d, Svedectvo kresťanov v pohanskom prostredí (2,12-18).
3. Informácie o Timotejovi a Epafroditovi (2,19-3,1a):
a, Timotejovo poslanie (2,19-24).
b, Epafroditov návrat (2,25-3,1a).
II. Výtraha pred bludármi a výzva k svornosti a radosti (3,1b-4,9):
1. Výstraha pred judaizátormi (3,1b-11).
2. Výzva k trvalému pokroku podľa Pavlovho príkladu (3,12-16).
3. Výstraha pred libertínmi (3,17-4,1).
4. Výzva k svornosti, pokoju a radosti (4,2-9).
III. Vyjadrenie vďaky za prijatú podporu (4,10-20).
Záverečný pozdrav (4,21-23).

Literárna jednota listu.
Biblisti už niekoľko desaťročí diskutujú o literárnej jednote Listu Filipanom, t.j. o tom, či dnešný spis bol pôvodne jeden list, alebo či vznikol neskorším spojením viacerých samostatných lis-tov adresovaných filipskej kresťanskej obci. Tento literárnokritický problém sa zakladá na konštato-vaní, že myšlienkový postup listu je na dvoch miestach prerušený: 3,1b - vážna výstraha pred judai-zátormi - a 4,10 - vďaka za poslanú podporu. Okrem toho sa v liste odzrkadľujú viaceré rozdielne situácie filipskej komunity i samého Pavla, tvoriace pozadie spisu:
ÄV hl. 1-2 je Pavol vo väzení a filipská kresťanská obec nie je vystavená nijakému von-kajšiemu nebezpečenstvu,
Äkým v 3. hlave niet ani zmienky o Pavlovom väzení a cirkev vo Filipách je ohrozená Pav-lovými protivníkmi .
Na základe týchto štylistických a obsahových rozdielov mnohí biblisti zastávajú hypotézu o viacerých listoch , ktoré Pavol údajne napísal Filipanom a neznámy redaktor po Apoštolovej smrti spojil do jedného listu. V chronologickom poradí by šlo o tieto listy:

Flp A:4,10-20ïakovný list za podporu
Flp B:1,1-3,1a; + 4,2-7.21-23list z väzenia
Flp C:3,1b-4,1.8-9polemický list

Biblista Pokorný uvádza tento ďalší argument: Biskup Polykarp zo Smyrny začiatkom 2. stor. doporučil Filipanom, aby dôkladne čítali listy, ktoré im písal apoštol Pavol , vedel teda, že ich bolo viac. Ďalej hovorí, že za to, že ide o zbierku 2 alebo 3 listov, hovorí dnes väčšina biblis-tov .
Jozef Heriban sa domnieva, že proti týmto hypotézam, zakladajúcich sa iba na vnútorných argumentoch, zástancovia literárnej jednoty Listu Filipanom zdôrazňujú skutočnosť, že v dlhej histórii výkladu tohto listu nebolo nijakej pochybnosti o tom, že List Filipanom bol pôvodne jeden list, a že ho Pavol napísal z väzenia. Poukazujú aj na takmer nevyriešiteľný problém: Prečo došlo k údajnej redakcii a z akého dôvodu boli údajné hypotetické listy okyptené o úvody a spojené do jedného lis-tu? Štylistické a myšlienkové ruptúry možno vysvetliť tým, že Pavol potreboval na napísanie listu nie-koľko dní, počas diktovania dostal pravdepodobne nové správy o situácii vo filipskom spoločen-stve, ktoré vyžadovali, aby k nim zaujal postoj. Treba zvlášť zdôrazniť, že v dnešnej forme Listu Fi-lipanom sú viaceré motívy, ktoré poukazujú na jeho jednotu, ako je napr. téma radosti , paraleliz-mus myšlienok a rozličných termínov v statiach 2,6-11 a 3,20-21, zmienky o súženiach, ktoré musel Pavol znášať i Filipania a iné.

Miesto a čas napísania listu
Existuje viacero mienok. Ako sme spomenuli vyššie, keďže list bol napísaný vo väzení, pri-chádzajú do úvahy tri mestá: Rím, Cézarea a Efez. Zmienka o Pretóriu a pozdravy tých, "čo sú z cisárovho domu" , by svedčili o väzení v Ríme. Toto bola tradičná mienka biblistov; podľa nej bol list napísaný okolo roku 61-62. Avšak vzdialenosť medzi Rímom a Filipami , časté styky Filipanov s Pavlom a neskorá redakcia listu, ktorú táto mienka predpokladá, sa nezhodujú s údajmi uvede-nými v liste. Pre tieto dôvody je nepravdepodobný aj názor niektorých autorov, že list bol poslaný z väzenia v Cézarei okolo r. 59.
P. Pokorný píše, že v dodatkoch k byzantským rukopisom a v doplnku k Vatikánskemu kódexu čítame, že tento list bol napísaný v Ríme. Vychádza sa tu z knihy Sk, kde sa o Pavlových väzeniach píše len v súvislosti s Cézareou Prímorskou a s Rímom. Slová o Pretóriu a cisárskom dvo-re by mohli nasvedčovať tomu, že by šlo o Rím. Avšak latinské slovo praetorium označovalo aké-koľvek sídlo vyššieho rímskeho úradníka alebo vojenského veliteľa. Keď k tomu pripojíme opera-tívnosť spojenia medzi Pavlom a Filipanmi, Rím ako miesto vzniku listu je prakticky vylúčený.

