Človek je mnohosť v jednote. Celostné chápanie človeka zahrňuje jednotu jeho duchovných, duševných a telesných mohutností. Jednu z týchto zložiek, ľudskú sexualitu, si chcem priblížiť v tejto práci.
Moderné humanitné vedy v zhode s učením svätého Tomáša Akvinského vydeľujú tri najsilnejšie motívy v živote človeka; pud sebazáchovy, pud sexuálny a túžbu po poznávaní, či sebarealizáciu. Sexualita je za túžbou žiť hneď na druhom mieste a to podčiarkuje jej dôležitosť. Stvoriteľ do nás vložil silný sexuálny náboj, aby tak bytostne zabezpečil pretrvanie ľudského rodu. To je tá najzrejmejšia úloha sexuality. No sexualita je votkaná nielen do tela, ale aj do duše každého človeka, je jedným z pilierov duševného života ľudí.

Nachádzame spoločné znaky medzi sexualitou ľudí a pudovosťou u zvierat, no podľa mnohých znakov je tu badať jednoznačné a podstatné rozdiely. Tak ako bol človek vyzdvihnutý z hliny zeme do vyššej úrovne jestvovania Božím tvorením , tak je aj ľudská sexualita bytostne odlišná od plodenia zvierat. Sexuálne správanie zvierat, ktoré žijú vo voľnej prírode, je riadené inštinktmi. Dá sa povedať, že toto správanie je priamo naprogramované; tým je zaistené rozmnožovanie zvierat a prežívanie druhov. Na základe týchto inštinktov dochádza k pohlavnému zbližovaniu až v dobe, keď je zviera dostatočne vyspelé, schopné priviesť na svet mláďatá a starať sa o ne do tej doby, kým nie sú schopné žiť samostatne. U človeka je pohlavný pud rovnako inštinktívny. No u človeka sa inštinkty neprejavujú tak výrazne. Sexuálne správanie sa neobmedzuje len na určité obdobie. Správanie človeka je prioritne formované výchovou a sebavýchovou a uvedomelý, slobodný úsudok ľudskú sexualitu sprevádza.
Skutočne nádherná je sexualita v zhode s Božím plánom, keď je telesnosť presiaknutá a oživovaná duchovnou zložkou. Na vykreslenie tejto skutočnosti použijem rozprávkovú alegóriu zbližovania sa; jedného aspektu partnerských vzťahov.

V tom sa zjavila líška.
- Dobrý deň, - povedala líška.
- Dobrý deň, - zdvorilo odpovedal Malý princ, obrátil sa, ale nič nevidel.
- Som tu, - ozval sa ten hlas, - pod jabloňou...
- Kto si? - spýtal sa Malý princ. - Si veľmi pekná...
- Ja som líška, - povedala líška.
- Poď sa so mnou hrať, - navrhol jej Malý princ. Som taký smutný...
Nemôžem sa s tebou hrať, - povedala líška. – Nie som skrotená.
- Ach, prepáč! - povedal Malý princ. Ale po krátkej úvahe dodal:
-Čo znamená skrotiť?
-Je to už takmer zabudnutá vec, - Znamená to vytvoriť putá.
-Vytvoriť putá?
-Pravdaže, - povedala líška. – Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný tisícom malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty mňa nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná stotisícom líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete...
-Začínam rozumieť, - povedal Malý princ.

