Čas a miesto vzniku Listu
O čase a mieste vzniku Listu prevládajú medzi biblistami dve mienky. Podľa tradičného názoru List napísal Jakub, Pánov brat, okolo r. 60 (podľa niektorých už okolo r. 45) v Jeruzaleme. Naproti tomu tí, čo List pokladajú za dielo neskoršieho kresťanského autora, ktorý ho údajne na spôsob pseudoepigrafie zverejnil pod menom a autoritou Jakuba Mladšieho, kladú jeho vznik do r. 70-90 po Kr., ako miesto vzniku uvádzajú Palestínu, Sýriu alebo Egypt.
List je adresovaný "dvanástim kmeňom v diaspore" , t. j. kresťanom zo židovstva, roztrúse-ným v grécko-rímskom svete, alebo azda všetkým kresťanom bez rozdielu, ktorí sú na tomto svete ako pútnici na ceste do nebeskej vlasti .

Kanonickosť spisu
Kresťanské cirkvi používali Jakubov list už od najstarších čias, ale až Origenes (+254) a po ňom Euzébius (+339) a Hilár (+367) ho citujú ako "Písmo". Možné narážky v Hermasovom pastieri a v 1. Klementovom liste sú pravdepodobne odvodené zo spoločných základov v ústnej tradícii . Muratoriho kánon neobsahuje Jakubov list. Jeho kanonickosť bola uznaná na rímskej synode (r. 382) a na afrických konciloch . Keďže Martin Luther r. 1519 spochybnil kanonickosť Jakubovho listu , Tridentský koncil r. 1546 definitívne potvrdil kanonickosť spisu. Je zaujímavé, že biblista Pokorný k tomuto problému píše: ”...ale tento Pavlovi oddaný reformátor ju (Jakubovu epištolu) ne-odstránil (a nemohol odstrániť) z kánonu. Jej svedectvo je neprepočuteľné.”

Rozdelenie a obsah Listu
List je súhrnom rozličných napomenutí, rád a výstrah bez presnejšieho logického súvisu a nie-ktoré témy sa viackrát opakujú, takže prakticky nemožno hovoriť o dajakej vnútornej štruktúre. Tento názor zastávajú aj protestanti. P. Pokorný hovorí o “zbierke výrokov” . Preto podávame tematický rozbor jednotlivých hláv s odkazmi na paralelné state:

hl. 1: 1. Trpieť s radosťou (1,2-4.12).
2. Prosiť s vierou o múdrosť (1,5-8, Porov. 3,13-17, 4,3, 5,13-10).
3. Správne hodnotiť chudobu a bohatstvo (1,9-11, Porov. 2,1-13, 4,1-10, 5,1-11).
4. Pôvod hriechu (1,13-15).
5. Božia dobrota (1,16-18, Porov. 2,5.13, 4,5-10).
6. Počúvať a uskutočňovať slovo (19-25).
7. Opravdivá nábožnosť (1,26-27, Porov. 2,14-26).
hl. 2: 1. Nenadŕžať nikomu (2,1-13).
2. Viera bez skutkov je mŕtva (2,14-26).
hl. 3: 1. Ovládať si jazyk (3,1-12).
2. Pravá a falošná múdrosť (3,13-18).
hl. 4: 1. Proti žiadostivosti (4,1-3, Porov. 5,1-6).
2. Láska k svetu a obrátenie (4,4-10).