Počas tretej misijnej cesty apoštola Pavla sa Efez stal strediskom jeho misionárskej činnosti. Pobudol tam vyše dvoch rokov. Kázal v synagóge a v škole istého Tyranna . Počas svojho pobytu v Efeze Pavol napísal Prvý list Korinťanom a pravdepodobne aj List Galaťanom a Filipanom. Ľaho-stajnosť pohanov, nepriateľstvo Židov a najmä silne zakorenený kult bohyne Artemidy boli veľ-kou prekážkou evanjelizácie v Efeze. Zlatník Demeter spolu s inými výrobcami sošiek a chrámikov Artemidy pobúril proti Pavlovi celé mesto, takže Apoštol musel odtiaľ odísť .

Keď sa Pavol vracal z tretej misijnej cesty do Jeruzalema, v Efeze sa ani nezastavil. Predsta-vených efezskej cirkvi si zavolal do Milétu, aby sa s nimi rozlúčil . Podľa všetkého v Efeze bola kresťanská obec lepšie organizovaná ako v iných prvokresťanských spoločenstvách.
Neskôr Pavol poveril Timoteja, aby riadil cirkev v Efeze . Na konci l.storočia sa cirkev v Efeze spomína ako jedna zo siedmich cirkví, ktorým sú adresované výčitky v Knihe zjavenia . Podľa starej tradície sa v Efeze zdržiaval a zomrel apoštol Ján. Legendárna je však správa o smrti Ježišovej matky Márie v Efeze. V čase kristologických sporov bol Efez javiskom viacerých synodál-nych zhromaždení; najvýznamnejším z nich bol Tretí ekumenický koncil r.431, na ktorom bola vyhlá-sená základná mariánska dogma, že Panna Mária je Matkou Božou (Bohorodičkou).

Adresáti listu
Tento spis, patriaci do skupiny Pavlových listov z väzenia, sa od konca 2.stor. označuje ná-zvom "List Efezanom", ale výraz "v Efeze" (1,1), označujúci adresátov, chýba v najstaršom papyru-sovom rukopise (P46) zo začiatku 3.stor., obsahujúcom Pavlove listy, ako aj v niektorých dôležitých majuskulných kódexoch (Vatikánskom a Sinajskom). V Marcionovom kánone, pravdepodobne na základe údaja v Kol 4,16, sa tento list uvádza pod názvom List Laodicejčanom. Je pozoruhodné, že v liste chýbajú bližšie údaje o adresátoch, konkrétne poukazy na miestne pomery a osobné pozdravy predstaviteľom cirkevnej obce. Podľa 1,15n. Pavol nepozná adresátov osobne. Z toho vyplýva, že pravdepodobne nejde o spis poslaný pôvodne do Efezu, kde podľa Sk 19,1-20,6.17-38 Pavol pô-sobil vyše dvoch rokov. Preto väčšina súčasných vedcov pokladá tento spis za Pavlov okružný list viacerým kresťanským obciam, ktorým ho mal doručiť Tychikus . V úvodnom pozdrave po slove "svätým" bola pravdepodobne medzera a do nej sa vpisoval názov cirkevnej obce, ktorej mal byť tento okružný list doručený.

Biblista Petr Pokorný zhodne tvrdí, že o pôvodnom určení tohoto listu sa rozvinulo mnoho diskusií a bolo vyslovené mnoho hypotéz, z ktorých najväčší ohlas mala hypotéza o okružnom liste, do ktorého sa vpisovalo miesto určenia. Zároveň však uvádza, že formulácia preskriptu v najstaršom zachovanom zázname Listu Efezanom nasvedčuje, že ide o všeobecný list, adresovaný celej Cir-kvi, alebo aspoň širšiemu okruhu čitateľov, ku ktorým patrili obyvatelia Laodicei a Hierapolis. Preto-že šlo o Ázijskú provinciu, je veľmi pravdepodobné, že sem patrili aj Efezania. Avšak autorovi šlo o to, aby sa tento všeobecný list rozšíril do celej Cirkvi, a tak ho aj koncipoval. Tradícia o spojení tohoto listu s Efezom môže mať teda aj historické jadro, ale literárne a teologicky ide o všeobecný list.

Cieľ listu
Cieľom listu je priviesť čitateľov k lepšiemu poznaniu Božieho plánu spásy v Kristovi pouká-zaním na to, že Božie prisľúbenia sa uskutočnili začlenením pohanov do nového Božieho ľudu čiže Cirkvi. Táto ústredná téma je v liste vyjadrená odborným výrazom "tajomstvo" (gréc. mysterion), ktorého zmysel a hlbokú teologickú náplň výstižne syntetizuje Pavlov výrok: "Kristovo tajomstvo /.../ v iných pokoleniach nebolo ľuďom známe tak, ako sa teraz v Duchu zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom: že totiž pohania sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi skrze evanjelium" 3,5n. V zmysle tohto tajomstva sa musia kresťania z pohanstva usilovať, aby „dospeli k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku“ 4,13; Ide teda o správne chápanie a lepšie uskutočnenie toho, čo pre kresťana znamená Kristova Cirkev a život v Cirkvi.

E. J. Goodspeed vyjadril v tridsiatych rokoch hypotézu, že List Efezanom je zhrnutím Pav-lovho odkazu a vznikol ako predhovor k vtedajšej zbierke Pavlových listov. Táto mienka síce vy-svetľuje všeobecný ráz Listu, ale zostáva nevysvetlené, prečo teda List Efezanom v žiadnom súbore nie je na prvom mieste. Preto sa hypotéza o „zhrnutí Pavlovho odkazu“ neujala.

Pokorný zastáva názor, že List podáva pavlovský model riešenia otázok, ktoré boli aktuálne v dobe napísania Listu - teda v dobe 2. Generácie kresťanov . Z celého Listu plynie, že jeho adresáti boli ohrození predovšetkým synkretizmom . Synkretizmus bol problémom všetkých vtedajších veľkých miest. Efez bol správnym strediskom Rímskej provincie Ázie. Ako sme uviedli vyššie, bol strediskom kultu bohyne Artemidy, ktorý sa spájal so známym kultom cisárov . V Liste Efezanom sa hovorí o „nebeských mocnostiach“ podobne ako v Liste Kolosanom. V staroveku bola existencia týchto mocností odvodzovaná od vplyvu astrálnych telies a ľudia si ich predstavovali ako bytosti. Nám sa to zdá samozrejme nevedecké, ale predsa šlo o určité vyjadrenie reálneho rozmeru týchto skutočností, ktorý súdobá veda nevedela inak vyjadriť. O tom, že kresťania sa takýmito vplyvmi cítili ohrozovaní alebo priťahovaní pohanskými praktikami, ktoré sľubovali, že s týmito mocnosťami sa dá aj manipulovať, svedčia zmienky o „magických papyrusoch“ v Efeze . Je síce pravdepodob-né, že vtedajší kresťania sa nevrátili k mágii a k iným náboženským praktikám, ktoré vykonávali predtým, ako prijali vieru, ale je rovnako pravdepodobné, že mohli byť zvádzaní hnutiami, ktoré proti nim nevystupovali nepriateľsky a sľubovali im, že s ich pomocou je možné ovládnuť nadosobné bytosti . Príkladom takýchto hnutí bola napríklad gnóza. Toto hnutie sa vedelo veľmi rýchlo pri-spôsobiť kresťanským obciam, preniknúť do nich a vydávať sa za „vyšší výklad“ kresťanskej viery. V Liste Efezanom sa hovorí o obrane proti práve takémuto nebezpečiu.