Pavlove listy sú síce len príležitostnými listami, ale aj tak nie sú jednoducho každodennými listami, ktoré by mali význam len vo vtedajšej situácii. Tomuto odporuje spôsob, ako mohol Pavol dávať do novej súvislosti všetky skutočnosti vtedajšieho historického úseku, hoci už dôvody, o ktorých sa zmienil, mohli byť dôležité alebo nie. Vedel uvážene odpovedať na hádky a starosti, nádeje a sklamania vtedajších kresťanov, čím ukázal, ako sa má kresťanská viera stavať k otázkam súčasnosti. K tomuto uvádzame niekoľko príkladov. V Solúne boli ľudia, ktorí sa vyhýbali práci, boli neporiadni a nechceli si sami zarábať na svoj chlieb . Dáva im jasné pokyny. Alebo: obec v Korinte sa v dôsledku roztržiek rozdelila. Škriepky a roztržky citeľne narúšali spoločenstvo, ktoré malo nažívať v bratskej láske . V tej istej obci sa vyskytli formy nečistoty, o ktorých nebolo chyrovať ani u pohanov . Tu Pavol zasiahol ostro. Okrem toho odpovedal Korinťanom na otázky ako napr. Môže kresťan po smrti svojho manželského partnera ešte raz uzavrieť manželstvo? Aké majú mať ženy vlasy pri bohoslužbách, krátke či dlhé, či majú mať hlavu zahalenú, alebo nezahalenú ? Ako je to so vzkriesením , ako s Eucharistiou ? Vo Filipách padlo dvom ženám ťažko, aby navzájom pokojne vychádzali . Pavol sa ich pokúšal zmieriť. Bohatému Filemonovi ušiel otrok, ktorý hľadal u Pavla útočište. Apoštol ho posiela naspäť a Filemonovi priateľsky píše, ako má s ním zaobchádzať. K všetkým týmto otázkam zaujal Pavol stanovisko. Nič mu nebolo nepod-statné.

Iste nájdu sa u neho témy, ktoré sú časovo podmienené a dnes sú už prekonané: My nemáme už do činenia so zbehlými otrokmi. Nie sme viac znepokojení otázkou, či môžeme jesť mäso z po-hanských kultových obetí, alebo nie. Problém obriezky, ktorý hral vtedy pri polemikách so Židmi najväčšiu úlohu, nie je pre nás už vôbec aktuálny. Tieto otázky už nie sú našimi otázkami. Ale spô-sob, akým sa Pavol snažil na ne odpovedať, je aj v našej dobe poučný.
Nech nám to slúži ako príklad, ktorý vecne už nie je aktuálny, ale v riešení problému je vyso-ko aktuálny pre našu dobu. Pre Korinťanov bolo problémom, či môžu jesť mäso, ktoré bolo obeto-vané modlám. Z oltárov bohov sa dostalo na trh, kde sa predávalo. Niektorí ľudia ho jedli s pohan-sko-náboženským úmyslom pri kultových hostinách. Je teda kresťanom dovolené jesť mäso obeto-vané modlám alebo nie ? Tento problém nás dnes už nezaujíma. Ba padne nám aj ťažko, aby sme to pochopili. Mäso, ktoré bolo obetované modlám, sa už u nás nepredáva. Odpoveď, ktorú dáva Pavol, je charakteristická. Nevytvára nový zákonný predpis, ktorý by raz navždy jednoznačne roz-hodol: áno alebo nie! Skôr argumentuje takto: Ako také možno toto mäso jesť, lebo nijakí bohovia neexistujú, a preto je kresťan v tejto veci úplne slobodný. Sú však ľudia, ktorých požívanie tohto mäsa zaťažuje vo svedomí. Kvôli týmto, teda z ohľadu na iných, kresťan sa má za danej situácie zriecť požívania. "Len si dajte pozor, aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým." Kres-ťanská sloboda má svoje hranice tam, kde prináša spolubratovi nebezpečie. Veriaci sa musí naučiť posudzovať svoje konanie aj z pohľadu druhého. Nielen to, aký skutok je sám o sebe, ale aj ako ho pociťuje a vidí druhý, je konečné platné meradlo.

Podobným spôsobom Pavol objasňuje aj iné otázky. Pravdaže nenájdeme u neho riešenie všetkých problémov, ktoré nás dnes zaťažujú. Jeho veľkosť sa nijako neznižuje, ak sa zistí, že rieši niektoré témy z hľadiska našej doby nedostačujúco. Tak napr. Korinťanom radí manželstvo len pre-to, aby sa zabránilo nečistote , alebo Rimanom poslušnosť voči štátnej vrchnosti bez obmedzenia , potom ho môžeme v tomto smere sotva nasledovať, lebo sám Nový zákon pozbavil takéto výpove-de platnosti a prekonal ich. Tak napr. List Efezanom dáva celkom iný výklad o manželstve. javí sa tu v neporovnateľne vyššie ako odraz Kristovej lásky k Cirkvi. Takto nemá manželstvo v sebe nič diskvalifikujúceho. Ako sa však vysvetľujú výroky o manželstve v 1. liste Korinťanom? Vtedy Pavol ešte očakával skorý príchod Krista a chcel preto všetku pozornosť veriacich upriamiť na Pána. Domnieval sa, že slobodnému to bude ľahšie ako ženatému. - Čo sa týka štátu, Skutky apoštolov učia, že Boha treba viac poslúchať ako ľudí. Zjavenie apoštola Jána uvádza, že štát sa môže stať nebezpečnou a tým aj protibožskou mocnosťou . Pavol to však hovorí o štáte v dobe, keď sa rím-sky štát ešte neprejavil ako nebezpečný. Pre túto situáciu teda platí to, čo povedal. Iné situácie si vyžadujú aj iné postoje.
Pavol je autorom mnohých listov, ale nie všetky sa zachovali. V Prvom liste Korinťanom Apoštol spomína list adresovaný Korinťanom, v ktorom ich vystríha pred nemravníkmi, a v Druhom liste Korinťanom robí narážku na list, ktorý im napísal "vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz". Tieto listy sa pravdepodobne stratili. To isté treba povedať aj o Liste Laodicejčanom, ktorý Pavol spomína v Liste Kolosanom .

O zbierke Pavlových listov sa zmieňuje už autor Druhého Petrovho listu , ako aj apoštolskí Otcovia Klement Rímsky (okolo r.96) a Ignác Antiochijský (okolo r. 107), i keď neuvádzajú nič presnejšieho o ich počte. Bludár Marcion (+ r.160) vypočítava desať Pavlových listov, ale vyne-cháva 1Tim, 2Tim, a Tít. Muratoriho kánon okolo r. 180 uvádza všetkých 13 Pavlových listov bez Listu Hebrejom.
Grécky text Pavlových listov sa zachoval v mnohých rukopisoch. Najdôležitejšie a najstaršie sú: papyrus P46 z polovice 3. stor., Sinajský a Vatikánsky kódex zo 4. stor., Alexandrijský kódex z 5. stor. a Clermontský kódex zo 6. stor.