V 17. storočí v Čechách obesených Cigánov vystavovali pozdĺž hraníc na výstrahu pre tých, ktorí by chceli do krajiny prísť.
Vo Francúzsku v priebehu 16. – 19. storočia trestali Cigánov: vyhnanstvom, galejami, bičovaním, obesením...
V Holandsku Cigánov úplne odmietali. Na križovatkách ciest vyvesovali plagáty obesených Cigánov ako výstrahu pre tých, ktorí unikli. Tiež bolo trestné poskytovať im akúkoľvek pomoc. 4.4.1525 Karol V. vydal v Holande výnos nariaďujúci Cigánom opustiť krajinu do dvoch dní. Od roku 1533 im konfiškovali majetok, bičovali, vypaľovali znaky horúcim železom, trestali nútenými prácami. V 17. a začiatkom 18. storočia sa organizovali Heidenjachten, hrozné lovy Cigánov. Cigána mohol každý beztrestne zabiť a za dolapenie Cigána boli vypísané odmeny. V týchto honoch bolo zabitých 260 ľudí.
V roku 1560, 50 rokov po ich príchode do Švédska nariadil arcibiskup Laurentius Petri zákaz Cigánov krstiť a pochovávať. V roku 1637 kráľovský príkaz žiada vyhnanstvo pre všetkých Cigánov. Tých, ktorí zostali bolo možné zabiť bez súdu. Podobné nariadenia sa prijímali až do 19. storočia. V ostatných škandinávskych krajinách to bolo podobne.

Dánsku Kristián III. Výnosom z roku 1536 nariadil vyhnanstvo pre všetkých Cigánov. Neskôr sa ujala prax vodcu zabiť, ostatných vyhnať.
Vo Švajčiarsku na základe odporúčania snemu z roku 1580 Cigánov mučili, alebo prepúšťali s tým, že ich mohol zabiť každý, kto ich stretol. Represálie pretrvávali až do 18. storočia.

V Portugalsku sa nariadením z 1538 sa vydávajú Cigáni na telesné tresty a deportáciou na galeje, podobne ako v Taliansku a Francúzsku.
V Uhorsku boli postupy proti Cigánom najmiernejšie. V neskoršom období bolo riešenie cigánskeho problému humánnejšie. To sa však nedá povedať o vyhladzovacej politike nacizmu v 20. storočí. To bolo najčiernejšie obdobie Rómov. Už v roku 1899 je v Nemecku zriadená Cigánska spravodajská služba so zámerom prísnej kontroly. Obdobie národného socializmu pod zásterkou boja proti cigánskej pohrome od roku 1938 už otvorene pristúpilo k systematickému vyhladzovaniu Rómov v koncentračných táboroch. Najmä v táboroch smrti: Osvienčim – Brzezinky, Dachau a Buchenwald zabili nacisti okolo 500 000 Rómov... Strašná stopa v histórii ľudstva.

Status Rómov na Slovensku
Ich mentalita
Asociálnosť Rómov a ich zlý charakter má hlbší koreň. Priblížme si len ich indických predkov. Tí žili primitívnym životom, brali si od prírody to, čo práve potrebovali. Pojem tvorenia hodnôt, staranie sa o rastlinnú a živočíšnu reprodukciu s myslením na zajtrajšok, im bol cudzí. Časté vojenské vpády, hlad, zánik miest, rôzne iné pohromy nútili celé kmene k pohybu na miesto, ktoré dávalo šancu na prežitie. Stretávali sa tak s vyspelejšou kultúrou, hospodársky lepšie stojacim obyvateľstvom, pre ktorých ostávali nižšie kasty cudzorodým živlom. Majoritné obyvateľstvo s nimi nenachádza spoločnú reč, kultúru ani iné hodnoty, preto ich vytláča zo svojho územia. Predkovia Rómov majoritnú spoločnosť preto nenávideli a uchyľovali sa k rôznym formám protispoločenskej činnosti. Ich vlastný vývoj je degradovaný. Charakterizujú ich tieto negatíva, ktoré ako temná škvrna dusia rómsku dušu podnes : nízka úroveň myslenia, nezáujem o tvorbu hodnôt, nezáujem o vzdelanie, život iba pre prítomnú chvíľu bez hlbšej reflexie, nezáujem o zmenu života k lepšiemu, vlastné - nízke normy správania, riadenie sa pudmi a nerešpektovanie zákonov majority. Nebudeme sa už čudovať nad náročnosťou práce medzi Rómmi a častým pastoračným neúspechom, keď si uvedomíme hlboký koreň problému v stáročných zlozvykoch a hriechoch. No apoštolský optimizmus nás núti vysloviť slová: kde sa rozmnožil hriech, tam..... A ako radu, ako ďalej si zoberme k srdcu Ježišove slová. „Tento druh sa nedá vyhnať inak, iba modlitbou a pôstom“