Rekonštrukcia Pavlových listov do Korintu
Komunikáciu medzi Pavlom a korintskými kresťanmi môžeme podľa dostupných informácii zrekonštruovať zhruba takto:
1. Pavol pôsobí v Korinte s najväčšou pravdepodobnosťou od jesene r.51 do jari r.52 a za-kladá tam kresťanskú obec.
2. Po odchode píše korintským kresťanom list z Efezu, v ktorom ich nabáda, aby zo svojho spoločenstva vylúčili človeka, ktorý sa dopustil nemravnosti . To je nezachovaný list č. 1.
3. O dlhšom pobyte v Efeze posiela do Korintu Timoteja a píše Druhý list, v ktorom odpo-vedá na otázky a reaguje na správy, ktoré sa dozvedel o korintských kresťanoch z niekoľkých pra-meňov. To je náš 1Kor, teda list č.2.
4. Timotej sa vracia do Efezu so znepokojujúcimi správami o situácii v Korinte.
5. Pavol sa vydá do Korintu aby Korinťanov napomenul . Nie je dobre prijatý a kon-frontácia s niektorým s tamojších popredných členov obce ho hlboko zarmúti . Na túto udalosť sa vzťahuje zmienka v 2Kor 7,12, ktorú na tomto mieste Pavol hodnotí už s odstupom.
6. Po návrate do Efezu píše preto "v slzách" nám nezachovaný list č.3 . Poslal ho asi po Tí-tovi, ktorého vyslal do Korintu, lebo sám sa tam nechcel ukazovať, kým sa celá vec neurovná .

7. Nezachovaný list č. 3 vznikol pravdepodobne skoro po tom, čo bol Pavol v Efeze uväzne-ný a vo väzení napísal hlavnú časť Listu Filipanom a List Filemonovi. V 2 Kor 11,23 hovorí o svo-jom väzení už ako o vzdialenej udalosti.
8. Po prepustení z väzenia v Efeze cestuje Pavol cez Troadu do Macedónie so zámerom na-vštíviť Korint. Čaká na správy od Títa , a keď sa s ním konečne vo Filipách stretne, raduje sa, že priniesol dobré správy .
9. Hneď z Macedónska píše zmierlivý 4. list - dnešný 2 Kor 1,9 (alebo 2 Kor 1,7). Ak ten-to list zahrňoval aj 2 Kor 8, poslal ho po Títovi a dvoch ďalších bratoch .
10. Na jar budúceho roku dostáva však do Macedónska - asi do Filíp - znepokojujúce správy o situácii medzi korintskými kresťanmi a pred svojou treťou návštevou im píše rozhorčený list č.5 - náš 2 Kor 10,13, v ktorom vehementne obhajuje svoj apoštolský úrad.
11. Skoro po tom v r. 55 pricestuje do Korintu. Dochádza zrejme k urovnaniu pomerov a k zmiereniu, pretože Pavol v Liste Rimanom, ktorý odtiaľ posiela , hovorí o tom, že aj achajskí kresťania vykonali zbierku pre chudobných v Jeruzaleme, o ktorej písal v 2 Kor 8,9, teda pravde-podobne v 4. liste.
Táto rekonštrukcia je rámcová. Jednotlivé udalosti môže byť chronologicky posunuté a nie-ktoré môžu byť kriticky spochybnené . V každom prípade však môže tento bližšie spracovaný ú-sek Pavlovho života zreteľnejšie naznačiť vzťah medzi jeho situáciou a jeho teológiou.

