PRVÝ PETROV LIST
Apoštol Peter
Odosielateľom Listu je "Peter, apoštol Ježiša Krista" . Meno Peter, ktoré dal Ježiš apošto-lovi Šimonovi , sa neskôr stalo jeho osobným menom a označením jeho úradu v Cirkvi. Bol synom Jonáša , pochádzal z galilejskej Betsaidy , býval so svojou rodinou v Kafarnaume a zamestna-ním bol rybár . Ježiš ho neskôr vyvolil za apoštola, v zoznamoch Dvanástich sa Šimon Peter uvá-dza vždy na prvom mieste . Apoštol Peter patril so Zebedejovými synmi Jakubom a Jánom do úz-keho kruhu Ježišových dôverníkov, s nimi bol svedkom vzkriesenia Jairovej dcéry , Ježišovho premenenia a jeho agónie v Getsemanskej záhrade . Peter často hovoril ako predstaviteľ Dva-nástich . Prvý uveril a vyznal, že Ježiš je Kristus, t. j. prisľúbený Mesiáš a Boží Syn . Pri tej príle-žitosti dal Ježiš Šimonovi nové meno Peter /=Skala/: bolo to meno úradu, ktorý mal zastávať v budúcej Cirkvi založenej Kristom. No kedykoľvek potom Peter prejavil dajakú slabosť, Ježiš ho oslovil starým menom Šimon, aby ho vyzval k bedlivosti . Všetky evanjeliá hovoria o tom, že Peter trikrát zaprel Ježiša vo veľkňazovom paláci . Zmŕtvychvstalý Ježiš sa mu zjavil medzi prvými, aby bol vierohodným svedkom jeho zmŕtvychvstania . Po Ježišovom nanebovstúpení Peter vystupuje ako predstavený jeruzalemského kresťanského spoločenstva . V prvej časti Skutkov apoštolov (hl. 1-12) sa uvádzajú správy o jeho činnosti a ohlasovaní evanjeliového posolstva, o jeho misijných cestách a zázrakoch , o jeho uväznení a zázračnom vyslobodení . Potom Peter ustupuje do úza-dia, ale znova sa zjavuje na Jeruzalemskom apoštolskom sneme a zasahuje do diskusie proti judaizá-torom, ktorí vyžadovali od kresťanov obrátených z pohanstva, aby zachovávali niektoré predpisy Zákona, najmä obriezku . Podľa doloženej kresťanskej tradície Peter pôsobil neskôr v Ríme, kde r. 67 za Nerónovho prenasledovania kresťanov zomrel mučeníckou smrťou.

Autor Listu
V úvode Listu sa uvádza autor spisu "Peter, apoštol Ježiša Krista" (1,1), čím sa jasne hovorí, že ide o hlavu a predstaveného Dvanástich a prvotnej Cirkvi. Tým, že sa neuvádza apoštolovo o-sobné meno Šimon, ale prímeno Peter (a to v gréckom preklade aramejského slova kefá = Pétros /Skala/), vyzdvihuje sa úradné postavenie autora, ktoré on sám ešte silnejšie podčiarkuje prívlastkom "spolustarší a svedok Kristových utrpení" . S touto autoritou a v mene Najvyššieho pastiera na-pomína starších , aby si svedomito plnili povinnosti voči "Božiemu stádu" . Že je Peter autorom spisu potvrdzujú aj zmienky o tom, že List napísal "prostredníctvom Silvána" v Babylone /= v Rí-me/ a že Marka označuje za svojho syna . Ďalej o tom svedčí aj Druhý Petrov list 3,1 a jedno-značná starokresťanská tradícia .
No napriek tomu niektorí moderní biblisti pochybujú o Petrovom autorstve tohto listu. Ako argumenty uvádzajú krásnu literárnu gréčtinu spisu, ktorú ťažko predpokladať u jednoduchého gali-lejského rybára, a že autor cituje Starý zákon vždy podľa gréckeho prekladu Septuaginty. Ďalej ich ruší evidentná podobnosť myšlienok s teologickým učením Pavlových listov. Okrem toho podčiarku-jú, že autor Listu sa zriedka zmieňuje o tom, že osobne poznal Ježiša Krista za jeho pozemského života, čo by vraj bolo nevysvetliteľné, keby bol autorom Listu apoštol Peter, a že všeobecné prena-sledovanie kresťanov "po celom svete", ktoré sa spomína v Liste , sa začalo až za čias cisára Diokleciána .