Sexualita je nádherným darom prírody, Božím darom človeku. Robí z človeka chlapca alebo dievča, muža alebo ženu, otca alebo matku. Dar sexuality je pre človeka prostriedkom, ako darovať seba samého partnerovi, ako sa mu celkom odovzdať. Je prostriedkom k vyjadreniu manželskej lásky a vzájomného zjednocovania manželov. Je prostriedkom k spoluúčasti na diele stvorenia nového a nikdy neopakovateľného človeka. Na sexualitu môžeme pozerať ako na posolstvo, reč tela, ktorá svojimi gestami oznamuje niečo tomu druhému. Táto reč tela, aby bola pravdivá, musí byť v jednote so srdcom človeka, s jeho láskou. Táto výpoveď o sexualite je ideálom, ktorý možno dosiahnuť . Podstatou ľudskej sexuality je otvorenie sa druhému. Sexualita je tým miestom, kde sa otvárame láske; miestom prijímania toho druhého a dávania seba samého. Neide tu len o otvorenie sa muža žene a ženy mužovi, ale ide o otvorenie sa, ktoré má všeobecnejší rozmer – je to otvorenie sa každej láske. Podstata ľudského pohlavia totiž ďaleko presahuje sexuálnu jednotu ženy a muža. Erotická jednota je iba jedným zo spôsobov jeho vyjadrenia. Realizuje sa aj v iných rovinách: citovej, intelektuálnej, duchovnej. Na každej s týchto rovín sa uskutočňuje dávanie a prijímanie lásky. Každá z nich je určená pohlavím, tým či sme mužom alebo ženou. Sexualita v užšom zmysle dosahuje svoju hĺbku až vtedy, keď jednotu erotickú predchádza jednota citová a duchovná.
Pohlavné spojenie je krásnym prejavom vzájomnej dôvery, pri ktorej sa manželia poznávajú v oblasti telesnej, duševnej i duchovnej. Takéto poznanie umožňuje, aby každý z partnerov hlboko vnímal, že ho ten druhý miluje, že po ňom túži a že ho potrebuje – a to trvalo, navždy. V pohlavnom spojení by sa chcel človek rozplynúť v tom druhom, aby obidvaja boli nielen jedným telom, ale aj jednou spoločnou pulzujúcou bytosťou. Zverené zážitky vedú postupne ku stále väčšiemu porozumeniu a vzájomnému zjednocovaniu. Tým sa vytvára stále väčší priestor pre vnímanie dotykov a ostatných gest vzájomného zblíženia pre hlbšie vnímanie vzrušenia a pre hlbšie prežívanie radosti a vzájomnej jednoty. V takom pohlavnom spojení manželia spolu komunikujú nielen rečou tela, ale aj ducha. Prežitok jednoty pri sexuálnom spojení poskytuje mužovi i žene radosť z maximálneho naplnenia, aké môžu vôbec zakúsiť. Preto je pohlavný styk v pravý čas a s pravou osobou ako súčasť správneho vzťahu tak neuveriteľne krásny. A preto tiež zneužívanie sexu v konečnom dôsledku pôsobí také veľké sklamanie. Zrelý človek prijíma sexuálnu slasť ako krásky prostriedok k manželskému zjednocovaniu a odovzdávaniu lásky. Rozhodne túto slasť nepotlačuje. Naopak, necháva ju rozkvitať v lúčoch lásky. A skutočná láska rozmnožuje sexuálnu slasť. Pri pohlavnom styku sa manželia usilujú celou silou svojej lásky o to, aby poskytovali tomu druhému radosť, potešenie a slasť zo vzájomného spojenia i z blízkej prítomnosti. Tak sa sexualita stáva krásnym prostriedkom odovzdávaniu lásky.

Dobrá sexualita nemôže byť príležitostná hra. Náhodné stretnutie bez zodpovednosti dievča pre potešenie alebo na jedno použitie. Nie je ani radom milencov alebo mileniek s vernosťou na pol roka. To všetko je sexuálne prelietavanie. Muž i žena by sa mali usilovať o plné rozvíjanie sexuality, o jej skutočné radostné prežívanie. Dobrá sexualita je výsledkom vzájomného dávania sa, plného odovzdania na celý život. Sexualita v plnosti nemôže byť len púhym pohlavným spojením. Taký zakrpatený sex vedie len k drogovej závislosti na telesnej potrebe a k rozmnožovaniu funkčných sexuálnych porúch – napr. erekcie a frigidity . Človek, ktorého priviedla na svet duševne zdravá matka a prijali ho s láskou, je zahŕňaný nežnosťou od prvého dňa života.

Sexualita je veľmi široká, obsahuje mnoho zložiek nevyhnutných pre zdravý rozvoj človeka. Jednou z nich je nežnosť. Keď' matka hladká svoje dieťa, opatrne ho drží v náručí a dotýka sa ho perami, dojča prežíva tieto dotyky ako láskyplnú ochranu. Nikdy nás neopustí túžba po nežnosti - potrebujeme a prežívame ju ako dar, ako prejav lásky. Mnohí ľudia mylne považujú nežnosť za prípravné štádium sexuálneho aktu. Nežnosť je však cesta, ktorá nás vedie do náručia spolupatričnosti, lásky, vďačnosti a ochrany. V manželstve by sme nemali zabúdať na nežnosť- mali by sme ju pestovať. Jemné pohladenie patrí k najkrajším radostiam, ktorými sa manželia môžu obdarúvať po celý život. Nemyslí sa len pohladenie rukou. Láska vie pohladiť slovom, pohľadom, dušou a celým svojím bytím. Prejavy nežnosti sú tou najlepšou ochranou proti všetkým úkladom, proti utrpeniu, ktoré prináša so sebou život, proti vytrateniu sa lásky, proti jej odumretiu a ustrnutiu v zabehaných zvyklostiach každodenného života. Nežnosť, to je v podobenstve vyjadrený najvyšší ciel' skutočnej a veľkej Lásky, jej cesty celoživotným vzťahom. Zachovávajme ohľaduplnosť, stúpajme stále vyššie v obšťastňujúcej bázni a v rešpekte pred otvorením sa toho druhého v celej jeho podstate, v jeho duchovnej podobe. Byť nežným znamená vedieť rešpektovať krehkosť duše. Čím viac sa blížime k cieľu, tým lepšie vidíme žiariť to duchovné - nesmrteľné jadro vzájomnej lásky ako dar Boží a dar pre Boha.
Ľudské telo zo svojou pohlavnosťou je miestom vzájomného odhaľovania osobnosti, miestom najhlbšieho vzájomného poznania sa. Pomocou postojov, pohľadov, slov, pomocou výrazov tváre alebo iného telesného gesta sa človek odkrýva druhému.

