Biblista P. Pokorný o ospravodlivení z viery píše nasledovne: Pavlovo učenie o ospravodlivení z viery je dnešnému človeku v biblickej podobe bez bližšieho vysvetlenia nejasné, i keď v Liste Rimanom je v porovnaní s Listom Galaťanom viac motívov, z ktorých možno vychádzať pri jeho interpretácii. Učenie o ospravodlivení z viery vyjadruje predovšet-kým skutočnosť, že človek nielen svoj život, ako taký, ale aj jeho zmysle a cieľ prijíma ako dar, takže vo svojej túžbe po emancipácii vlastne prepadá odcudzeniu. Nie je to odcudzenie v zmysle filozofií XIX. a XX. storočia, t.j. výlučné odcudzenie sebe samému. Ide o nepriame odcudzenie sa sebe samému tým, že človek sa odcudzí Bohu, ktorému je zodpovedný. Učenie o ospravodlivení z viery ďalej ukazuje, ako nestačí usmerniť, alebo napraviť ľudské skutky predpismi Zákona i keď je to nezanedbateľná etapa Božieho vedenia, ale ako k cieľu možno dospieť len tým, že sa zmení človek sám, celý jeho postoj, jeho vzťah k Bohu a jeho sebapo-chopenie. Pavlove výklady v Rim 9-11 a v záverečnej parenetickej časti ukazujú, že taký vzťah je zdrojom aktivity a zodpovednosti...
Exkurz - Kresťan a vrchnosti Rim 13,1-7

V parenetickej časti Listu Rimanom sa nachádza okrem iných povzbudení aj Pavlovo napomenutie k poslušnosti voči vrchnosti. Je to miesto, ktoré znie veľmi zaujímavo aj dnešné-mu čitateľovi a ktoré bolo predmetom mnohých diskusií v dejinách exegézy.
Slovenský preklad podľa vydania Svätého písma znie takto:

“Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh. Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku. A tí, čo sa protivia, sami si privolávajú odsúdenie. Lebo vladárov sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle. Chceš sa nebáť moci? Rob dobre a dostaneš od nej pochva-lu. Veď ona je Božou služobníčkou pre tvoje dobro. Ale ak robíš zle, potom sa boj, lebo nie nadarmo nosí meč, je Božou služobníčkou, vykonávateľkou hnevu na tom, kto robí zle. Preto sa treba podriadiť, a nielen zo strachu pred hnevom, ale aj kvôli svedomiu. Preto platíte aj dane, lebo tí, čo ich vyžadujú, sú Boží služobníci. Dávajte každému, čo ste dlžni: komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť.”

Analýza textu
V tejto časti sa budeme zaoberať umiestnením state Rim 13,1-7 v samotnom Liste, ako aj štruktúrou argumentácie, ktorú Apoštol používa. Už samo umiestnenie povzbudenia bolo predmetom mnohých diskusií. Ešte diskutovanejšou bola otázka prečo Pavol rieši celý prob-lém takým radikálnym postojom.
Rim 13,1-7 ako cudzie teleso? Už pri bežnom čítaní textu si môžeme všimnúť, že stať Rim 13,1-7 je akoby vsunutá medzi Pavlovými výrokmi o láske - Kresťania sú povinní milo-vať sa navzájom a známym výrokom „...naplnením zákona je láska” . Túto skutočnosť možno dobre postrehnúť na nasledujúcej tabuľke:

12. 10Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, 11v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. 12V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. 13Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. 14Žehnajte tých, čo vás prenasledujú - žehnajte a nepreklínajte! 15Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi! 16Navzájom rovnako zmýšľajte, a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba. 17Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé, usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. 18Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. 19Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu, veď je napísané: "Mne patrí pomsta, ja sa odplatím," hovorí Pán. 20Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu. 21Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.
Rim 13,1-7

13. 8Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto mi-luje blížneho, vyplnil zákon. 9Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako se-ba samého! 10Láska nerobí zle blížnemu, teda naplnením zákona je láska.
Tabuľka č.1

Naznačili sme skutočnosť, že Rim 13,1-7 tvorí relatívne uzatvorený celok a navyše je v spise na takom mieste, kde pred i za touto staťou sú podobné myšlienky. Heinrich Schlier píše, že spomenutý výklad o vzťahu kresťanov k vrchnosti sa na svojom mieste v Liste Rima-nom javí ako cudzie teleso . Jeho názor zdieľajú aj niektorí iní autori. V literatúre sa však nespomínajú rukopisy Listu Rimanom v ktorých by časť 13,1-7 bola na inom mieste, alebo by bola vynechaná. Teraz sa pokúsime ukázať, že Pavol napísal spomenutú stať cielene a účelo-vo.

Samotný Heinrich Schlier pokračuje: “Apoštol však vie dobre čo robí. Ak ide o kres-ťanský život, nesmie obísť túto horúcu otázku. Nie je pritom nepodstatné o aký štát išlo. Je to štát, ktorý nechal ukrižovať Krista, ktorého vyhlásil za nevinného, štát, ktorý potláčal Ži-dovský národ, ktorý nútil národy ku kultu cisára. Navyše je to štát hrozného Nera”. Oby-vatelia tohto štátu sa oddávali veľkým nerestiam, ako to spomína aj Pavol v Rim 1,21-32. Všetky tieto skutočnosti svedčia o tom, že sa žiada predložiť veľmi silné argumenty, ktoré Pavla viedli k zaujatiu takého pozitívneho postoja k štátnej vrchnosti. Uvedená stať totiž vy-znieva jednoznačne v prospech poslušnosti “moci” či “vrchnostiam” - ako znie ekumenický preklad . Samozrejme, že hneď by sme sa chceli opýtať - a to nám pri tejto otázke chýba v Pavlovom riešení - ako sa má kresťan chovať k nespravodlivému štátu. Zdá sa, že na tomto mieste Pavol nerieši vzťah kresťanstva a štátu vo všetkých dimenziách, ale že táto veta je smernicou pre konkrétnu životnú situáciu. Jeho listy na mnohých miestach obsahujú pravidlá, ktoré vznikli aplikovaním nadčasových noriem na podmienky života konkrétneho kresťanské-ho spoločenstva. Argumenty, ktoré motivovali Pavla by sme mohli zhrnúť do týchto myšlien-kových okruhov:
·Pavol bol akiste vedený tým, že kresťania majú svojim životom dokázať nepravdivosť Klaudiových obvinení.