Rómovia. Čo všetko sa mám premietne v našich mysliach, keď začujeme to slovo. Vieme, že ide o odlišnú, svojskú societu - minoritu žijúcu medzi nami. Poznáme ich podľa toho, že majú tmavšiu pleť, oči a vlasy, zväčša sú chatrnejšie, či skôr nedbalo oblečení, sú hluční, nedbajú o hygienu, majú skazený charakter. Ich hodnotenia sú často negatívne. Počujeme nespočetné svedectvá o ich zlom správaní. Klamú, kradnú na poliach, v obchodoch, kradnú jednoducho všade, sú násilnícki a prestupujú zákony štátu, sú záhaľčiví, leniví, pijani. A je to pravda. Rómovia sú na tom naozaj zle. A svet ich za to súdi. No okrem tejto pravdy je tu aj iná; pravda o večnej Láske Božej. Preto je úloha nás kresťanov iná , ako úloha ľudí tohto sveta, veď máme iného ducha ako tento svet. Každý skutočný kresťan zažíva a opatruje si spomienky na neustále odpustenia od nášho dobrého Boha. Preto si musíme zo srdca vyhodiť každú horkosť aj voči Rómom, aby sme sami mohli obsiahnuť Otcovo odpustenie a nedopadli raz ako nemilosrdný sluhovia. Veď Rómovia sú deti Božie a sám Boh po nich túži. Ako dobrý Otec ich s bolesťou v srdci každý deň očakáva, že sa vrátia s pokorou v duši ako márnotratní synovia, ktorí už prehýrili všetko.
A veruže potom s veľkou radosťou vystrojí veľkú hostinu a povýši ich na hlavných dedičov. Vtedy bude v Nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.
AJ Rómovia potrebujú Boha. Sú naši úbohí bratia, ktorým ešte nesvitlo svetlo evanjelia, a preto sa sami vrhajú do víru žiadostivosti a správajú sa nedôstojne človeka . Sú plní hriechu, ale tam, kde sa rozmnožil hriech, tam sa o to viac rozhojnila Božia milosť. A my silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a pomáhať im. A je to krásne povolanie, veď ten, kto vráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni jeho dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov . Je to vznešená úloha niesť zvesť lásky do celého sveta a sám Ježiš nás vystrojil na túto úlohu a zaviazal nás dávať zadarmo to, čo sme zadarmo dostali . Rómovia sú ako chudobní a mrzáci, slepí a chromí, postávajúci na námestiach a rohoch ulíc z evanjelia . No práve oni boli tými, ktorí mali účasť na Nebeskej hostine, keďže pozvaní sa sami učinili nehodnými tohto vyvolenia. Sú chudobní duchovne i materiálne. No práve v tej svojej biede ostávajú najviac otvorení pre Boha. V očiach sveta sú bez nádeje. Ale práve tam, kde niet ničoho, vstupuje Boh a hovorí: „Blahoslavení chudobní (v duchu), lebo ich je Nebeské kráľovstvo“ Tá chudoba sa stáva ich Božou devízou. To vedia pochopiť všetci, ktorí sa už venovali rómskej mládeži. Nerómovia majú často malý záujem o náboženské podujatia pre ich malú atraktívnosť, no rómske deti, o ktoré nemá nikto záujem si vážia akékoľvek pozvanie.
Prečo som sa ja rozhodol venovať sa Rómom?
Nie je to moja voľba a práve v tom badám riadenie Toho, ktorý nás niekedy vedie tam, kde nechceme. On Je ten, ktorý Je Život sám, večná Láska , náš Otec a vie lepšie ako my sami, čo je pre nás dobré a prinesie nám šťastie. Tak aj ja som sa stretol s Rómmi nechtiac. Nikdy som nemal k Rómom zvláštny vzťah. V detstve som bol hlboko dotknutý ich biedou a prežíval som smútok pri pohľade na ňu. No nebol som schopný pomôcť im viac, ako súcitom. Po ukončení vysokej školy som hľadal svoje uplatnenie vo svete a realizáciu duchovného povolania, ktoré mi zrelo v duši. Necítil som sa ešte zrelý pre definitívny krok a uvažoval som nad dočasnou prácou v nejakom detskom domove. Môj spolubývajúci a priateľ na internáte, poznajúc moje túžby, mi viackrát navrhol pôsobenie v Rómskom pastoračnom centre na Poštárke v Bardejove, ktoré zrealizoval jeho duchovný vodca o. Peter Bešenyei SDB. Prijímal som to s úsmevom a bez najmenšieho záujmu. No neúspech v hľadaní svojho duchovného i profesijného povolania ma takpovediac prinútil vrátiť sa do rodného Bardejova a ísť za o. Petrom s predbežným záujmom o prácu v Centre. On sa potešil, veď o prácu s Rómmi nebol veľký záujem. Potom som v horlivosti hľadania svojho šťastia túto dohodu zrušil s tým, že predsa len sa zamestnám na Charite v Nitre. O. Peter mi nepovedal nič, no keď som sa po opätovnom neúspechu vrátil, povedal mi o svojej predtuche, že sa tak stane. Modlil sa totiž za nového spolupracovníka. Tak som strávil jeden rok v Centre a potom ešte ďalší rok počas prerušenia štúdia teológie.
Prepáčte mi, že sa tak naširoko rozpisujem o týchto súkromných veciach, no chcem dostatočne objasniť najdôležitejší prvok každého zámeru – motív. Dom treba postaviť na skale, aby neskôr, keď príde búrka a dážď, nevyšla celá stavba nazmar. Preto samotný začiatok, tá prvotná pohnútka musí byť silná.
Ako im pomôcť
Ak už vieme, prečo chceme pomáhať Rómom, musíme ešte vedieť ako. Vidiac ich celkovú duchovnú i materiálnu biedu, ani narýchlo nevieme, kde začať. Najprv sa máme postarať o materiálnu pomoc, vzdelávať ich, hovoriť o ich dôstojnosti, čo im dnes poskytujú dobrí no svetskí ľudia? Materiálny blahobyt ich iste neurobí šťastnými, o čom ma presviedčajú aj moje malé skúsenosti. Rómovia užívajú výdobytky modernej doby, no nevyzreli na nich morálne. Často sa tak stávajú úbohými otrokmi svojej žiadostivosti. Sú mnohé skúsenosti s tým, že Rómovia zničili to, čím im chceli pomôcť; rozbili obydlia, zdevastovali okolie. Človek mení okolie podľa svojho vnútra, preto Rómovia potrebujú v prvom rade ozdravenie ducha. Podobne je to so vzdelaním. Intelekt je len jednou časťou človeka a je okýptený ten, kto rozvíja len túto mohutnosť. Nevraviac už o tom, že vzdelaný, no morálne nevyzretý človek narobí mnoho zla. Ani možnosť podrásť v spoločenskom rebríčku, či rešpekt iných z nich automaticky neurobí šťastných ľudí.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Aj Rómovia potrebujú Boha
Dátum pridania: | 20.10.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | memil | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 500 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 21 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 35m 0s |
Pomalé čítanie: | 52m 30s |