Teologický a pastoračný význam listu
Pri riešení jednotlivých problémov Pavol ide na koreň veci a usiluje sa ich riešiť v kristologic-kom kľúči, t.j. vo svetle evanjeliového posolstva o Ježišovi Kristovi (kerygma) a so zreteľom na cir-kevnú tradíciu. Pavlove odporúčania (parenéza) sa zakladajú na hlavných pravdách kresťanskej ná-uky, a preto majú zásadne výchovný ráz. ich cieľom je formovať a priviesť veriacich k zrelosti kres-ťanského života. Preto je Prvý list Korinťanom záväzným príkladom súladu medzi pravým vyznaním viery a konkrétnymi životnými otázkami, medzi teologickou "teóriou" (ortodoxiou) a životnou "pra-xou" (ortopraxou).

Hoci sa Pavlove riešenia a odpovede vzťahujú na konkrétne problémy a na osobitnú situáciu korintskej kresťanskej obce, majú všeobecnú platnosť a sú aktuálne aj v dnešných časoch, lebo Apoštol takmer vždy poukazuje na teologické princípy, ktoré majú nadčasovú platnosť. napríklad jeho napomenutia proti straníckym tendenciám sa zakladajú na posolstve múdrosti kríža , z ktorej pochádza opravdivá múdrosť Ducha , a na náuke, že Ježiš Kristus je jediný základ viery a Cir-kvi . V prípadoch mravného úpadku kresťanského života sa Pavol odvoláva na novú realitu života veriacich v Kristovi . Keď hovorí o sociálnom stave kresťanov na tomto svete, poukazuje na zá-kladné určenie o ospravodlivení z viery a na eschatologické zameranie kresťanského života . Problém jedenia mäsa obetovaného modlám rieši vo svetle kresťanskej lásky, a preto sa zrieka o-sobných názorov a slobody, ak by mali byť príčinou pohoršenia . Odpoveď na otázku o hodnote duchovných darov sa zakladá na Apoštolovom ponaučení, že najväčšia zo všetkých chariziem je láska a že všetky dary Ducha Svätého majú slúžiť Cirkvi . Aj výklad o podstate a zmysle viery vo vzkriesenie mŕtvych sa zakladá na prvokresťanskom ohlasovaní Kristovho zmŕtvychvstania , ktoré je základom kresťanskej viery a zárukou vzkriesenia veriacich , a to v tele podobnom telu zmŕtvychvstalého Krista .

Pavlova teologická argumentácia
Ak Pavol v pätnástej kapitole podáva evanjelium, ktoré má podobu formuly viery , tak tým znovu pripomína to, na čo sa už odvolal v prvej kapitole v súvislosti s polarizáciou korintského kres-ťanského spoločenstva . Zdôrazňuje, že skutočné evanjelium je spoločným majetkom.
Zmienka o tom, že niektorí z prvotných svedkov vzkriesenia už zomreli , signalizuje nalieha-vosť otázky vzkriesenia jednotlivých kresťanov a výklad o ustanovení Božej vlády na konci tohoto veku . Potvrdzuje, že človek nemá právo v tomto čase súdiť druhých, alebo sa domnievať, že už patrí do Božieho kráľovstva. V ďalších častiach listu Pavol zdôvodňuje sociálny rozmer viery. Rast viery sa prejavuje v spoločnom budovaní kresťanskej obce. Grécke slová oikodomé (podst. meno), oikodoméin (sloveso), ktoré znamenajú budovanie a vytváranie jednotnej štruktúry z rôznych častí, sú pre prvý List Korinťanom zvlášť príznačné.

Druhý list Korinťanom
Tento Pavlov list bolo podmienený mimoriadnymi okolnosťami, ktoré vznikli po jeho prvom liste korintským veriacim a zapríčinili kritickú situáciu vo vzťahoch medzi Korinťanmi a Apoštolom. Kvôli správnemu pochopeniu polemického a apologetického obsahu a štýlu tohto spisu treba najprv na základe údajov uvedených v liste zrekonštruovať vývin udalosti a celkovú situáciu v korintskom cirkevnom spoločenstve, ktoré tvoria pozadie spisu.
Do Korintu prišli medzi kresťanov judaistickí (židovčiaci) misionári. Vyhlasovali sa za apošto-lov, predkladali odporúčajúce listy, vystatovali sa mimoriadnymi charizmatickými darmi a všemožne sa snažili zdiskreditovať pred veriacimi Pavla a jeho apoštolskú autoritu . V snahe zamedziť ich škodlivému vplyvu a obnoviť poriadok Pavol urobil z Efezu "bleskovú návštevu" do Korintu . Ne-podarilo sa mu však presvedčiť korintských veriacich, aby zaujali odmietavý postoj voči týmto agitá-torom . Naopak, jeden člen komunity sa proti nemu verejne postavil a urazil ho.