Vďaka nim sa žena a muž môžu poznať. Podľa Božieho zámeru je erotické chovanie najhlbším a najangažovanejším spôsobom ako sa žena a muž vzájomne objavujú. V starších prekladoch bolo prvé zblíženie muža a ženy, o ktorom sa biblia zmieňuje, označene ako „poznanie“. Môžeme v tom vidieť archaickú chudobu jazyka, ktorému chýbalo viacero výrazov pre vyjadrenie rozmanitých skutočností. Je však charakteristické, že situácie, v ktorých sa muž a žena spájajú tak tesne, že sa stávajú jedným telom bola označená ako poznanie ( Ján Pavol II., Muža a ženu ich stvoril ). Práve toto vzájomné odhalenie sa, vzájomné poznanie muža a ženy sa stáva zdrojom nového života.
Sexualita má vplyv na všetky stránky ľudskej osoby v jednote jej tela a duše. Týka sa najmä citovosti, schopnosti milovať a plodiť a všeobecnejšie aj schopnosti nadväzovať spoločenské vzťahy s druhými. ,,Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ Takže sexuálna rozdielnosť a komplementárnosť je podstatou ľudskej existencie. Sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena vzájomne odovzdávajú úkonmi, ktoré sú vlastné a vyhradené manželom, vôbec nie je iba čosi biologické, ale sa týka najvnútornejšieho jadra ľudskej osoby ako takej.

Je potrebné vnímať sexualitu v jej úplnosti a rozvíjať jej duchovnú zložku, aby sme neupadli do pudovosti blížiacej sa zvieracej. Boh miluje človeka vždy nekonečnou láskou, ktorá presahuje všetky predstavy a možnosti nejako ju opísať alebo hodnotiť. Predsa len ju človek môže poznať prostredníctvom lásky ľudskej. Ľudská láska má schopnosť nekonečnú Božiu lásku človeku priblížiť, pretože každá ľudská láska je akýmsi odleskom nekonečnej Božej lásky. Musíme si pomáhať ľudskou skúsenosťou. Boh nie je ,,na obraz“ človeka. Nie je ani muž, ani žena. Boh je čistý duch, v ktorom niet miesta pre rozdielnosť pohlaví. Ale ,,dokonalosti“ muža a ženy odzrkadľujú niečo z nekonečnej dokonalosti Boha: sú to „dokonalosti“ matky a „dokonalosti“ otca a manžela.

Sexualita je mohutnou pomocou pre človeka. Stačí si uvedomiť ako mnoho diel, piesní, hrdinských činov, životných obratov vyvolala túžba muža a ženy po vzájomnom zblížení. Je však pravdou, že sexualita má dnes poškvrnené meno, keďže je ľudskými, či skôr diabolskými perverzitami znetvorená na nepoznanie. Ale veľká životná sila lásky prameniaca od neustále odpúšťajúceho Boha prežaruje ľudské hriechy a dáva sexualite človeka vždy novú životodarnú silu. Boh mocnú silu vzájomného zblíženia manželov chráni. Sväté písmo však aj pozitívne vyzdvihuje vzácnosť manželstva; spojenie muža a ženy.

Mnoho bytostných a obohacujúcich tajomstiev ukrýva táto téma. Obohatilo by nás poznanie mnohých iných zložiek sexuality, ktoré som vo svojej práci nespomenul. Bolo by iste zaujímavé hĺbať i nad duchovnou podstatou sexuality, nad zduchovnelou sexualitou kresťanských mystikov: sv. Terézie z Avily, sv. Jána z Kríža, sv. Bernarda... Tiež by bolo veľmi obohacujúce poznávať a skúmať zásvetný rozmer sexuality, ak vôbec je. To či pokračuje istá forma sexuality aj v Nebeskom Kráľovstva, alebo je sexualita len tuzemskou záležitosťou. Iste by zaujímalo mnohých, ak by sme bližšie skúmali spôsob prežívania sexuality u rôznych skupín ľudí a zvlášť u zasvätených, ďalej vplyv zdravej, či nezdravej sexuality na celkové duševné i telesné zdravie...

No na záver môžem len parafrázovať sv. Jána Evanjelistu v tom, že na celom svete by nebolo dostatok miesta pre knihy, ktoré by bolo treba napísať, ak by sme mali spoznať úplne čo len tento jediný fenomén Božieho stvorenia – sexualitu. Ale ani to nie je potrebné rozoberať to tak dokonale, veď iste nám náš Nebeský Darca nedáva hlbšie poznanie, preto lebo by sme to nezniesli a ani to nepotrebujeme. Nech nás teba vytušenie veľkej Božej krásy a dokonalosti v tejto jedinej skutočnosti stvorenstva vedie k väčšiemu obdivu a láske k Tomu, ktorý Je a ktorý s veľkou láskou všetko tvorí a oživuje.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Sexualita a jej význam