Majetkové pomery
Vzhľadom na to, že Rómovia vlastnili pôdu len vo veľmi malom rozsahu, tvorili jednu z najchudobnejších vrstiev v danom období.

Spôsob obživy
Na území Slovenska sa Rómovia živili prevažne kováčstvom a iným spracovaním kovov, hudbou a výrobou pálených a nepálených tehál. Ďalšiu veľkú kategóriu tvorili povrazníci, šnúrkarky a kefári. Z nepovolených spôsobov obživy dominovalo žobranie, potom krádeže a veštenie a vykladanie z karát.

Vzdelanie
V porovnaní s obyvateľmi celého Uhorska bola vzdelanostná úroveň rómskej populácie mnohonásobne nižšia: len 6,54 % Rómov nad 6 rokov vedelo čítať a písať.

Návštevnosť školy
Podľa súpisu bola návšteva škôl rómskymi deťmi vo veku od 6 do 14 rokov, a to najmä u kočovných Rómov, minimálna.

Rómovia v období ČSR a Slovenského štátu..........................

Medzivojnové obdobie rokov 1918 –1945 patrilo medzi najzložitejšie v živote tak slovenskej spoločnosti, ako aj v živote Rómov. začal narastať „cigánsky problém“, resp. „cigánska otázka“, ktorá vyplývala zo životnej úrovne, životného štýlu, myslenia, kultúry, deformovanej sociálneho dištancu medzi Rómamia ostatným obyvateľstvom,

Rôzne prístupy k tzv. skultúrneniu Rómov boli, ako sa zdá, iba čiastočne úspešné. Ústava nového štátu bola vypracovaná podľa vzoru francúzskej ústavy z roku 1875, no ponechali v nej aj rakúsko-uhorské zákony a ustanovenia. Podľa odhadu žilo na území celého štátu bezprostredne po jeho vzniku (1918) okolo
70 000 Rómov

Rómovia boli v čase vyhlásenia samostatnej Československej republiky indiferentní voči prebiehajúcim politickým procesom a hlbšie sa o vývoj nezaujímali. yplývalo to z ich spoločenského zaradenia a zo stupňa ich nízkeho vzdelania. S rozrastajúcou sa hospodárskou krízou v Československu vzrastala vrstva najchudobnejších, medzi ktorých patrili aj Rómovia. Stúpala ich populácia, rozrastali sa rómske nehygienické kolónie, rozmáhala sa trestnáčinnosť.

OPATRENIA PROTI KOČUJÚCIM RÓMOM
Súpis Rómov v roku 1927 a ten slúžil na prijatie zákon o o potulných Cigánoch zo 14. júla v roku 1927. rčil Rómom povinnosť dostaviť sa na vyzvanie k súpisu, zaviedol cigánske legitimácie pre oso by staršie ako 14 rokov, vymedzil podmienky kočovania zakázal používanie zbraní,  venoval sa zdravotným opatreniam týkajú-
cim sa ľudí a aj zvierat, poskytol možnosť odňatia detí mladších ako 18 rokov a možnosť ich umiestnenia do ústavov. Vyjadroval dištancujúci postoj majoritného obyvateľstva voči Rómom,

Spiši sa konkretizovali opatrenia zákona č.117/1927 Zb. z. a n. zákazom prístupu Rómom do:
1. všetkých obcí ležiacich na území Tatier,
2. do kúpeľných miest.4
Výnimky z tohto nariadenia sa týkali predovšetkým Rómov-hudobníkov.