LIST TÍTOVI
Adresát
List je adresovaný Pavlovmu sprievodcovi a spolupracovníkovi Títovi. Skutky apoštolov sa o ňom vôbec nezmieňujú; je však o ňom viacero údajov v Liste Galaťanom a v Druhom liste Korin-ťanom . Pochádzal pravdepodobne z Cilície a pôvodom bol pohan . Pre Krista ho získal apoštol Pavol , ale ho neobrezal, aby na jeho príklade neskôr na Jeruzalemskom koncile ukázal, že kres-ťania z pohanstva sú slobodní od židovského zákona a nevyžaduje sa od nich obriezka . Bol schopným organizátorom a sprostredkovateľom, a preto ho Pavol poveroval dôležitými úlohami, najmä v ťažkých a kritických situáciách svojho apoštolského účinkovania a pri vykonávaní zbierky pre chudobných v Jeruzaleme . Podľa Listu Títovi Pavol ho poveril, aby zriadil organizáciu a usporiadal pomery v kresťanskej cirkvi na ostrove Kréta. Počas druhého Pavlovho väzenia v Ríme bol Títus za určitý čas s ním, no potom odišiel do Dalmácie . Podľa starej tradície zomrel vo veku 93 rokov na Kréte.

Okolnosti a cieľ listu
Ako Prvý list Timotejovi, s ktorým má veľa spoločného čo do obsahu a pastoračného rázu, Pavol napísal tento list v Macedónsku v r. 64-65, teda nedlho potom, čo poveril Títa organizáciou cirkevného spoločenstva na Kréte. Pavol vyjadruje v liste svoju starostlivosť o tamojšiu kresťanskú obec, dáva Títovi smernice o jej zriadení a pokyny o tom, ako bojovať proti bludným náukám faloš-ných učiteľov a ako usmerniť život veriacich v súlade s kresťanským učením a s ich stavovskými po-vinnosťami.
Tento krátky spis má skôr úradný ako osobný ráz. Jeho charakteristickou črtou je rozsah a hĺbka teologických motivácií . Pravdepodobne ide o fragmenty prvokresťanskej katechézy alebo formúl vyznania viery, ktoré tvoria jadro kresťanského kréda a života. V dôsledku toho aj pastorač-né pokyny listu majú osobitný ráz.

Rozdelenie a obsah listu
Pozdrav (1,1-4).
I. Títus a organizácia cirkvi na Kréte (1,5-16).
1. Cirkevní predstavení: ustanovenie a požadované vlastnosti (1,5-9).
2. Boj proti falošným učiteľom (1,10-16).

II. Pastoračné pokyny pre život kresťanov (2,1-3,11):
1. Stavovské povinnosti (2,1-10).
2. Teologická motivácia života kresťanov (2,11-15).
3. Všeobecné povinnosti kresťanov: ich vzťahy k vrchnostiam a k svetu (3,1-8).
4. Osobitné rady pre Títa (3,9-11).
Záver: Správy a pozdrav (3,12-15).

LIST HEBREJOM
Názov
Názvom List Hebrejom sa už od 2.-3. stor. označuje osobitný spis zaradený do zbierky Pavlových listov. Svedčí o tom najstarší rukopis viacerých Pavlových listov, Chester Beattyho papy-rus , v ktorom sa List Hebrejom uvádza medzi Listom Rimanom a Prvým listom Korinťanom, ako aj mnohé majuskulové kódexy, v ktorých je zväčša uvedený po Liste Filemonovi, teda tam, kde je aj vo Vulgáte a v kritických vydaniach gréckeho textu Nového zákona. Na kresťanskom Východe sa od najstarších čias uznávala kánonickosť spisu a Pavlova autorská autentickosť, kým na Západe sa dlhší čas diskutovalo o tom, či je Pavol jeho autorom . Pod vplyvom východnej tradície sa aj na Západe presadila mienka o Pavlovom autorstve spisu, a to najmä zásluhou Hilára, Ambróza a Hie-ronyma. Kánonickosť Listu Hebrejom bola potvrdená na synode v Ríme v r. 382 a na afrických konciloch .

Označenie “Hebrejom” je neskoršieho pôvodu ako list a možno sa s ním stretnúť iba v nadpi-se. Podľa mienky biblistov tento názov bol pridaný k originálu preto, že sa v spise stále cituje Starý zákon a že jeho hlavnou tematikou je nesmierna hodnota a superiorita kňazstva a obety Ježiša Krista v porovnaní so starozákonným kňazstvom a bohoslužbou. To naznačuje, že autor sa svojím spisom obracia na kresťanov, pochádzajúcich zo židovstva alebo prinajmenej na kresťanov, ktorí sa dobre vyznali v Biblii a poznali židovské kultové ustanovizne.
Biblista P. Pokorný uvádza, že list bol napísaný pre kresťanov z pohanstva, nakoľko títo kresťania boli pred krstom vyučovaní aj vo viere v jedného živého Boha, čo u židov nebolo treba .

Literárne zvláštnosti listu
List Hebrejom sa z mnohých hľadísk líši od ostatných listov Nového zákona. Úplne v ňom chýbajú charakteristické črty listu: v úvode nie je meno odosielateľa, adresáta a pozdravy a v ce-lom spise niet ani náznaku o tom, že autor “píše” naopak, stále sa zdôrazňuje, že “hovorí”, a to pub-liku, ktoré - ako sa zdá - je priamo pred ním , iba v posledných veršoch je dakoľko prvkov listo-vého štýlu . Na základe týchto daností väčšina biblistov pokladá spis za homíliu alebo kázeň vo forme listu, ktorú autor poslal s pripojeným sprievodným lístkom určitej kresťanskej obci . Išlo by teda o ukážku typickej prvokresťanskej kázne, presnejšie o jedinú kázeň, ktorá sa zachovala v pl-nom znení v Novom zákone.

P. Pokorný dopĺňa, že táto ranokresťanská homília sa opiera o niekoľko starozákonných tex-tov . Autor sa obracia na okruh poslucháčov , ktorí sú mu blízki a ktorých problémy pozná. Len záver spisu má formu listu, kde autor dáva adresátom rôzne odkazy. Nie je celkom vylúčené, že tento doplnok má vzbudiť dojem, že ide o Pavlov list . Spomienkou Timoteja naznačil autor svoju teologickú orientáciu. Toto spomenutie pravdepodobne spôsobilo, že tento list bol nakoniec pripísa-ný Pavlovi .
Na rozdiel od Pavlových listov, v ktorých po hlavnej, náukovej časti nasleduje záverečná, pa-renetická časť, v Liste Hebrejom sa neprestajne striedajú náukové a parenetické state; je to cha-rakteristický postup uplatňovaný v literárnom druhu homílie. Povzbudenia sú vždy na začiatku a na konci hlavných častí spisu a sú kritériom jeho štruktúry a rozdelenia .