Rozdelenie a obsah listu
Úvod a pozdrav 1,1-2.
I. Náuková časť: tajomstvo spásy, zjavené a uskutočnené v Kristovi 1,3-3,21:
1. Tajomstvo ukryté od večnosti 1,3-23:
a. Chválospev na Boží plán spásy 1,3-14.
b. modlitba za poznanie spásy 1,15-23.
2. Tajomstvo zjavené Cirkvi 2,1-22.
a. Prechod zo smrti do života 2,1-10.
b. Zjednotenie Židov a pohanov Kristovi 2,11-22.
3. Pavol-služobník Kristovho tajomstva 3,1-13.
4. Pavlova modlitba za veriacich a doxológia 3,13-21.

II. Parenetická (morálno-poučná) časť: výzva, aby kresťania žili zodpovedne svojmu povola-niu v Kristovi 4,1-6,20:
1. Všeobecné povinnosti 4,1-5,20:
a. Výzva na jednotu v Cirkvi 4,1-16.
b. Starý a nový človek 4,17-24.
c. Povinnosti voči blížnemu 4,25-5,2.
d. Žite ako deti svetla 5,3-20.
2. Rodinné povinnosti 5,21-6,9:
a. Povinnosti manželov 5,21-33.
b. Povinnosti jednotlivých členov rodiny 6,1-9.
3. Život kresťanov je boj: kresťanská výzbroj 6,10-20.
Záver 6,21-24

Literárne zvláštnosti listu
List Efezanom má iba vonkajšiu formu listu (úvod a záver). Z literárneho hľadiska sa podobá skôr reči alebo homílii. Jeho štýl je slávnostný, miestami až hymnický a liturgický . V parenetickej časti prevládajú state katechetického rázu patriace k literárnemu druhu katalógov nerestí a čnosti a rodinných pravidiel .
Ako sme už spomenuli, zjavná je podobnosť výrazov a myšlienok v Liste Efezanom a v Liste Kolosanom. Tretina slov Listu Kolosanom sa vyskytuje v Liste Efezanom a z celkového počtu 115 veršov Listu Efezanom 73 sú slovné paralely s textom Listu Kolosanom.
V obidvoch listoch sú tieto spoločné prvky: štruktúra jednotlivých častí, niektoré parenetické state , teologické pojmy (napr. „tajomstvo”, „plnosť”, „Kristovo telo“), symboly (napr. Kristus-hlava Cirkvi, Cirkev-Kristovo telo, starý a nový človek), ako aj rodinné pravidlá a mravné ponauče-nia. Podľa mienky odborníkov List Efezanom závisí od Listu Kolosanom, rozvádza a spracúva jeho hlavné témy. Kým List Kolosanom vyzdvihuje osobu a dielo Ježiša Krista, List Efezanom venuje o-sobitnú pozornosť Kristovej Cirkvi.

Pre spomenuté literárne a teologické zvláštnosti Listu Efezanom biblisti ešte stále diskutujú o autentickosti Pavlovho autorstva. Viacerí pokladajú za pravého autora spisu jedného z Pavlových učeníkov z druhej generácie ; napísal ho vraj v r. 80-95 v Efeze. Väčšina odborníkov však zastáva názor, že list napísal Pavol za pomoci nejakého sekretára počas svojho väzenia v Ríme (r.61-63) alebo pravdepodobnejšie v Cézarei (r.58-60), krátko po napísaní Listu Kolosanom.

