d) Stredobodom autorových úvah je krst a ním darovaná nová skutočnosť života kresťa-nov . List hovorí o krste ako o "znovuzrodení" .
e) Autor Listu nepredstavuje Cirkev ako Kristovo telo, ale ako Boží "dom" a "ľud", ktorý je splnením očakávaní Izraela .
Z hľadiska porovnania 1. Petrovho listu s inými spismi môžeme usúdiť, že tu chýbajú niektoré základné pojmy Pavlovej teológie, ako napr. ospravodlivenie, zákon, viera - skutky, a tak tento List - ako píše P. Pokorný - môže byť považovaný za typický príklad helenistického kresťanstva, ktoré sa šírilo z oblasti grécky hovoriacej židovskej diaspory . Jeho autor však musel prísť do styku s Pavlovou teológiou. Ako dôkaz tohoto tvrdenia P. Pokorný uvádza: Stať 1 Pt 2,18-3,7 je pravde-podobne ovplyvnená domácimi poriadkami, ktoré sa do kresťanskej literatúry dostali v Listoch Ko-losanom a Efezanom . Takisto základný výrok o vykúpení z prázdnoty doterajšieho života Krsto-vou krvou sa nápadne podobá výroku Rim 8,23 o vykúpení tela z ničoty smrti. Konkrétne rady o podriadení sa pozemským vládcom a miestodržiteľom sú inšpirované známou staťou z Rim 13. Súčasne tu však ide o korekciu Pavlovho tvrdenia. V Rim 13,1n. sa o vládnej moci hovorí ako o Božej ustanovizni, v 1 Pt 2,13 ako o ľudskej ustanovizni. ...Pavol proti anarchistickým tendenciám v raných kresťanských obciach zdôraznil, že je to Božia vôľa, aby ľudská spoločnosť bola organizo-vaná..., autor 1 Pt zdôrazňuje, že táto organizácia je ľudským dielom. Grécke slovo ktisis, doslova stvorenie, je tu použité v zmysle právnej inštitúcie . P. Pokorný ďalej vyslovuje mienku, že v 1. Petrovom liste sa stretávame s myšlienkami, ktoré Pavlove výroky z Rim 12 a 13 domýšľajú do konkrétnej podoby misijnej stratégie v pohanskom nepriateľskom prostredí. Podriadením sa vonkaj-ším požiadavkám úradov v zmysle úcty k panovníkovi a jeho úradníkom, plnením daňových povin-ností a trestnou bezúhonnosťou si kresťania získavajú dôveru svojho okolia.

DRUHÝ PETROV LIST
Autor Listu
Autor sa v úvodnom pozdrave predstavuje ako "Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Kris-ta" (1,1), ktorý bol svedkom Ježišovho premenenia , a zdôrazňuje, že píše druhý raz , čím naráža na Prvý Petrov list. Spomína apoštola Pavla, "svojho milovaného brata" , a predvída svoju blízku smrť . Na základe týchto údajov sa v minulosti za autora spisu všeobecne pokladal apoštol Peter, od ktorého pochádza známy Prvý Petrov list. O tom sú ešte aj dnes presvedčení viacerí katolícki biblisti. Podľa nich Peter napísal tento list ako otcovský závet pred svojou smrťou r. 67 v Ríme. Rozdiely štýlu a literárnej formy medzi Prvým a Druhým Petrovým listom vysvetľujú tým, že Peter pri ich písaní použil dvoch rozličných pisárov, kým rozdielny obsah oboch listov podmienila odlišná situ-ácia Petra a adresátov.

