Celouhorský súpis Rómov
31. januára v roku 1893, bol vykonaný veľmi podrobný celouhorský súpis Rómov.
Počet Rómov
Podľa súpisu žilo v Uhorsku v roku 1893 spolu 274 940 Rómov, čo predstavovalo 1,8 % z celkového počtu všetkých obyvateľov krajiny.

Rodinný stav
V súpise sa konštatuje odlišný spôsob výchovy, partnerských vzťahov, ktoré sú ovplyvnené ešte pozostatkami kmeňových štruktúr, odlišnou kultúrou, ďalej sa uvádza skorý začiatok sexuálneho života a nízky vek prvorodičiek. Pozornosť si zasluhuje poznámka o pozostatkoch matriarchátu u kočujúcich Rómov. Zo súpisu vyplýva, že v rómskej populácii je viac spolužití/manželstiev (43,9 %) ako v celej populácii (41,0 %) a na druhej strane nižšie zastúpenie slobodných a vdov, u usadlých Rómov prevládajú legálne manželské zväzky, zatiaľ čo u polokočovných a kočovných Rómov spolužitie „na divoko“.

Vierovyznanie
Rómovia prijímali náboženstvo toho obyvateľstva, na území ktorého žili a išlo viac-menej o formálne prijatie. Aj keď najrozšírenejším vierovyznaním v Uhorsku bolo rímskokatolícke, u Rómov to bolo vierovyznanie gréckokatolícke a pravoslávne (pravoslávne najmä u kočovných Rómov).

Jazyk
Podľa zistených údajov v tomto období už viac ako polovica rómskej populácie neovláda rómčinu a za svoj materinský jazyk považuje jazyk lokálnej komunity alebo národa, na území ktorého žije.

Spôsob bývania
V Uhorsku žilo celkovo najviac Rómov v domoch (61,74 %), potom v chatrčiach (33,33 %), v šiatroch ich žilo 3,25 % a najmenej Rómov bývalo v zemniciach16 alebo v iných typoch príbytkov. Na území Slovenska oproti celouhorským výsledkom žila približne tretina rómskych rodín trvale v zemliankach, ďalšia tretina v lete pod šiatrami a v zime väčšinou tiež v zemliankach a zvyšok v domoch, chatrčiach a v šiatroch.