Obsah a rozdelenie
1,1-2 úvod;
1,3-23 Modlitba vďaky a príhovoru: zahŕňa ako príklad vďakyvzdania hymnus s dvoma slo-hami a medzispevom . Oddiel je uzatvorený parenézou.
1,24-2,5 Autorita apoštola: Spása sa viaže s apoštolským ohlasovaním, ktoré sa koná verej-ne.
2,6-23 Téza o pravom a falošnom privlastnení spásy a jej zdôvodnenie .
3,1-4,6 Parenéza za nový život : začína všeobecným napomenutím, ktoré je odvodené pria-mo z tézy a pokračuje konkrétnymi napomenutiami jednotlivých skupín (žien, mužov, detí, rodičov, otrokov a ich pánov).
4,7-18 Záverečné poznámky a pozdravy; výzva, aby tento list bol prečítaný Laodicejčanom; Pavlov vlastnoručný pozdrav.
Do mladej cirkvi v Kolosách sa votreli falošní učitelia, ktorí hlásali teoretický i praktický synkretizmus . Vyhlasovali sa za "osvietených" kresťanov a vo svojej "filozofii" učili uctievanie anjelov a najmä "živlov sveta", t.j. kozmických mocností, ktoré riadia svet . Podľa ich učenia tieto mocnosti sú nielen pôvodcami kozmu, ale vládnu aj nad človekom, určujú jeho životné osudy a udeľujú spásu a nesmrteľnosť tomu, kto ich uctieva s "poníženosťou" a askézou a pritom sa usiluje vstúpiť do spoločenstva s nimi prostredníctvom videní . Z asketického hľadiska vyžadova-li umŕtvovanie a prísnosť voči telu , aby sa tak od neho oslobodili. Kládli veľký dôraz na za-chovávanie určitých sviatkov, nov mesiaca a soboty . Týmito pomýlenými ideami falošní učitelia uberali Kristovi na prvenstve i na jeho zvrchovanom a ústrednom postavení a znehodnocovali účinky jeho vykupiteľského diela.

Okolnosti a cieľ listu
Epafras informoval Pavla vo väzení o stave cirkvi v Kolosách. Okrem dobrých správ prinie-sol informácie o bludnom učení, ktoré medzi veriacimi začali šíriť falošní učitelia. Na základe týchto správ napísal Pavol Kolosanom list, aby ich vystríhal pred nebezpečenstvom omylov vo viere a v kresťanskom živote a aby ich utvrdil v apoštolskom učení, ktoré im od začiatku ohlasoval Epafras . Pavol používa terminológiu falošných učiteľov, aby tým jasnejšie poukázal na ich pomýlené názory a aby ho Kolosania mohli lepšie pochopiť.
Otázka autenticity
- jazyk, teológia, obraz apoštola Pavla

Reč Listu Kolosanom má mnoho spoločného s jazykom autentických Pavlových listov. Ale predsa v porovnaní s nimi sú vety v gréckom origináli nápadne dlhé, sú preťažené vedľajšími vetami, sú plné paronomázií , polysyndet a pleonazmov . Tieto prvky sa nachádzajú aj v autentických Pavlových listoch, ale v Liste Kolosanom je ich nápadne veľa. Podobne slovná štatistika vykazuje veľa slov, ktoré sa vyskytujú len v tomto liste. Niektoré monografie, týkajúce sa Listov Kolosanom a Efezanom, poukazujú ešte na iné štylistické zvláštnosti.

J. Heriban uvádza konkrétnejšie : V liste je použitých 33 neologizmov, ktoré sa v iných tex-toch Nového zákona nevyskytujú ; 15 z nich nepoužil ani Pavol v iných svojich listoch. Prekvapuje aj to, že v liste chýbajú niektoré charakteristické pojmy Pavlovej teológie ako "zákon", "ospravodli-venie", "spravodlivosť", "sloboda", "hriech" a "spása". Štýl listu je často ťarbavý a rozvláčny, vetné konštrukcie sú nejasné .
Z teologického hľadiska treba vyzdvihnúť, že Kristológia Listu Kolosanom je v rozvinutejšom štádiu: Kristus je prostredníkom a udržovateľom stvorenia , skrze neho je všetko (aj "na nebi") zmierené s Bohom . On je "hlavou tela, Cirkvi" .

Rozhodujúcim argumentom proti Pavlovmu autorstvu je teológia a predovšetkým eschato-lógia týchto listov. Posledným závažným argumentom proti Pavlovmu autorstvu je obraz Apoštola. Chýbajú konkrétne údaje o jeho väznení i o jeho plánoch. Je charakterizovaný len ako ten, kto bol poslaný hlásať evanjelium atď.
Rozhodujúcim argumentom v prospech Pavlovej autorskej autentickosti je úzky vzťah me-dzi Kol a Flm, ktorý sa všeobecne pokladá za protopavlovský spis. Pavol je vo väzení, môže však prijímať návštevy; osoby, ktoré pozdravuje, sú tie isté ; v oboch listoch sa hovorí o poslaní Onezi-ma a apeluje sa na Archippa .
List Kolosanom bol podľa viacerých biblistov napísaný počas Pavlovho väzenia v Ríme . Pravdepodobnejšia je však mienka, že bol poslaný z Cézarey v r. 58-60. Doručiteľom listu bol Ty-chikus , kým Epafras ostal s Pavlom ako dobrovoľný spoluväzeň, aby mu pomáhal .

Teologický a duchovný význam
V rámci obsahovej koncepcie listu možno zistiť niekoľko menších literárnych jednotiek. V ná-ukovej časti má ústredné miesto kristologický hymnus : "On je obraz neviditeľného Boha, prvo-rodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi..." a fragment kristologického vyznania viery : "Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám..."
V morálno-poučnej časti sú použité tzv. katalógy nerestí a čností , ako aj rodinné pravid-lá .
Spomenutý kristologický hymnus podáva ústrednú tému celého listu a zároveň je akoby synté-zou teológie Listu Kolosanom. Pavol ohlasuje všeobecný a definitívny primát Krista, ktorý svojou stvoriteľskou činnosťou a vykupiteľskou obetou sa stal hlavou všetkého, aj kozmických moc-ností . Kristus je teda zvrchovaným Pánom všetkého, "čo je na zemi i na nebi" .

Duchovné posolstvo Listu Kolosanom spočíva v optimistickom chápaní všetkých skutočností. Takéto chápanie sa zakladá na kristocentrickom svetonázore, že Kristus je Pánom sveta a dejín. List Kolosanom bol vždy pre Cirkev prameňom sily a odvahy pre Cirkev. Iba Kristus a jeho posolstvo zaručuje všetkým ľuďom pravú slobodu a rešpektovanie ich ľudskej dôstojnosti.
Poznámka k Listu Kolosanom
Medzi Listom Kolosanom a Efezanom je pravdepodobne istý vzťah závislosti. Takmer 2/3 Listu Kolosanom majú obsahovú obdobu, v Liste Efezanom a skoro 1/2 sa zhoduje takmer doslov-ne . Niektorí protestanti sa snažia dokázať, že List Efezanom vychádza z Listu Kolosanom ako z predlohy, ktorá je rozvinutá a zovšeobecnená.