Proti stotožňovaniu autora Listu s apoštolom Petrom však svedčí viacero dôvodov. Možno ich zhrnúť do týchto bodov:
1. V starokresťanskej tradícii sa dlho diskutovalo o kanonickosti Druhého Petrovho listu, ba vynorili sa i pochybnosti o jeho autentickosti.
2. Formou i obsahom sa Druhý Petrov list podstatne líši od Prvého listu. Má s ním spoločných iba 100 slov, ale až 599 odlišných, vôbec sa nezmieňuje o prenasledovaní a namiesto témy "nádej" je v ňom hlavnou témou "poznanie", aj problém eschatológie sa rieši z iného zorného uhla.
3. Situácia adresátov Druhého Petrovho listu je odlišná a prezrádza iný myšlienkový svet ako Prvý Petrov list. Zdá sa, že autor nepatrí do prvej kresťanskej generácie, ktorá už skončila , použi-tie textu Júdovho listu poukazuje na posledné desaťročia 1. stor.
4. Za života apoštola Petra nejestvoval problém oddialenia parúzie, v Prvom Petrovom liste sa hovorí skôr o blízkom Pánovom príchode .
5. Autor Druhého Petrovho listu sa odvoláva na zbierku Pavlových listov ako na inšpirované spisy, ktoré, ako sa zdá, falošní učitelia zneužívali na šírenie svojich bludných náuk .

Pre tieto dôvody väčšina autorov hovorí o pseudonymite Druhého Petrovho listu. Autorom spisu je podľa nich anonymný kresťan, obrátený zo židovstva , pravdepodobne z okruhu Petro-vých učeníkov, ktorý sa formou apoštolovho testamentu odvoláva na jeho autoritu ako na záruku apoštolskej tradície vo veci viery a mravov . Podľa tejto mienky bol List napísaný okolo r. 100 v helenistickom prostredí v Egypte, odkiaľ o ňom pochádzajú prvé správy, alebo v Malej Ázii, kde sa v tom čase zjavili gnosticko-libertínske prúdy, proti ktorým autor v liste bojuje.

Kanonickosť
O kanonickosti Listu sa dlho diskutovalo. V Muratoriho kánone (okolo r. 180) sa vôbec ne-uvádza. Prvý ho cituje Origenes (+254), ale poznamenáva, že mnohí pochybujú o jeho pravosti. Aj Euzébius (+340) ho uvádza medzi spismi, o ktorých sa diskutuje. Podobné stanovisko zastávala aj Antiochijská škola, kým kapadócki Otcovia Gregor Nyssenský a Bazil pokladali Druhý Petrov list za kanonický spis. Za taký bol r. 360 uznaný na Laodicejskom koncile.

Adresáti a cieľ Listu
List je adresovaný všetkým, čo veria v Ježiša Krista , ale už majú určité vedomosti o Biblii a o apokalyptických židovských tradíciách . Cieľom Listu je napomenúť kresťanov, aby sa pevne pridŕžali viery prijatej od apoštolov a nedali sa pomýliť falošnými učiteľmi, ktorí pre "oneskorenie" parúzie popierali druhý Pánov príchod a oddávali sa neviazanému, nemravnému životu . Autor Listu uisťuje kresťanov, že Pánov deň príde, aj keď mešká , a povzbudzuje ich, aby žili zodpo-vedne v očakávaní príchodu tohto dňa .
Rozdelenie a obsah Listu
Úvodný pozdrav (1,1-2).
I. Pridržiavať sa apoštolskej tradície o Kristovi (1,3-21):
1. Kresťanské povolanie: život podľa viery (1,3-11)
2. Vernosť apoštolskej a prorockej náuke (1,12-21).
II. Výstraha pred falošnými učiteľmi (2,1-22):
1. Príchod falošných učiteľov bol predvídaný (2,1-3)
2. Boží súd nad falošnými učiteľmi (2,4-10a)
3. Neviazaný život falošných učiteľov (2,10b-22).
III. Očakávaný Pánov príchod (3,1-16)
1. Istota Pánovho príchodu (3,1-7)
2. Oneskorenie Pánovho príchodu (3,8-13)
3. Povzbudenie k bdelosti (3,14-16).
Záver listu (3,17-18).