Tieto dôvody však nestačia na to, aby oslabili tradíciu o autentickosti Listu a možno ich ľahko vyvrátiť. Napríklad čo sa týka gréčtiny a používania Septuaginty, stačí pripomenúť, že za Ježišových čias sa v Palestíne popri domácej hovorovej aramejčine bežne používala aj gréčtina (bi-linguizmus). Podobnosť myšlienok s teológiou apoštola Pavla potvrdzuje iba spoločnú prvokresťan-skú tradíciu, z ktorej čerpali obidvaja apoštoli. V Liste je veľa zmienok o Ježišových slovách a viaceré z týchto výrokov úzko súvisia s apoštolom Petrom . Pokiaľ ide o prenasledovanie, v Liste niet ani zmienky o prenasledovaní zo strany štátu, ako napr. v Knihe zjavenia, ba zdôrazňuje sa úcta voči svetským vrchnostiam . Výraz a pojem "prenasledovanie" tu treba chápať ako teologický ter-mín, označujúci "skúšku" a nespravodlivé utrpenia pre Krista.

Z toho všetkého vyplýva, že (v súlade s tradičnou mienkou) autorom spisu je apoštol Peter, ktorý ho s pomocou Silvána napísal pred vypuknutím prenasledovania za cisára Neróna (r. 64), ale-bo krátko pred svojou smrťou (r. 67) v Ríme .
Biblista Pokorný uvádza tieto známky pseudoepigrafie: Neurčitá adresa širokému spoločen-stvu kresťanov z Babylonu, čo je apokalyptické meno Ríma, ako doručovateľ je uvedený Silván - spoluodosielateľ Pavlových listov . Skutočný autor bol však zrejme niektorý ekumenicky zmýšľa-júci Pavlov žiak druhej generácie. List mohol byť napísaný z Ríma koncom 1. stor.

Kanonickosť Prvého Petrovho listu
Uznáva sa už od konca 2. stor. (Irenej, Klement Alexandrijský), od 3. stor. je list zaradený medzi kanonické spisy Nového zákona. 1 Petrov list chýba v Muratoriho kánone, napísanom v Ríme po r. 200. Cituje ho Polykarp zo Smyrny a podľa Euzébia uznával tento list aj Papias z Hierapolis , ktorý zomrel okolo r. 150. Existenciu a autoritu tohoto listu však predpokladá 2. Petrov list, ktorý sa vydáva za druhý list toho istého autora . Bodmerov papyrus č. VIII obsahuje obidva Petrove listy ale v spojení s 11. šalamúnovou ódou a inými nekanonickými textami, takže svedčí skôr za to, že v dobe jeho vzniku, t.j. na prelome 3. a 4. storočia, sa kanonicita tohoto listu v celej Cirkvi ešte nepresadila .

Adresáti, okolnosti a cieľ Listu
Podľa údaja v úvodnom pozdrave je List určený "vyvoleným, čo sú ako cudzinci v diaspore" (1,1), teda pravdepodobne kresťanom z pohanstva, ktorí bývali v maloázijských rímskych provin-ciách, ale ako všetci príslušníci nového Božieho ľudu boli v čase svojho pobytu na zemi "cudzinci a pútnici" . Cieľom Listu je povzbudiť novoobrátených kresťanov , aby vytrvali vo viere, i keď musia pre svoje náboženské presvedčenie trpieť najmä preto, že sa svojím spôsobom života líšia od pohanov, ktorí ich potom neprávom osočujú, upodozrievajú a obviňujú z rozličných zločinov . Autor Listu vyzýva kresťanov a ich predstavených , aby sa nedali zastrašiť, ale aby svojím bezú-honným kresťanským životom čelili príkoriam a bezpráviu , aby uznávali svetské vrchnosti a pl-nili si stavovské povinnosti , aby vydávali svedectvo o svojej viere aj v životných skúškach, ba do-konca aby sa tešili, že sa môžu aj svojím utrpením priznávať ku Kristovi .
Jazykom listu je uhladená helenistická gréčtina , ktorá sa blíži k dobrej úrovni jazyka luká-šovských spisov. Je zaujímavé, že slovo pohania sa používa už v zmysle čisto kresťanskom, t.j. označuje ne-kresťanov a nie ne-židov ako u apoštola Pavla. Pavlovi kresťanskí adresáti, pokiaľ boli pohanského pôvodu, boli tiež označovaní ako bývalí pohania ako napr. v Rim 11,13.