Preto už dlhšiu dobu prevažuje ako miesto vzniku Listu Filipanom Efez...
Jozef Heriban uzatvára : Dnes prevažný počet odborníkov zastáva názor, že list bol napísa-ný vo väzení v Efeze r. 56-57. Ťažkosti, s ktorými sa Pavol v Efeze stretol a nebezpečenstvá živo-ta, ktoré tam podstúpil , sú v súlade s údajmi v Liste Filipanom. túto mienku potvrdzuje aj zeme-pisná blízkosť, časté cestovanie medzi Filipami a Efezom, ktoré bolo možné vykonať v priebehu jedného týždňa a príznačná rečová a obsahová podobnosť s veľkými náukovými listami, najmä s 2 Kor. O "pretóriu" viď vyššie. K "cisárovmu domu" sa počítali aj otroci a prepustenci, o ktorých svedčia náhrobné nápisy objavené v Efeze.

Teologický a duchovný význam listu
Tento list spolu s Listom Filemonovi má najviac znakov, ktoré sú charakteristické pre literárny druh listu. Pavol v ňom nepreberá dôležité teologické témy , ani nepodáva riešenie naliehavých otá-zok kresťanského života . Filipská obec tiež nebola bez ťažkostí. List Filipanom má príležitostný a dôverný ráz: je to úprimný rozhovor medzi otcom a deťmi, z ktorého vyžaruje pokoj a radosť.

V liste nechýbajú výroky a state s hlbokou teologickou náplňou. Osobitnú zmienku si zasluhu-je kristologický hymnus : "On, hoci má Božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého..." Hoci mnohí biblisti pokladajú jeho text za Pavlovu skladbu, na základe najnovších literárnokritických bádaní sa prišlo k záveru, že ide pravdepodobne o pred-pavlovský liturgický hymnus, ktorý sa používal v liturgii prvotnej Cirkvi. Pavol ho cituje v Liste Fili-panom, aby na Kristovom príklade motivoval a teologicky podložil svoje výzvy k jednote, svornosti a pokornému vnútornému postoju, aký mal Ježiš Kristus. Tento postoj je v hymne vyjadrený po-jmom kénosis . Stať 2,1-4.5-11 je dôkazom neobyčajnej Pavlovej schopnosti použiť hlboké teo-logické pravdy ako podnet ku kresťanskému životu.
V tomto zmysle Pavol predstavuje kresťanom seba samého ako vzor života, ktorého cen-trum je Kristus, najmä keď zdôrazňuje, že je služobníkom Ježiša Krista , že pre neho "žiť je Kris-tus" , že je uväznený pre Krista , že Kristus je oslávený v jeho tele , že pre neho sa vzdal všet-kých výsad a predností a že všetko môže znášať v Kristovi, ktorý ho posilňuje . Pavol vyznáva, že Ježiš Kristus sa ho zmocnil a že túži po tom, aby sa Kristovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie opäť uskutočnili v jeho živote až do dňa, keď bude navždy s Kristom . Pavol túži po Filipanoch "srdcom Krista Ježiša" a kladie im pred oči zmýšľanie Ježiša Krista .

List Kolosanom
Ďalším z "listov z väzenia" je List Kolosanom. Ako spoluodosielateľ je aj v tomto liste uvede-ný Timotej, podobne ako v 1 a 2 Kor, Flp a 1 a 2 Sol. Kto je adresátom tohoto listu? Kolosy bolo staroveké mesto v juhozápadnej Frígii asi 200 km na východ od Efezu. Spolu so susednými mestami Hierapolom a Laodiceou bolo centrom výroby látok a farbenia vlny. Hoci Pavol na svojej tretej misijnej ceste prešiel celou Frígiou , zdá sa, že nikdy osobne neohlasoval evanjelium v Kolosách . Tamojšiu kresťanskú obec založil jeho spolupracovník Epafras a neskoršie ju spravoval Archip-pos . Význačnejšími osobnosťami tohoto spoločenstva boli Filemon a Onezimos . Kresťania tu boli zväčša pohanského pôvodu Frígovia a Gréci; obrátených zo židovstva bolo málo. Cirkev v Kolosách sa schádzala v súkromných domoch. Osobitne sa spomína dom Nymfy a dom Filemo-na .