Toto pre-svedčenie im umožňovalo tolerovať, ba i rešpektovať akúkoľvek pozemskú autoritu - samozrej-me za podmienky, že táto autorita plní svoje poslanie - odmeňuje dobro a trestá zlo, hoci v hodnotení „dobra“ a „zla“ mohli byť na strane štátu aj nejaké nedostatky. Aj keby tieto myšlienky nezdieľali všetci rímski kresťania, isto sám Pavol žil v takomto presvedčení.
Zaujímavý je aj názor Horsta Goldsteina, ktorý vidí určité napätie medzi principiálnou od-poveďou, ktorú Pavol dáva v zmysle slobody v Kristovi v 1 Kor, kde hovorí „... - všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus Boží.“ a Gal - (Pavol tu spomína slobodu, ktorú máme v Kristovi a ktorú nám Kristus vybobyl - avšak v súvislosti s „otroctvom“ Zákonu) a zásadnou podriadenos-ťou v poslušnosti, ako ju vidíme v Rim 13,1-7. Základ tohto napätia spočíva podľa tohto autora v tom, že Pavlove názory v sociálnych veciach sú podmienené danosťami času. Pavol samozrejme vie, že ide tak o dočasný, ako aj profánny charakter štátnej moci. Ale dočasnosť a profánnosť sú pre neho priestorom a prostriedkom v ktorých má kresťan spoznať svojho Pána a Jemu slúžiť.

Prvý List Korinťanom
Rečový zvrat "žiť po korintsky" – znamenal v staroveku synonymum pre nemravný spôsob ži-vota. Toto slovo neznamenalo nič iné, ako neobyčajnú nemravnosť. Platila ako symbol života v Ko-rinte. Hoci niektorí autori hovoria, že Korinťania boli ohováraní Atenčanmi a že ich mravnosť nebola o nič lenpšia ani horša ako mravnosť iných veľkomiest, predsa bolo v tomto prístavnom meste, v ktorom sa stretávali ľudia zo všetkých krajín, viac kriminality a sexuálnej výstrednosti ako v iných i keď nie práve mravne prísnych veľkomestách starého sveta. V tomto Korinte založil Pavol na svojej druhej misijnej ceste kresťanskú obec . Že tu museli v konfrontácii s pohanstvom a evanjeliom vzniknúť mimoriadne ťažkosti, dalo sa predpokladať. Je možné, že sa práve preto Pavol v tomto meste dlhšie zdržal ako na ostatných miestach svojej misijnej činnosti. Po odchode apoštola mohla sa obec najprv dobre rozvinúť. Ale čoskoro sa dostavili vnútorné trenice a hrozili, že narušia život v obci. Vtedy poslali Korinťania niekoľko poslov za Pavlom, ktorý sa zdržiaval práve v Efeze.

Od neho očakávali dobré rady vo svojej kríze. Prvý list Korinťanom je odpoveďou apoštola na predlo-žené otázky. Pavol dáva najavo svoje starosti, ktoré má o túto veľkomestskú obec. V Korinte sa medzi sebou škriepili dva extrémne smery. Na jednej strane to boli rojkovia, ktorí nepochopili novú slobodu. Mysleli si, že teraz je už všetko dovolené. Na druhej strane boli slabí a bojazliví, ktorí si mysleli, že sa musia každopádne podrobiť obmedzeniam. Pestovali intenzívnu formu odriekania . Očakávali blízky druhý Ježišov príchod. V tejto viere strácali u nich každodenné veci svoju hodnotu. Takto vzniklo v korintskej obci silné napätie. Každá skupina nasledovala svojich vodcov. Ako Pavol rieši túto komplikovanú situáciu? Obidvom radikálnym smerom ukáže nadradenosť svojho posol-stva. Proti rigoróznym askétom obhajuje manželstvo. Hoci problematiku kresťanského manželstva nerieši úplne a dostačujúco, predsa vzhľadom na vtedajší spor je dôležité, že stojí jednoznačne na strane manželstva.

V tomto liste Pavol načrtáva ešte mnoho iných otázok, ako napr. či kresťania môžu urovnať svoje spory pred pohanskými súdmi, alebo ako by mali vyzerať bohoslužby. Jeho nariadenia sú ovplyvnené vtedajším myšlienkovým svetom a kultúrno-spoločenskou situáciou, preto nemožno z nich vyvodzovať predčasné príkazy. Nad všetkými názormi a smermi musí stáť láska. Nie je náho-dou, že sa "hymnus na lásku" nachádza práve v liste, ktorý je určený rozvadenému veľkomestu.

