpenie tela" čiže slávne vzkriesenie .
ÄTeológia dejín spásy: Nevera Izraela slúži na spásu pohanom a spása pohanov bude viesť ku konečnej spáse Izraela . Pavol vyjadruje osobnú bolesť nad neve-rou Izraelitov a túži po tom, aby aj oni dosiahli spásu. Vyzdvihuje horlivosť Židov v zachovávaní Mojžišovho zákona, no kritizuje ich neochotu uveriť v Krista, o kto-rom tento Zákon svedčí. Pavol kritizuje snahu Židov dosiahnuť spravodlivosť vlast-nými silami a nie vierou v Krista, ktorý je cieľom Zákona a najvyššou spravodlivos-ťou. Dokazuje, že už Starý zákon svedčí o tom, že spása sa dá dosiahnuť len z vie-ry a nie zo skutkov zákona "z prisľúbenia a nie podľa tela" .

Židom, ktorí sa od-volávajú, že sú Abrahámove deti - a tým aj národom, ktorému Boh dal prisľúbenia dokazuje, že spása je určená nielen tým, ktorí od Abraháma pochádzajú telesným pôvodom, ale všetkým ľuďom, ktorí uveria v Boha a v jeho Syna Ježiša Krista. Pokračuje Mojžišom, ktorý hovoril aj o spravodlivosti z viery: Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci." Tým chce povedať, že ospravodlivenie nepo-chádza zo skutkov Zákona, ale z viery, ktorá sa rodí vo vnútri človeka, v jeho srdci a prejavuje sa aj navonok je vyznávaním.

Ježiš Kristus ohlasoval Židom spásu, oni mu však neuverili. Pohania skôr uverili ako Ži-dia. Napriek tomu Pavol dúfa a verí, že aj Židia prijmú Krista (niektorí z nich už uverili). Do-kazuje to príkladom z doby proroka Eliáša, kedy ostalo v Izraeli niekoľko spravodlivých, kto-rí zostali verní pravému Bohu. Realitu Božieho rozhodnutia, podľa ktorého aj pohania sa stali dedičmi Božieho kráľovstva, Pavol potvrdzuje slobodou tohto rozhodnutia, ktoré nemôže ovplyvniť nijaký človek.
List Rimanom zohral dôležitú úlohu v dejinách a živote Cirkvi. V kresťanskom starove-ku Marcion z neho odvodil svoje bludárske učenie o úplnej odluke kresťanstva od starozá-konného dedičstva; sv. Augustín na základe učenia Listu Rimanom bojoval proti bludu pela-giánov tým, že vyzdvihol potrebu milosti na spasenie. Pre protestantskú reformu bol List Ri-manom základným biblickým textom. V modernej dobe biblický komentár K. Bartha k tomu-to Listu sa stal medzníkom v protestantskej teológii. Na rovine ekumenického dialógu List Rimanom, ktorý bol v 16. storočí textom "rozdelenia kresťanov", sa stal v súčasnosti textom "zblíženia kresťanov".