List Filemonovi
Adresát. List je adresovaný zámožnému a váženému občanovi v Kolosách Filemonovi . Podľa tohto listu bol hlavou početnej domácnosti, mal otrokov a veľký dom, v ktorom sa zhromaž-ďovala koloská kresťanská obec . Pavol ho počas svojho pobytu v Efeze obrátil na kresťanskú vieru . Filemon sa ako kresťan vyznačoval veľkou láskou voči veriacim , apoštolskou činnosťou a oddanosťou Pavlovi, ktorý ho nazýva svojím spolupracovníkom . Jeho manželka Apfia bola kresťankou a jeho syn Archippos bol v neprítomnosti Eppafra predstaveným cirkvi v Kolosách .

Okolnosti a cieľ listu
Predmetom tohto Pavlovho listu z väzenia je prípad Onezima, Filemonovho otroka, ktorý od neho utiekol, zapríčinil mu značnú škodu a našiel útočište u Pavla. Pavol ho priviedol k viere, takže ho pokladá za svojho "syna" a rád by si ho ponechal ako pomocníka , nechce však nič robiť bez Filemonovho súhlasu, a preto sa rozhodol poslať mu Onezima naspäť s prosbou, aby ho prijal ako brata v Pánovi . V tomto sprievodnom liste Pavol žiada Filemona, aby Onezima prijal ako jeho samého , a uisťuje ho, že je ochotný zaplatiť prípadné škody, ktoré mu otrok svojím úte-kom zapríčinil . Nežiada od neho aby úplne oslobodil Onezima, ale nepochybuje o tom, že Filemon "urobí viac", ako Pavol žiada . Apoštol posiela Onezima naspäť spolu s Tychikom, doručiteľom Listu Kolosanom .

Miesto a čas napísania listu
Sú tie isté ako v prípade Listu Kolosanom. Pavol ho napísal počas svojho väzenia v Ríme v r. 61-63, alebo pravdepodobnejšie v Cézarei r. 58-60. O jeho autentickosti niet ani najmenšej po-chybnosti a je pravdepodobne jediným listom, ktorý Pavol napísal vlastnou rukou .
Rozdelenie listu
List Filemonovi má zo všetkých Pavlových listov najlepšie zachovanú formu starovekých súkromných listov. Jeho štruktúra je jednoduchá:
1-3 Pozdrav.
4-7 Vďakyvzdanie za Filemonovu vieru a lásku.
8-21 Prosba za pokrsteného otroka Onezima.
23-25 Pozdravy a požehnanie.
Hoci je list adresovaný jednotlivcovi a jeho obsahom je prípad otroka utečenca, Pavol mu dá-va aj ekleziálny rozmer. List je určený aj cirkvi, ktorá je vo Filemonovom dome a otrok Onezimos je zverený láskavosti ostatných bratov vo viere. List je teda ozajstným Pavlovým apoštolským listom. Apoštol je verný svojmu pastoračnému poslaniu a rieši Onezimov problém podľa zásad viery a lás-ky .
List Filemonovi prezrádza mimoriadnu ľudskosť apoštola Pavla, predovšetkým jeho neoby-čajne jemný takt, srdečnosť, láskavosť, schopnosť ohľaduplne zaobchádzať s ľuďmi.

Náboženský význam listu
List je cenným historickým dokumentom, svedčiacim o pokuse kresťanstva riešiť zložitý prob-lém otroctva: nie revolúciou, ale radikálnou vnútornou premenou v osobných vzťahoch medzi otrok-mi a ich vlastníkmi. Evanjeliová zvesť nie je revolučným posolstvom v modernom zmysle slova. Ne-mení svet násilnou revolúciou, ale evolúciou, postupnou premenou na základe kresťanskej lásky.

List Efezanom
Efez a kresťanská obec v Efeze
Grécke mesto Efez na západnom pobreží Malej Ázie bolo hospodárske a kultúrne stredisko, v ktorom sa zbiehali obchodné cesty, ako aj rôzne civilizácie a náboženstvá Východu a Západu. Od r. 133 pred Kr. bol Efez hlavným mestom rímskej provincie Ázia. Obyvateľstvo bolo zmiešaninou Grékov, príslušníkov maloázijských národov a Židov. Vládol tu veľký blahobyt, ale aj orientálna a grécka nemravnosť, podporovaná kultom efezskej Artemidy /=Diany/; jej nádherný chrám bol jed-ným zo siedmich divov starovekého sveta. Sošky tejto orientálnej bohyne plodnosti a zobrazenia jej chrámu sa používali ako ochranné amulety vo všetkých krajinách Stredomoria. Z ich výroby ťažili obrovské zisky najmä zlatníci a obchodníci . Svetoznáme boli aj "efezské zaklínacie formuly" s ma-gickými výrokmi a čarami .
Pavol sa v Efeze zastavil na konci svojej druhej misijnej cesty (asi r.52), položil prvé základy kresťanskej obce a zanechal tam Akvilu a Prisku, aby pokračovali v ohlasovaní evanjelia . Medzi-tým prišiel do Efezu istý Žid, menom Apollo, výrečný a zbehlý v Písmach. Akvila a Priska ho dô-kladnejšie poučili vo viere v Ježiša Krista, ktorého potom horlivo ohlasoval v Korinte .