Korešpondencia medzi Pavlom a Korinťanmi
Pokúsime sa o rekonštrukciu niektorých udalostí v Korinte, ktoré mohli mať vplyv na ko-rešpondenciu medzi Pavlom a tamojšími kresťanmi.
Po odchode Apoštola z Korintu prišli do tohoto mesta iní kazatelia a učitelia - Apollos , možno aj sám Peter, alebo ním poslaní kazatelia . Na vzniknutú situáciu Pavol reagoval listom, kto-rý označujeme Kor A. V ňom varuje cirkevné spoločenstvo, aby nič nemalo so smilníkom (1 Kor 5,9). O tomto liste vieme povedať iba toľko, že bol napísaný v neznalosti skutočnej závažnosti situá-cie, alebo, že mu adresáti celkom neporozumeli. Pavol dostával z Korintu správy z troch prameňov: Z domu Chloe ho informovali, že kresťanské spoločenstvo sa štiepi podľa rozličných vodcov na skupiny, ktoré majú v základe tú istú vieru, ale uznávajú rôzne apoštolské autority. Niektorí biblisti prišli s názorom, že toto rozštiepenie mohlo nastať po doručení prvého listu (Kor A), keď veriaci ho chceli dať rôznym autoritám v tamojšej cirkvi. V kap. 16,7 sa nám zachovala správa o Štefanovi, Fortunátovi a Achaikovi, ktorí tiež referovali Apoštolovi Pavlovi o situácii v Korinte. Nakoniec sami Korinťania napísali Pavlovi list s otázkami, na ktoré tento odpovedá v 1 Kor 7-16. Pavlova odpo-veď - Kor B . Je to vlastne náš 1 Kor. Tento list napísaný na podklade vyššie uvedených udalostí má dosť neusporiadanú formu. Ťažko povedať, či bol dostatočne účinný u Korinťanov. V 2 Kor 2,1 a 13,2 čítame o nutnosti ďalšieho konania. Apoštol sa rozhodol navštíviť Korint osobne, ale len sa utvrdil v tom, že Korinťania sú rozdrobení a dokonca jeden z nich ho urazil. Pavol sa vrátil k písomnej forme svojho apoštolátu. Napísal list, ktorý označujeme Kor C . Posiela ho po Títovi (2 Kor 7,5-8) a veriacich v Korinte ostro napomína.

Tento list však nie je známy. Pavol sa stretol s Títom (2 Kor 2,12n), aby zistil, ako Korinťania list prijali. Jeho správy boli povzbudivé. Takto po-vzbudený napísal Apoštol Kor D – list chvály a radosti, ktorý biblisti rekonštruujú ako 2 Kor 1-9. Lenže ďalšie správy o nepokojoch v meste nenechali na seba dlho čakať. Možno bol Títus príliš veľký optimista. V Korinte opäť niektorí podrývali autoritu Apoštola. Pavol na to reagoval Kor E – náš 2 Kor 10-13. V tomto liste veľmi vehementne obhajuje svoj apoštolát. Aká bola reakcia na ten-to list – nevieme. Zaujímavá zmienka sa našla v liste rímskeho biskupa Klementa – okolo roku 96 – ktorý tiež považoval za potrebné napomenúť Korintských kresťanov, nakoľko neprijímali svojich presbyterov. Klement to považoval za pýchu. O tejto téme Pavol síce nepísal, ale môžeme povedať, že dosiahol čo chcel, lebo v Korinte už neboli vieroučné problémy. Problém, ktorý opisuje Klement bol viac osobného charakteru.

Rozdelenie listu
Podľa uvedených problémov možno Prvý list Korinťanom rozdeliť takto: Úvod. (1,1-9):
a, Pozdrav (1,1-3)
b, Vďakyvzdanie (1,4-9).
I. Boj proti neporiadkom v Korinte (1,10-6,20):
1. Straníctvo, pravá a falošná múdrosť (1,10-4,21):
a, Roztržky medzi veriacimi (1,10-17).
b, Posolstvo múdrosti kríža (1,18-2,16).
c, Správne hodnotenie ohlasovateľov evanjelia (3,1-4,21).
2. Prípad nemravnosti a výstraha pred hriechmi nečistoty (5,1-13).
3. Spory kresťanov pred pohanskými sudcami (6,1-11).
4. Sexuálne poklesky a ich mravná zloba (6,12-20).

II. Odpovede na otázky korintskej kresťanskej obce (7,1-15,58):
1. Manželstvo a panenstvo (7,1-40):
a, Manželstvo a z neho vyplývajúce povinnosti (7,1-24).
b, Panenstvo (7,25-38) a rada vdovám (7,39-40).
2. Mäso obetované modlám (8,1-11,1)
3. Poriadok na liturgických zhromaždeniach (11,2-11,34):
a, Žena a muž pri bohoslužbách (11,2-16).
b, Slávenie Pánovej večere (11,17-34).
4. Charizmy (12,1-14,40).
5. Vzkriesenie mŕtvych (15,1-58).
Záver (16,1-24):
a, Zbierka pre veriacich v Jeruzaleme (16,1-4).
b, Správy o Pavlových cestovných plánoch a odporúčania (16,5-18).
c, Pozdravy a požehnanie (16,19-24).