Dôležité miesta v Liste Solúnčanom
1,9-10 Zhrnutie misijnej kerygmy pred pohanmi (odvrátenie sa od modiel, vyznanie živého a pravého Boha, viera v zmŕtvychvstanie a druhý príchod Ježiša)
2,13 apoštolská kázeň ako Božie slovo.
2,15 Ostrá polemika proti neveriacim Židom.
4,17 Pavol dúfa že ešte sám prežije parúziu.
5,12-13 v obci sa nachádzajú predstavení s riadiacimi a disciplinárnymi pozíciami.
K prvotnoapoštolskej katechéze pravdepodobne patria nasledujúce témy:
- Krst (príprava, formula udeľovania, vyznanie, parenéza).
- Modlitby (Otče náš, modlitba v mene Ježiša, istota vyslyšania).
- Spoločenstvo pri stole (stolovanie učeníkov, zázrak nasýtenia, tradovanie poslednej večere.
- Manželstvo (Zákaz rozluky).
- Odpustenie a zmierenie (láska k blížnemu a láska k nepriateľom, zrieknutie sa nenávisti, nási-lia a znovuodplatenia).
- Starosť o chudobných (nebezpečenstvá bohatstva, milosrdenstvo a účinná pomoc).
- Disciplína pokánia (bratské napomínanie, vylúčenie zo spoločenstva).

Druhý list Solúnčanom
Okolnosti a cieľ listu
Podnet na napísanie Druhého listu Solúnčanom dali Pavlovi nové správy, ktoré dostal zo so-lúnskej cirkevnej obce: prenasledovania neprestávali . niektorí agitátori učili, že Pánov deň už na-stáva , čo mnohých zviedlo k tomu, že prestali pracovať a zaháľali, tým zapríčinili v spoločenstve nepokoj a neporiadok . Zdá sa, že spomínaní agitátori sa odvolávali na zjavenia, na Pavlove slová, ba i na jeho údajný list . Svojím druhým listom solúnskym kresťanom Pavol chce odstrániť túto nebezpečnú situáciu, a to jednak teologickými argumentmi a jednak disciplinárnymi predpismi. List napísal v Korinte krátko po Prvom liste Solúnčanom asi r. 51/52.

Rozdelenie listu
Adresovanie a pozdrav (1,1,2).
1. Apoštolova starosť o kresťanskú obec (1,3-12)
a/ Uistenie, že prenasledovaní budú oslávení v deň Božieho súdu (1,3-10).
b/ Apoštolova modlitba za veriacich (1,11-12)
2. Kresťanská nádej a Pánov príchod (2,1-17)
a/ Pánov deň ešte nenadišiel (2,1-2)
b/ Znaky, ktoré budú predchádzať parúziu (2,3-12)
c/ Povzbudenie vytrvať vo viere (2,13-17).
3. Ponaučenia napomenutia (3,1-15)
a/ Prosba o modlitbu (3,1-5)
b/ Napomenutia tým, čo zaháľajú (3,6-15)
Požehnanie a pozdrav (3,16-18).

Pavlova autorská autentickosť listu
Pavlovo autorstvo Druhého listu Solúnčanom je oddávna predmetom diskusií medzi biblistami. Niektorí ho popierajú pre obsahové a štylistické rozdiely medzi Prvým a Druhým listom Solúnča-nom. Z obsahovej stránky vyzdvihujú odlišnosti v eschatologických predstavách o druhom príchode Ježiša Krista: ťažko vraj zladiť tvrdenie v Druhom liste Solúnčanom o oneskorení parúzie pre zjavy, ktoré ju majú predchádzať (odpadnutie od viery a zhubná činnosť "človeka neprávosti a syna zatra-tenia" , s predstavami o bezprostrednom Pánovom dni v Prvom liste Solúnčanom , ktorý príde bez akýchkoľvek predzvestných zmien . Z druhej strany je zvláštne, že viaceré výrazy a celé verše v Druhom liste Solúnčanom sú také podobné textu prvého listu Solúnčanom, že sa zdá, akoby boli z neho prebraté . To by vraj nasvedčovalo, že neskorší neznámy autor použil Prvý list Solúnčanom pri písaní druhého listu solúnskym kresťanom. Ako štylistické odlišnosti sa uvádzajú niektoré slová, ktoré sa nevyskytujú v iných Pavlových listoch, opisovanie udalosti posledných čias na spôsob apo-kalyptickej literatúry, schematická reč, chudobná na Pavlove výrazy atď.
Tieto obsahové a literárne rozdiely však nestačia na to, aby sa Druhý list Solúnčanom mohol jednoducho pripísať neznámemu autorovi, ktorý by bol list napísal v Pavlovom mene. Pavlova autor-ská autentickosť tak po stránke obsahovej, ako aj formálnej je v súlade s Pavlovým učením a vyjad-rovaním v iných jeho listoch. Preto uvedené dôvody nemajú takú váhu, aká sa im prisudzuje. Obidva Listy Solúnčanom sa pripisujú Pavlovi už od 2. stor. . Preto väčšina biblistov tvrdí, že obidva listy napísal Pavol, a to v takom poradí, v akom sú uvedené v kánone inšpirovaných spisov.