referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladimíra
Streda, 16. októbra 2024
Apoštolské listy: Svätého Pavla
Dátum pridania: 18.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: memil
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 32 493
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 121.2
Priemerná známka: 2.91 Rýchle čítanie: 202m 0s
Pomalé čítanie: 303m 0s
 

Okolnosti a cieľ listu
Po nútenom odchode zo Solúna a z Berey Pavol odišiel sám do Atén. Po márnych pokusoch znovu sa vrátiť do Solúna , keď to už nemohol ďalej vydržať , poslal tam z Atén Timoteja, aby tamojších kresťanov "povzbudil a utvrdil vo viere" . Medzitým Pavol odišiel do Korintu, kam mu Timotej priniesol zo Solúna dobré správy , ale zároveň mu referoval o nepriateľstve Židov a o pre-nasledovaní, ktorému bola vystavená mladá kresťanská obec . V obave, aby jeho "námaha nevyšla nazmar" , Pavol napísal z Korintu v období medzi jeseňou r. 50 a jarou r. 51 svoj prvý apoštolský list, ktorý sa pokladá za najstarší zachovaný spis Nového zákona. Obsah listu je spätým pohľadom na Pavlove vzťahy so solúnskou cirkvou vo forme dlhého vďakyvzdania Bohu za obrátenie Solún-čanov a ich pokrok vo viere , ako aj povzbudením k horlivému kresťanskému životu v nádejnom očakávaní blízkeho Pánovho príchodu čiže parúzie .

Rozdelenie listu
Pozdrav (1,1).
I. Pavlove osobné vzťahy k Solúnčanom (1,2-3,13):
1. Vďakyvzdanie Bohu za príkladnú vieru Solúnčanov (1,2-10).
2. Pavol a Solúnčania v čase založenia ich cirkvi (2,1-16):
a/ Pavlova misijná činnosť v Solúne (2,1-12)
b/ Solúnčania prijali evanjelium ako Božie slovo (2,13-16).
3. Pavlov vzťah k Solúnčanom po jeho odchode zo Solúna (2,17-3,13):
a/ Márne Pavlove pokusy vrátiť sa k Solúnčanom (2,17-20).
b/ Vyslanie Timoteja do Solúna (3,1-5)
c/ Apoštolova radosť zo solúnskych kresťanov (3,6-10)
d/ Pavlovo dobrorečenie Solúnčanom (3,11-13).
II. Ponaučenia a povzbudenia (4,1-5,24):
1. Povzbudenie k svätosti života: čistota a bratská láska (4,1-12).
2. Nádej kresťanov na vzkriesenie (4,13-18).
3. Bedlivé očakávanie Pánovho príchodu (5,1-11)
4. Povzbudenia pre život v spoločenstve (5,12-24).
Záver (5,25-28).

Charakteristické črty listu.
Prvú časť listu (1,2-3,13) možno pokladať za "naratívne vďakyvzdanie". Spočíva v tom, že Pavol v retrospekcii obnovuje a pripomína svoje osobné zážitky a svoje osobné vzťahy k Solúnča-nom, aby tak motivoval svoje vďakyvzdanie za dielo spásy, ktoré Boh vykonal v ich kresťanskom spoločenstve. Z formálneho hľadiska je pozoruhodné zdôrazňovanie vzájomnosti vzťahov medzi Pavlom (i jeho spolupracovníkmi) a Solúnčanmi, vyjadrené striedavým použitím slovesných tvarov nasledujúcich po "my... a vy..." alebo "vy...a my...". Pavol tak chcel poukázať na vnútorný a bratský vzťah medzi misionármi a kresťanským spoločenstvom, ktoré sa utvorilo ohlasovaním a prijatím e-vanjelia.

V druhej časti listu Apoštol napomína, poučuje a povzbudzuje solúnskych kresťanov k živo-tu v súlade s evanjeliovým posolstvom. Nie je to však chladný výklad morálnych princípov. Pavol sa usiluje svojich čitateľov presvedčiť, a preto apeluje na ich vôľu, hovorí ich srdcu, aby im tak pomo-hol robiť pokrok vo viere a vychoval z nich dospelých kresťanov . Pritom sa stále odvoláva na Bo-žiu vôľu , na Božie ponaučenie , na Pánovo slovo a na Pánovu autoritu .
List svedčí o tom, že Pavol bol v stálom kontakte s kresťanskými cirkvami, ktoré založil, a staral sa duchovný pokrok a život viery tamojších veriacich.
Teologický a pastoračný význam listu.

Prvý list Solúnčanom je cenným historickým dokumentom o prvých kresťanských spoločen-stvách a o základných pravdách kresťanskej viery zdôrazňovaných v tom období. Z teologického hľadiska je dôležitý najmä preto, že podáva Pavlovo učenie o apoštolskom poslaní a evanjelizácii medzi pohanmi . Pavol osobitne zdôrazňuje, že Boh privádza ľudí k spáse prostredníctvom apošto-lov , ktorých posolstvo je Božie slovo , ohlasované v mene a z moci Ježiša Krista , a preto ho treba prijímať s vierou .

V tomto súvise Pavol dojímavým spôsobom učí, v čom spočíva pastorácia. Duchovný pastier sa má i napriek svojej úradnej autorite starať o veriacich s láskou ako matka o svoje deti a má ich povzbudzovať a napomínať ako otec , slovom, má byť ochotný "odovzdať im nielen Božie evanje-lium, ale aj vlastný život" .
Osobitnú zmienku si zasluhuje aj eschatológia listu, najmä pokiaľ ide o parúziu, t.j. druhý Kristov príchod . Z hľadiska kresťanskej etiky sú smerodajné Pavlove napomínania a povzbudenia k svätosti a bratskej láske .

 
späť späť   6  |  7  |   8  |  9  |  10  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Dermek Andrej, Nový zákon Skutky apoštolov, listy, Apokalypsa, CMBF UK Bratislava 1993, Heriban Jozef, Úvodné poznámky k spisom Nového zákona, Rím 1989, Heriban Jozef, Príručný lexikón biblických vied, Rím 1992
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.