HLAVA II.
Zachovanie obradov

Kánon 39
Obrady východných Cirkví sa zbožne zachovávajú a rozvíjajú ako vlastníctvo všeobecnej Cirkvi Kristovej, v ktorom vlastníctve žiari Apoštolská tradícia prostredníctvom Otca, ktorá potvrdzuje božskú jednotu viery v rôznosti.

Kánon 40
§ 1Hierarchovia, ktorí sú na čele Cirkví vlastného obradu a všetci ostatní ich predstavitelia veľmi starostlivo dbajú na verné a presné dodržiavanie vlastného obradu, nepovoľujú v ňom zmenu okrem tých, ktoré značia organický rozvoj, pritom však prihliadajú na vzájomnú blahovôľu a kresťanskú jednotu.
§ 2Ostatní duchovní a členovia spoločností zasväteného života sú povinní verne zachovávať vlastný obrad, neprestajne ho lepšie spoznávať a čím viac dokonalejšie ho užívať.
§ 3Tiež ostatní veriaci sú povinní svoj obrad spoznávať, ctiť a všade dodržiavať, iba s výnimkou, ak by právo ustanovilo inak.

Kánon 41
Veriaci ktorejkoľvek Cirkvi vlastného obradu, vrátane latinského obradu, ktorí sa často z dôvodu úradu, služby alebo funkcie stýkajú s veriacimi inej Cirkvi vlastného obradu, sa starostlivo vzdelávajú v poznaní a úcte k obradu tejto Cirkvi s ohľadom na vážnosť úradu, služby alebo funkcie, ktorú zastávajú.

ČASŤ III.
Hierarchické zriadenie cirkvi

Kánon 42
Rovnako, ako z ustanovenia Pána – sv. Peter a ostatní apoštoli boli jedným zborom, tak pápež, ako Petrov nástupca a biskupi, ako nástupcovia apoštolov sú obdobne vzájomne spojení.

HLAVA I.
Pápež

Kánon 43
Biskup Rímskej Cirkvi, v ktorom zotrváva úrad zverený Pánom iba Petrovi, ako prvému z apoštolov a bol mu ustanovený tak, aby bol odovzdaný jeho nástupcom, je hlavou zboru biskupov, Kristov námestník a pastier celej pozemskej Cirkvi. Mocou svojho úradu má v Cirkvi najvyššiu, plnú, bezprostrednú a všeobecnú moc, ktorú môže vždy slobodne vykonávať.

Kánon 44
§ 1Pápež nadobúda plnú a najvyššiu moc v Cirkvi právoplatnou a ním prijatou voľbou súčasne s biskupským svätením. Ak už má biskupské svätenie, nadobúda túto moc prijatím voľby. Ak nie je biskupom, hneď sa na biskupa vysvätí.
§ 2Ak sa pápež vzdá svojho úradu, k platnosti sa vyžaduje, aby sa tak stalo slobodne a bolo to riadne vyhlásené, nevyžaduje sa však, aby vzdanie sa bolo niekým prijaté.

Kánon 45
§ 1Pápež má mocou svojho úradu právomoc nad celou Cirkvou a nad všetkými miestnymi Cirkvami, má riadne prvenstvo moci na ich zhromaždeniach, čím sa súčasne potvrdzuje a obohacuje vlastná riadna a bezprostredná moc biskupov nad miestnymi cirkvami, zverenými do ich starostlivosti.
§ 2Pápež je pri výkone najvyššieho pastierskeho úradu v Cirkvi vždy spojený spoločenstvom s ostatnými biskupmi a celou Cirkvou. Podľa potrieb Cirkvi ustanoví osobný, alebo zborový spôsob výkonu tohto úradu.
§ 3Proti rozsudku, alebo inému rozhodnutiu pápeža nie je možné podať odvolanie, ani sťažnosť.

Kánon 46
Pápežovi pomáhajú rôznymi spôsobmi pri plnení jeho úloh biskupi a synoda biskupov. Okrem toho mu pomáhajú kardináli a iné osoby a podľa potreby doby i rôzne úrady, ktoré jeho menom a autoritou plnia ním určené úlohy, stanovené osobitnými právnymi predpismi pre dobro všetkých Cirkví.

Kánon 47
V čase uprázdnenia alebo znemožnenia činnosti Apoštolskej stolice sa v riadení cirkvi nič nemení a dodržiavajú sa osobitné predpisy, vydané pre tieto okolnosti.

Kánon 48
Názvom Apoštolský stolec sa v tomto zákonníku rozumie nielen pápež, ale tiež súdy a iné úrady Rímskej kúrie, ak nestanovuje právo inak, alebo ak nevyplýva niečo iného z povahy veci.

HLAVA II.
Zbor biskupov

Kánon 49
Zbor biskupov má tiež najvyššiu plnú moc nad celou Cirkvou. Jeho hlavou je pápež a biskupi sú jeho údmi mocou sviatostného svätenia a hierarchického spoločenstva s hlavou a údmi zboru, v ktorom trvá nepretržite Apoštolský zbor spolu s hlavou a nikdy bez nej.

Kánon 50
§ 1Zbor biskupov vykonáva moc nad celou Cirkvou slávnostným spôsobom na všeobecnom sneme.
§ 2Túto moc vykonáva tiež zjednotenou činnosťou biskupov, rozptýlených po celom svete, ak tak bola vyhlásená, alebo slobodne prijatá pápežom, čím sa táto činnosť stáva vskutku zborovým úkonom.
§ 3Pápež podľa potrieb doby podporuje a volí spôsoby zborového výkonu svojej úlohy zborom biskupov voči celej Cirkvi.

Kánon 51
§ 1Iba pápež môže zvolať všeobecný snem, ktorému osobne, alebo prostredníctvom iného predsedá. Môže snem preložiť na iné miesto, odložiť alebo rozpustiť a schvaľuje jeho rozhodnutia.
§ 2Pápež stanovuje predmet rokovania snemu a poriadok, ktorý musí snem dodržiavať. Účastníci snemu môžu k otázkam, predložených pápežom pripojiť ďalšie, ním schválené otázky.

Kánon 52
§ 1Všetci biskupi a iba oni, ako členovi zboru biskupov majú právo a povinnosť zúčastniť sa všeobecného snemu s rozhodujúcim hlasom.
§ 2Najvyššia cirkevná autorita môže povolať na všeobecný snem aj iných, ktorí nie sú biskupmi a určiť im úlohy na sneme.

Kánon 53
Ak dôjde v priebehu snemu k uprázdneniu Apoštolského stolca, snem sa samotným právom prerušuje do času, kým nový pápež nenariadi jeho pokračovanie alebo rozpustenie.

Kánon 54
§ 1Rozhodnutia všeobecného snemu nadobúdajú plnú záväznosť schválením, potvrdením a nariadením pápeža spolu s účastníkmi snemu.
§ 2To isté potvrdenie a vyhlásenie vyžadujú k záväznosti rozhodnutia, vydané zborom biskupov, ak zbor vykonáva zborovú činnosť iným spôsobom ustanoveným, alebo schváleným pápežom.