Historická časť listu je v podstate autobiografickou apológiou. Pavol v nej obhajuje pravosť svojho evanjelia a apoštolskú autoritu, s ktorou ho ohlasuje. Často sa pritom odvoláva na apoštola Petra. Stať 1,10-2,21 má za cieľ poukázať na to, že Pavol v ohlasovaní evanjelia nie je závislý od Petra , že sa svojou autoritou Petrovi vyrovná , a keď treba, je aj proti Petrovi . Treba však pripomenúť, že tzv. "antiochijský spor" s Petrom mal praktický, nie náukový ráz; išlo o otázku or-topraxe, a nie ortodoxie.

V náukovej časti Pavol argumentuje dôkazmi zo Starého zákona. Prvým dôkazom z Písma poukazuje Galaťanom na to, že Abrahámova viera a prisľúbenia jeho potomstvu boli predzvesťou Božieho plánu ospravodliviť pohanov skrze vieru v Ježiša Krista a že úlohou Zákona bolo iba udr-žiavať Židov vo viere v jedného Boha, v jeho prisľúbenia a v túžbe po Mesiášovi. Keď sa všetky prisľúbenia splnili v Kristovi, Zákon skončil svoju úlohu ako "vychovávateľ" . Týmto starozákon-ným dôkazom Pavol chcel Galaťanom poukázať na to, že pravé evanjelium je evanjelium bez zacho-vávania Zákona. Druhou argumentáciou z Písma , zakladajúcou sa na alegórii Abrahámových žien Sáry a Agary a ich synov Izáka a Izmaela, Pavol načrtol zmysel dvoch zmlúv. Tak ako Abrahám mal dvojaké potomstvo, aj Boh vzbudil synov Zákona a synov prisľúbenia.

V tretej parenetickej časti sa Pavol usiluje predísť chybnému chápaniu kresťanskej slobody, a preto zdôrazňuje , že sloboda evanjelia je darom a povolaním. Je to sloboda, ktorá angažuje celého človeka, a preto sa má prejaviť v celom jeho správaní, najmä v láske a v službe bratom, teda už nie v egoistickom postoji človeka, ktorý sleduje svoje prirodzené náklonnosti . V tejto časti vynikajú dva zoznamy: v jednom sa vypočítavajú skutky "tela" a v druhom sa vymenúvajú plody kresťan-ského života pod vedením Ducha .
V závere Pavol vlastnou rukou pripísal niekoľko slov, ktorými zhrňuje tému listu a končí krát-kym požehnaním, ktorého posledným slovom je láskavé oslovenie "bratia".

List Galaťanom je dôležitým dokumentom pre štúdium a správne pochopenie nielen dejín pr-votnej Cirkvi, ale aj protestantskej reformy, lebo v nej zohral dôležitú úlohu . V dnešnom ekume-nickom hnutí tento Pavlov spis a jeho relektúra môžu nemálo prispieť k zjednoteniu kresťanských cirkví.

List Filipanom
V štyroch listoch hovorí Pavol o svojich okovách alebo sa sám nazýva väzňom: V Liste File-monovi, Filipanom, Kolosanom a Efezanom. Preto sa tieto listy nazývajú "listami z väzenia". Pred-kladajú nám aj niektoré záhady: kde a kedy vznikli? Pochádzajú skutočne od Pavla? Do úvahy pri-chádzajú tri miesta: Efez, Cézarea, Rím. V týchto troch mestách bol Pavol vo väzení. Keďže väzenie bolo v Cézarei veľmi tvrdé a listy predpokladajú miernejšiu formu väzenia, prichádza do úvahy napí-sanie listov len v Efeze alebo v Ríme - mienka W. Trutwina.

List Filipanom nazývajú aj "dokumentom radosti" . List je znakom priateľstva medzi Pavlom a kresťanmi vo Filipách.
Adresát: Kresťanské spoločenstvo vo Filipách. Mesto ležalo na dôležitej rímskej ceste Via Egnatia, ktorá spájala hlavné mesto ríše Rím s Východom. Stalo sa "malým Rímom Orientu" Jeho obyvateľmi boli okrem Macedóncov rímski vojenskí vyslúžilci. Židov tam bolo málo, takže nemali ani synagógu, iba nejaké miesto na modlitbu vonku z mesta pri riečke Gangites .
Pavol navštívil Filipy na druhej misijnej ceste r. 50/51 a založil tam prvú kresťanskú obec na európskej pôde . Prvou kresťankou sa stala istá žena menom Lýdia , a s ňou aj iné ženy, ktoré neskôr zohrali dôležitú úlohu vo filipskej komunite . Počas tretej misijnej cesty Pavol navštívil Filipy ešte dvakrát: v jeseni r. 57 a na Veľkú noc r. 58 . Vo Filipách pravdepodobne napísal 2 Kor. Kresťania tejto malej cirkevnej obce pochádzali zväčša z pohanstva a vyznačovali sa osobitnou od-danosťou Pavlovi, takže jedine od nich prijal hmotnú podporu .

Okolnosti a cieľ listu.
Pavol je vo väzení a týmto listom ďakuje kresťanom vo Filipách za peňažnú pomoc, ktorú mu tam poslali prostredníctvom Epafrodita . Epafroditos u Pavla ťažko ochorel a po uzdravení ho apoštol poslal s týmto listom naspäť do Filíp . V liste podáva Filipanom správy o svojej situácii vo väzení , oznamuje im, že počíta so skorým prepustením na slobodu , ale najskôr k nim pošle Ti-motea .
Hoci vo filipskej kresťanskej obci nevznikli osobitné problémy, predsa nebola bez ťažkostí a nebezpečenstiev. Medzi kresťanmi vznikli určité napätia zapríčinené ctižiadosťou a nesvármi , boli vystavení vonkajšiemu prenasledovaniu a nebezpečenstvu hroziacemu zo strany judaizátorov . Pavol povzbudzuje Filipanov k svornosti, jednote, vytrvalosti a vernosti vo viere.
Rozdelenie a obsah listu.

Úvod (1,1-11):
a, Pozdrav (1,1-2).
b, Vďakyvzdanie (1,3-11).
I. Pavlove osobné správy a odporúčanie Filipanom (1,12-3,1a):
1. Osobné správy o Pavlovej situácii (1,12-26).
a, Väzenie a ohlasovanie evanjelia (1,12-18).
b, Ochota k službe (1,19-26).
2. Odporúčanie Filipanom (1,27-2,18):
a, Vytrvalosť vo vonkajších protivenstvách (1,27-30).
b, Výzva k svornosti a pokore (2,1-4).
c, Príklad poníženého a povýšeného Krista (2,5-11).