Rozhorčený a za-rmútený Pavol sa vrátil do Efezu a napísal odtiaľ korintským kresťanom list "vo veľkom súžení a úz-kosti srdca, cez mnoho sĺz" , v ktorom ich žiada, aby vinníka potrestali a aby sa postavili proti ju-daistickým votrelcom. Zároveň poslal do Korintu Títa, aby urovnal spory, pomohol Korinťanom zmieriť sa s Apoštolom a urýchlil zbierku pre chudobných v Jeruzaleme . Pre závažné okolnosti Pavol urýchlil svoj odchod z Efezu a prišiel do Troady, kde mal dohovorené stretnutie s Títom . Keď ho tam nenašiel, vybral sa za ním do Macedónska. Títus mu podal potešujúce správy. Pavlov list našiel veľkú ozvenu a priviedol väčšinu Korinťanov k pokániu. Ten, čo ho urazil, bol potresta-ný a plánovaná zbierka sa už koná. Pavol hneď napísal dnešný Druhý list Korinťanom, adresova-ný kresťanom v celom Achájsku. Bolo to pravdepodobne ešte na jeseň r. 57 v Macedónsku. Apoš-tol poveril Títa, aby list zaniesol do Korintu a pripravil tam jeho návštevu, počas ktorej chcel urobiť v cirkevnej obci definitívny poriadok a uplatniť svoju apoštolskú autoritu a svoje práva .

Rozdelenie a obsah listu
Úvod (1,1-11):
a, Pozdrav (1,1-2).
b, Vďakyvzdanie za vyslobodenie z nebezpečenstva smrti v Ázii (1,3-11)
I. Pavlova sebaobrana pred Korinťanmi: apoštolský úrad (1,12-7,16).
1. Zmenený program Pavlovej cesty (1,12-2,13).
2. Pavlov apoštolský úrad jeho činnosť (2,14-7,16):
a, Veľkosť apoštolskej služby (2,14-4,6).
b, Ťažkosti a nádeje spojené s apoštolskou službou (4,7-5,10).
c, Svedectvo o Pavlovej apoštolskej službe (5,11-6,10).
d, Výstraha pred pohanstvom a zmierenie s Korinťanmi (6,11-7,16).
II. Zbierka pre chudobných v Jeruzaleme (8,1-9,15):

1. Výzva nasledovať veľkodušnosť macedónskych cirkví a dokončiť
začatú zbierku (8,1-15).
2. Odporúčanie poverených zbierkou (8,16-9,5).
3. Ovocie a odmena za pomocnú akciu (9,6-15).
III. Pavlova obrana proti útokom a urážkam protivníkov (10,1-13,10):
1. Údajná Pavlova slabosť; jeho chvála v Pánovi (10,1-18).
2. Pavlova "nerozumná reč" na obranu proti "veľkým apoštolom" (11,1-12,13).
3. Oznámenie ďalšej (tretej) návštevy v Korinte (13,1-10).
Záver: Pozdrav a požehnanie (3.11-13).

Medzi Prvým a Druhým listom Korinťanom musel sa vzťah medzi Pavlom a Korinťanmi pod-statne zhoršiť. Falošní misionári znovu priniesli nepokoje a hanili Pavla a jeho misijné spôsoby. Tak sa musel Pavol znova vyjadriť. Pravdepodobne napísal do Korintu spolu štyri listy. Nie je celkom isté , či Druhý list Korinťanom je samostatný, alebo bol neskoršie poskladaný z viacerých častí listov, ktoré sa našli v Korinte.
Pavol sa rozhorčene postavil proti týmto zlomyseľným obvineniam. V nijakom liste toľko ne-hovorí o sebe. Uvádza svoje trápenia a skutky bez toho, že by sa chcel chváliť. V tomto liste vidíme, aké obrovské schopnosti sa skrývajú v Pavlovi, ale i to, aké nesmierne bolo jeho utrpenie, ktoré mu-sel znášať. Vášnivo odráža obvinenia, ktoré proti nemu vzniesli jeho protivníci.