Teologický a duchovný význam listu
List je veľmi dôležitý najmä pre správy o Pavlovi a korintskej kresťanskej obci i pre teologic-kú náplň. Sú v ňom autobiografické údaje o Apoštolovi (súženia, obavy, životné peripetie, vízie, cho-roby, protivenstvá, nebezpečenstvá, atď.) a o jeho vynikajúcej osobnosti, ktorá sa prejavila v rôz-nych protikladných životných situáciách. Pavol bol zároveň mystikom a mužom činu, teológom a mi-sionárom, zakladateľom a organizátorom kresťanských obcí, pastierom a duchovným vodcom ,rečníkom a diskutérom. Pavlove "vyznania" v hl. 11-12 patria pre ich úprimnosť a dojímavosť me-dzi najkrajšie state biblickej literatúry.
List podáva obraz aj o kresťanskej obci v Korinte, v ktorej sa odohráva proces hlbokej a ra-dikálnej inkarnácie Kristovho posolstva v pohanskom prostredí v helenistickej kultúre so všetkými rizikami a následkami. List svedčí o kríze mladej cirkvi , o podvratnej činnosti judaizátorov, ktorí ohrozovali jednotu Cirkvi a čistotu evanjeliového posolstva, ale aj vitalite korintských kresťanov, vnímavých na podnety Ducha Svätého a na jeho charizmy.
Z teologického hľadiska sú veľmi dôležité viaceré zjavené pravdy, ktoré Pavol v liste zdôraznil alebo hlbšie teologicky spracoval, napr. známa trojičná formula , individuálna eschatológia , teo-lógia apoštolskej služby , ekumenická funkcia apoštolátu , relektúra Starého zákona vo svetle novej zmluvy atď. Osobitne treba zdôrazniť, že ak v Prvom liste Korinťanom Pavol vyložil kristo-lógiu kríža, v druhom liste podal ekleziológiu kríža: Cirkev pokračuje na "krížovej ceste" svojho za-kladateľa Ježiša Krista v nádeji, že bude mať účasť aj na jeho sláve pri jeho druhom príchode (pa-rúzii).

Druhý list Korinťanom sa vyznačuje pútavým dynamickým štýlom a výstižnými, silnými vý-rokmi; niektoré z nich sa stali slávne . Možno povedať, že Pavol nenapísal nič výrečnejšie a dojí-mavejšie, ako je tento list: smútok i radosť, obava i nádej, nežnosť i rozhorčenie vibrujú v ňom s tou istou energiou. Vďaka mimoriadnej schopnosti, s ktorou Pavol vie prestaviť vo svetle viery i tie naj-všednejšie prípady, Druhý list Korinťanom je nevyčerpateľným prameňom zásad asketiky a mystiky.
Poznámky k 2 Kor
2 Kor nie je tak presvedčivo doložený v rannej kresťanskej literatúre ako 1 Kor. Isté však je, že v polovici 2.stor. ho Marcion zaradil do svojho kánonu . Cituje ho tiež List Diognetovi, ktorého vznik niekedy sa kladie do druhého stor., a je zahrnutý aj do Muratoriho kánonu. Zdá sa teda, že od polovice 2.stor. bol 2 Kor používaný v širších kruhoch Cirkvi.
Aj keď je 2 Kor v dnešnej podobe veľmi pravdepodobne druhotný literárny celok, je teolo-gicky pomerne ucelený. Záverečné 4 kapitoly - parenéza - sú výkladom o podstate apoštola, ktorý zvestuje Krista celým svojím spôsobom života.

List Galaťanom
Adresáti : kresťanské spoločenstvá v Galácii. Galácia v užšom zmysle slova je hornatá kra-jina v strede Malej Ázie. Pôvodne ju obývali Kelti alebo Gali. Prisťahovali sa tam v 3. stor. pred Kr. a založili kráľovstvo s mestami Ancyra , Pesinus a Tavium. V r. 25 pred Kr. posledný kráľ Amyn-ta zanechal kráľovstvo ako dedičstvo Rimanom, ktorí z neho urobili rímsku provinciu Galáciu s hlav-ným mestom Ancyra a pripojili k nej aj susedné krajiny Pizídiu, Likaóniu a časť Frýgie, Paflagónie a Pontu.
List, ktorý Pavol napísal "galatským cirkvám" alebo Galaťanom , bol podľa mienky väčši-ny biblistov adresovaný kresťanom v severnej, etnickej Galácii . Podľa Skutkov apoštolov 18,23 boli tam kresťanské spoločenstvá, založené Pavlom pravdepodobne na začiatku jeho druhej misijnej cesty . Vtedy ho tam postihla dajaká nepríjemná choroba . Pavol znova navštívil galatský kraj na svojej tretej misijnej ceste a "povzbudzoval všetkých učeníkov .
Niektorí autori však zastávajú mienku, že List Galaťanom bol adresovaný cirkvám južnej časti rímskej provincie Galácie , ktorú Pavol navštívil už na svojej prvej misijnej ceste a založil tam cirkevné obce v Derbe, Lystre, Ikóniu a pizídskej Antiochii .

