Je zvláštne, že popri narážkach na udalosti opísané v Pentateuchu , autor Listu používa aj niektoré židovské apokryfy: výslovne cituje Knihu Henocha a naráža na príklady v apokryfných spisoch Nanebovzatie Mojžiša a Testament dvanástich patriarchov . Je zrejmé, že Júdov list sa podobá Druhému Petrovmu listu tak po formálnej, ako aj po obsahovej stránke . Biblisti to vo všeobecnosti vysvetľujú tým, že autor Druhého Petrovho listu použil Júdov text, rozviedol ho, od-stránil z neho narážky na apokryfné spisy, pridal k nemu novú tému o oneskorenej parúzii a upravil ho aj po štylistickej stránke .

Teologický význam Listu
Napriek svojmu krátkemu rozsahu a polemickému tónu sa Júdov list vyznačuje hlbokou kres-ťanskou náukou. Právom ho možno nazvať perlou prvokresťanskej teológie. Popri vyznaní monote-izmu (v. 25) sa osobitne spomínajú tri božské osoby a ich význam v diele spásy. Boh Otec trestá bezbožníkov (vv. 6.15 n.) miluje kresťanov (vv. 1.21a) a volá ich k spáse a k milosti (vv. 3.4), čiže k večnému životu a do svojej slávy (vv. 21b.24.25). Ježiš Kristus, takisto ako Boh Otec (vv. 4.9.14.17.21.25), je jediný Pán (v. 4), lebo je Spasiteľ (v. 25a), hovoril skrze apoštolov (v. 17) a bude milosrdný voči kresťanom "pre večný život" (v. 21b), lebo pre neho sú "zachovaní" (v. 1b). Duch Svätý, ak sa k nemu kresťania modlia, je garantom ich viery (v. 20), bez neho by zostali "tele-snými ľuďmi", akými sú bezbožníci (v. 19).

Apoštolská tradícia ako poklad viery (v. 3) je normou kresťanského života (vv. 17-19.20-21), treba ju verne zachovávať a chrániť od náukových a mravných bludov, ktoré hlásajú falošní uči-telia . V tomto zmysle je Júdov list prvým dokumentom v sérii kresťanských polemických spisov, ktoré bojujú proti bludom nie teologickými argumentmi, ale rozhodným a jasným zavrhnutím pomýle-ného učenia.