Charakteristickou črtou Pastorálnych listov je, že veľkú časť ich obsahu tvoria smernice o tom, ako treba zachovať ortodoxiu proti falošným učiteľom, šíriacim náuky so židovskou a pred-gnostickou tendenciou. Židovský charakter ich učenia sa prejavuje v tom, že sa pokladajú za znalcov Zákona a vyžadujú rozlišovanie medzi čistými a nečistými pokrmami ; ich reči sa v Pastorálnych listoch označujú ako „židovské bájky“ a Títovi sa odporúča, aby neveril tým, čo sú z obriezky . Predgnostické tendencie falošných učiteľov spočívajú v dualistickom učení, že duch je dobrý a hmo-ta zlá - preto zavrhujú manželstvo v prepiatom asketizme a v tvrdení, že zmŕtvychvstanie sa už uskutočnilo ; pritom sa vystatujú, že majú osobitné „poznanie“ Boha .

Z uvedených náznakov nemožno presnejšie definovať bludný smer týchto falošných učiteľov. Ide tu pravdepodobne o synkretické hnutie v židovsko-helenistickej diaspore, ktoré ohrozovalo kresťanské obce v rímskej provincii Ázii a proti ktorému bolo treba čeliť pravou vierou vo forme presne formulovaných právd.
Petr Pokorný dodáva, že pri zrkadlovom čítaní poriadku kresťanských obcí vidíme, že kriti-zovaní odporcovia pohŕdali presbytermi a diakonmi a sami sa pokladali za duchovné jadro cirkvi. Obraz takých gnostikov, ktorí sa vysmievajú biskupom a diakonom a sú pritom členmi ich kresťan-ského spoločenstva máme z neskoršej doby zachovaný v gnostickom Zjavení Petrovom .

Text a kanonickosť pastorálnych listov
Text Pastorálnych listov je dobre zachovaný. Nie sú v papyruse P46 (Chester Beattyho papy-rus), ale z toho nemožno uzavierať, že v ňom pôvodne neboli, lebo posledné listy papyrusu chýbajú. Veľké unciálové kódexy ich uvádzajú v plnom znení. O ich kanonickosti niet pochybnosti: Irenej a Klement Alexandrijský ich citujú ako inšpirované spisy a Muratoriho kánon ich výslovne uvádza me-dzi knihami Nového zákona.
Teológia pastorálnych listov
Z teologického hľadiska sa v týchto troch listoch kladie hlavný dôraz na pravovernosť kres-ťanskej náuky, ktorá je označovaná typickými výrazmi „zdravé učenie“ , „zdravé slová“ a na nutnosť brániť túto pravovernosť pred bludným učením novotárov. Základom pravej viery je evan-jelium Ježiša Krista. Jeho hlásateľom, apoštolom a autoritatívnym učiteľom je Pavol , ktorý ho tradoval svojim učeníkom, aby ho ako „poklad“ zverovali spoľahlivým ľuďom a to aj po jeho smrti.
Teológia Pastorálnych listov je podstatne zameraná na pastoračnú činnosť, preto sa v nich ve-nuje osobitná pozornosť kristológii, ekleziológii a kresťanskému životu, lebo to je podklad, záruka a cieľ pravej pastoračnej praxe.
- Kristológia Pastorálnych listov. V diele spásy, ktorého iniciátorom je Boh Otec, má hlavnú úlohu Ježiš Kristus . Takisto ako Boh Otec aj Ježiš Kristus je nazývaný „naším Spasiteľom“
a „naším Pánom“ . On je jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi vo všetkých etapách dejín spásy . Svoje poslanie ako Spasiteľ uskutočnil tým, že „vydal seba samého ako výkupné za všetkých“ a „vykúpil nás z každej neprávosti“ . Ako opravdivý Spasiteľ sa po prvý raz zjavil vo svojom vtelení; tým sa ukázala Božia milosť, dobrota a láska Boha k ľuďom . Po druhý raz sa zja-ví vo svojej sláve . V očakávaní tohto druhého Kristovho zjavenia Timotej má zachovávať priká-zanie bez úhony

PRVÝ LIST TIMOTEJOVI
Adresát
List je adresovaný Timotejovi, Pavlovmu vernému spolupracovníkovi a sprievodcovi na misij-ných cestách. Pochádzal z Lystry v Lykaónii. Jeho matka Eunika bola pôvodne židovkou, ale spolu so svojou matkou Loidou sa obrátila na kresťanstvo ; otec bol pohan . Z výrazov “môj milovaný syn, verný v Pánovi” a “pravý syn vo viere” sa usudzuje, že Timoteja priviedol k viere sám Pa-vol. Timotej výborne poznal Zákon a Prorokov a tešil sa veľkej úcte medzi kresťanmi v Lystre a v Ikóniu . Proroctvom (o ňom) a vkladaním rúk starších a Pavla . Timotej dostal osobitný úrad a poslanie v cirkevných spoločenstvách. Pavol si ho vyvolil za svojho spoločníka na misijných cestách. Obrezal ho, aby mu uľahčil styky so židovským svetom .