Teologický význam listu
Ústrednou témou listu Efezanom z teologického hľadiska je všeobecná Cirkev, skladajúca sa zo Židov a pohanov. Jej hlavou je Kristus. Je pozoruhodné, že výraz “Cirkev” (gréc. ekklesía) sa v liste používa výlučne v zmysle univerzálnej Cirkvi , kým v ostatných Pavlových spisoch tento výraz označuje celú Cirkev i miestne cirkevné obce. Cirkev je zobrazená ako “Kristova nevesta” : Kris-tus je jej hlavou (v.23), miluje ju a samého seba vydal za ňu (v.25), aby bola svätá a nepoškvrnená (vv.26n.); preto je mu Cirkev zaviazaná poslušnosťou a vernosťou (v.24).
Medzi charakteristické črty teológie Listu Efezanom patrí to, že “Kristovo tajomstvo” alebo lepšie “tajomstvo Krista” nie je sám Kristus , ale zjednotenie Židov a pohanov v Kristovom tele . Dôraz sa kladie na Krista zmŕtvychvstalého a osláveného, ale chýbajú zmienky o jeho druhom prí-chode, často sa vyskytujúce v ostatných Pavlových listoch.. Náuka o manželstve je dôkladnejšia a je predstavená v pozitívnejšom svetle ako v Prvom liste Korinťanom , kde je Pavlov výklad pod-mienený myšlienkou na blízku parúziu Pavlova osoba je v liste zidealizovaná podľa stereotypných vzorov “Kristovho väzňa” a “Kristovho apoštola”, povereného ohlasovať tajomstvo Božieho plá-nu spasiť pohanov .

Biblista Petr Pokorný píše, že na základe zmienky o „magických papyrusoch“ v Efeze možno usúdiť, čím boli kresťania v Efeze ohrozovaní. Je síce pravdepodobné, že vtedajší kresťania sa už k mágii a k iným náboženským praktikám nevrátili, ale mohli byť zvedení hnutiami, ktoré nevy-stupovali proti nim nepriateľsky a sľubovali im, že s ich pomocou je možné vysporiadať sa s „nado-sobnými bytosťami“. Modelom takéhoto hnutia bola gnóza. Z gnostických textov sa môžeme dozve-dieť, ako sa toto hnutie vedelo rýchlo prispôsobiť existencii kresťanských obcí, preniknúť do nich a vydávať sa za „vyšší výklad“ kresťanskej viery. Svojim odstupom od sveta a únikovou životnou praxou však predstavovalo vážne nebezpečenstvo pre pravú vieru.

Do tohto obrazu zapadá to, čo čítame v Liste Efezanom o obrane proti nebezpečenstvu. Ho-vorí sa tu o jednote bez toho, aby boli spomenutí tí, ktorí túto jednotu narúšajú. Nejde teda o al-ternatívu jednota - rôznosť, ale o protiklad jednoty v Kristovi a nejakej inej, falošnej jednoty. Roz-vinutá parenéza so zapracovaným „domácim poriadkom“ má zabrániť nezodpovednosti a únikovosti vo vzájomných vzťahoch. Dôraz na spoločenstvo Cirkvi ako Kristovho tela má pripomenúť, že spojenie s Kristom možno dosiahnuť práve uprostred tohto spoločenstva a nie mystickou špekulá-ciou. Zodpovedá tomu aj Pavlova rozlúčka so staršími v Efeze . Pavol tu pripomína, že jeho učenie neobsahovalo žiadnu tajnú zložku, ktorú by, ako neskôr gnostici, zveroval len zasvätencom , varuje ich pred zvodmi a zdôrazňuje im význam konkrétnej sociálnej zodpovednosti. Hovorí: „...treba takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo on povedal: „Blaženejšie je dávať, ako prijímať.““ Takmer rovnaké slová nájdeme v Liste Efezanom . Tento výraz kresťan-skej zodpovednosti si nemôže nevšimnúť ten, kto si myslí, že zmysle jeho ľudského poslania je v ú-niku zo sveta do duchovnej oblasti. Tým sa vlastne iba prispôsobuje mocnostiam, z vlády ktorých sa chcel vyslobodiť.
Význam Listu Efezanom je v tom, že popri Liste Rimanom podáva náukovú syntézu Pavlovej teológie, a preto ho často definujú ako “Apoštolov testament”, “kľúč k pavlinizmu” alebo “sapien-ciálnu úvahu o tajomstve Krista”. Jeho náčrt kresťanského života v rodine a spoločnosti, zakladajúci sa na láske medzi Kristom a Cirkvou, je dôležitým posolstvom aj pre dnešné časy.