Pohlavné spojenie je krásnym prejavom vzájomnej dôvery, pri ktorej sa manželia poznávajú v oblasti telesnej, duševnej i duchovnej. Takéto poznanie umožňuje, aby každý z partnerov hlboko vnímal, že ho ten druhý miluje, že po ňom túži a že ho potrebuje – a to trvalo, navždy. V pohlavnom spojení by sa chcel človek rozplynúť v tom druhom, aby obidvaja boli nielen jedným telom, ale aj jednou spoločnou pulzujúcou bytosťou. Zverené zážitky vedú postupne ku stále väčšiemu porozumeniu a vzájomnému zjednocovaniu. Tým sa vytvára stále väčší priestor pre vnímanie dotykov a ostatných gest vzájomného zblíženia pre hlbšie vnímanie vzrušenia a pre hlbšie prežívanie radosti a vzájomnej jednoty. V takom pohlavnom spojení manželia spolu komunikujú nielen rečou tela, ale aj ducha. Prežitok jednoty pri sexuálnom spojení poskytuje mužovi i žene radosť z maximálneho naplnenia, aké môžu vôbec zakúsiť. Preto je pohlavný styk v pravý čas a s pravou osobou ako súčasť správneho vzťahu tak neuveriteľne krásny. A preto tiež zneužívanie sexu v konečnom dôsledku pôsobí také veľké sklamanie. Zrelý človek prijíma sexuálnu slasť ako krásky prostriedok k manželskému zjednocovaniu a odovzdávaniu lásky. Rozhodne túto slasť nepotlačuje. Naopak, necháva ju rozkvitať v lúčoch lásky. A skutočná láska rozmnožuje sexuálnu slasť. Pri pohlavnom styku sa manželia usilujú celou silou svojej lásky o to, aby poskytovali tomu druhému radosť, potešenie a slasť zo vzájomného spojenia i z blízkej prítomnosti. Tak sa sexualita stáva krásnym prostriedkom odovzdávaniu lásky.

Dobrá sexualita nemôže byť príležitostná hra. Náhodné stretnutie bez zodpovednosti dievča pre potešenie alebo na jedno použitie. Nie je ani radom milencov alebo mileniek s vernosťou na pol roka. To všetko je sexuálne prelietavanie. Muž i žena by sa mali usilovať o plné rozvíjanie sexuality, o jej skutočné radostné prežívanie. Dobrá sexualita je výsledkom vzájomného dávania sa, plného odovzdania na celý život. Sexualita v plnosti nemôže byť len púhym pohlavným spojením. Taký zakrpatený sex vedie len k drogovej závislosti na telesnej potrebe a k rozmnožovaniu funkčných sexuálnych porúch – napr. erekcie a frigidity . Človek, ktorého priviedla na svet duševne zdravá matka a prijali ho s láskou, je zahŕňaný nežnosťou od prvého dňa života.

Sexualita je veľmi široká, obsahuje mnoho zložiek nevyhnutných pre zdravý rozvoj človeka. Jednou z nich je nežnosť. Keď' matka hladká svoje dieťa, opatrne ho drží v náručí a dotýka sa ho perami, dojča prežíva tieto dotyky ako láskyplnú ochranu. Nikdy nás neopustí túžba po nežnosti - potrebujeme a prežívame ju ako dar, ako prejav lásky. Mnohí ľudia mylne považujú nežnosť za prípravné štádium sexuálneho aktu. Nežnosť je však cesta, ktorá nás vedie do náručia spolupatričnosti, lásky, vďačnosti a ochrany. V manželstve by sme nemali zabúdať na nežnosť- mali by sme ju pestovať. Jemné pohladenie patrí k najkrajším radostiam, ktorými sa manželia môžu obdarúvať po celý život. Nemyslí sa len pohladenie rukou. Láska vie pohladiť slovom, pohľadom, dušou a celým svojím bytím. Prejavy nežnosti sú tou najlepšou ochranou proti všetkým úkladom, proti utrpeniu, ktoré prináša so sebou život, proti vytrateniu sa lásky, proti jej odumretiu a ustrnutiu v zabehaných zvyklostiach každodenného života. Nežnosť, to je v podobenstve vyjadrený najvyšší ciel' skutočnej a veľkej Lásky, jej cesty celoživotným vzťahom. Zachovávajme ohľaduplnosť, stúpajme stále vyššie v obšťastňujúcej bázni a v rešpekte pred otvorením sa toho druhého v celej jeho podstate, v jeho duchovnej podobe. Byť nežným znamená vedieť rešpektovať krehkosť duše. Čím viac sa blížime k cieľu, tým lepšie vidíme žiariť to duchovné - nesmrteľné jadro vzájomnej lásky ako dar Boží a dar pre Boha.
Ľudské telo zo svojou pohlavnosťou je miestom vzájomného odhaľovania osobnosti, miestom najhlbšieho vzájomného poznania sa. Pomocou postojov, pohľadov, slov, pomocou výrazov tváre alebo iného telesného gesta sa človek odkrýva druhému.

Vďaka nim sa žena a muž môžu poznať. Podľa Božieho zámeru je erotické chovanie najhlbším a najangažovanejším spôsobom ako sa žena a muž vzájomne objavujú. V starších prekladoch bolo prvé zblíženie muža a ženy, o ktorom sa biblia zmieňuje, označene ako „poznanie“. Môžeme v tom vidieť archaickú chudobu jazyka, ktorému chýbalo viacero výrazov pre vyjadrenie rozmanitých skutočností. Je však charakteristické, že situácie, v ktorých sa muž a žena spájajú tak tesne, že sa stávajú jedným telom bola označená ako poznanie ( Ján Pavol II., Muža a ženu ich stvoril ). Práve toto vzájomné odhalenie sa, vzájomné poznanie muža a ženy sa stáva zdrojom nového života.