Situácia v Galatských cirkvách
Z rozboru Listu Galaťanom možno v hlavných črtách rekonštruovať situáciu galatských cirkví od ich založenia až po náboženskú krízu, na ktorú Pavol pohotovo a energicky reaguje svojím listom. Pred Pavlovým príchodom Galaťania nepoznali pravého Boha a otrocky slúžili zbožšteným živlom sveta . Keď apoštol prišiel k nim ohlasovať evanjelium, prijali jeho posolstvo "z poslušnosti vie-ry" i napriek tomu, že im hlásal "Ježiša Krista ukrižovaného" . Ich viera bola rozhodnou odpo-veďou na Božie povolanie , stali sa Božími synmi , "obliekli si" Ježiša Krista a vstúpili do spo-ločenstva s Duchom Svätým . Boli vyslobodení z poddanstva božstiev a z otroctva "živlov sve-ta" , ako aj z vlastného egocentrizmu a "spod kliatby zákona" .

Žiaden list nenapísal Pavol vo väčšom rozrušení ako List Galaťanom . Ostro sa stavia proti svojim protivníkom. V tom istom liste však nájdeme aj slová plné budúcnosti . Čo bolo pohnútkou k napísaniu tohoto listu? Zrejme sa obce Galácie, ktoré Pavol zo svojich misijných ciest dobre po-znal sa dostali pod vplyv židokresťanov. Títo žiadali od kresťanov, aby sa podrobili židovskému zá-konu, hlavne ich nútili k obriezke a dodržiavaniu židovského kalendára. Proti Pavlovi útočili nasle-dovným spôsobom: Zákon je bezpodmienečne potrebný k spáse. Pavol sa ale spreneveril práve tej-to podmienke. Vlastne, veď on nie je ani legitímnym apoštolom, a preto poukazovali na to, že Pavol nebol ani Ježišovým učeníkom; nemohol sa preukázať oficiálnym poslaním jeruzalemských apošto-lov.
Pavol musel vyložiť vzťah evanjelia k Zákonu, ako aj dokázať svoju legitímnosť ako apoštol. V prvej časti listu sa zameriava na osobné útoky. Za svoj apoštolát nevďačí človekovi, ale samému Ježišovi Kristovi . Na to dostane k rozprave na apoštolskom koncile v Jeruzaleme na ktorom mu staroapoštoli potvrdili slobodu jeho evanjelia pre pohanov. Sloboda sa stáva veľkou témou listu. Pa-vol Zákon síce celkom nezamieta, ale predsa vykladá jeho zmysle neobyčajným spôsobom. Zákon prispel k tomu, že človek si uvedomil svoju hriešnosť. Spoznal, že sám nestačí na Božie požiadavky, preto potrebuje nezaslúženú Božiu milosť. Zákon bol "výchovným majstrom" ku Kristovi. Evanje-lium prinieslo tým, ktorí boli pod zákonom, slobodu Božích synov . Pavol stavia novú kresťanskú slobodu proti Starému zákonu s veľkým oduševnením. Dôsledkom novej slobody nie je radikálna neviazanosť. Sloboda je daná na to, aby sa tvorivo rozvíjala láska .

Čas a miesto napísania listu
Datovanie listu a určenie miesta jeho vzniku závisí od otázky, či je list adresovaný kresťanom severnej, etnickej Galácie, alebo južnej, politickej Galácie. Podľa tzv. "juhogalatskej teórie" spis by bol prvým Pavlovým listom, odoslaným r. 49 z Antiochie alebo r.50 z Macedónska, prípadne z Ko-rintu. Podľa "severogalatskej teórie", ktorú zastáva väčšina moderných autorov, list bol napísaný r.56/57 v Efeze. Táto teória sa zakladá na tom, že adresátmi listu sú kresťania z pohanstva , ale najmä na tom, že z obsahovej stránky List Galaťanom predchádza List Rimanom , napísaný r. 57/58, a že spory s judaizátormi majú tie isté črty ako spory v Druhom liste Korinťanom .