HLAVA V.
Uprázdnenie patriarchálneho stolca

Kánon 126
§ 1Patriarchálny stolec sa uprázdni smrťou patriarchu alebo tým, že sa patriarcha úradu vzdá.
§ 2K prijatiu vzdania sa úradu patriarchu je príslušná synoda biskupov patriarchálnej Cirkvi po porade s pápežom, iba ak by sa patriarcha na pápeža obrátil priamo.

Kánon 127
Počas uprázdnenia stolca je správcom patriarchálnej Cirkvi biskup, ktorý je medzi biskupmi patriarchálneho dvora a ak takého niet, potom ten z biskupov, ktorý je členom stálej synody a súčasne najstarší biskupským svätením, ak neustanovuje partikulárne právo inak.

Kánon 128
Úlohou správcu patriarchálnej Cirkvi je:
1.ihneď podať správu pápežovi o uprázdnení patriarchálneho stolca a súčasne i všetkým biskupom patriarchálnej Cirkvi;
2.presne plniť osobitné normy pre rôzne prípady, v ktorých ide o uprázdnenie patriarchálneho stolca a ktoré stanovuje všeobecné, alebo partikulárne právo alebo prípadné pokyny pápeža a dbať, aby ich plnili aj ostatní;
3.zvolať synodu biskupov patriarchálnej Cirkvi k voľbe patriarchu a zabezpečiť všetko potrebné pre túto synodu.

Kánon 129
Správca patriarchálnej cirkvi má v patriarchovej eparchii a v monastyroch práva vztýčiť kríž na mieste, kde má byť postavený chrám a v miestach, kde nebola ustanovená eparchia, ani exarchát, tie isté práva a povinnosti ako správca eparchie s uprázdneným stolcom.

Kánon 130
§ 1Na správcu patriarchálnej Cirkvi prechádza riadna právomoc patriarchu s výnimkou tých vecí, o ktorých možno jednať iba so súhlasom synody biskupov patriarchálnej Cirkvi.
§ 2Správca patriarchálnej Cirkvi nemôže zbaviť úradu generálneho vikára, alebo vikára patriarchovej eparchie a ani počas uprázdnenia patriarchálneho stolca čokoľvek nového zavádzať.
§ 3Hoci nemá výsady patriarchu, má správca patriarchálnej Cirkvi prednosť pred všetkými biskupmi tej istej cirkvi, okrem synody biskupov patriarchálnej Cirkvi, kde sa má patriarcha voliť.

Kánon 131
Správca patriarchálnej Cirkvi čo najskôr odovzdá novému patriarchovi výkaz zo svojej dočasnej správy.

Kánon 132
§ 1Ak sú u patriarchálneho stolca akékoľvek prekážky, že patriarcha nemôže byť ani v písomnom styku s eparchiálnymi biskupmi Cirkvi na čele ktorej stojí, prechádza riadenie patriarchálnej Cirkvi podľa kánonu 130 na eparchiálneho biskupa na území tejto cirkvi, ktorý je biskupským svätením najstarším, ak tento nemá prekážky, iba ak by patriarcha označil iného biskupa alebo v krajnej núdzi i kňaza.
§ 2Ak je patriarcha v takom obmedzení, že nemôže ani písomne byť v styku s veriacimi vlastnej eparchie, je riadenie eparchie v rukách generálneho vikára; ak však i on má prekážky, potom v rukách toho, koho označil patriarcha alebo toho, ktorý dočasne patriarchálnu Cirkev riadi.
§ 3Ten, na ktorého prešlo dočasné riadenie, upovedomí čo najskôr pápeža o prekážkach patriarchálneho stolca a o prevzatí riadenia.

HLAVA VI.
Metropolitovia patriarchálnej cirkvi

Kánon 133
§ 1Metropolita, ktorý stojí na čele provincie v hraniciach patriarchálnej Cirkvi, má práva v eparchiách tejto provincie okrem toho, čo ustanovuje všeobecné právo:
1.svätiť a uvádzať do úradu biskupov provincie v dobách právom stanovených bez ujmy kánonu 86 § 1, bod 2;
2.zvolať metropolitnú synodu v čase stanovenom synodou biskupov patriarchálnej Cirkvi; stanoviť vhodné otázky, ktoré má prejednať, predsedať synode, preložiť ju, predĺžiť, prerušiť a rozpustiť ju;
3.zriadiť metropolitnú synodu;
4.bdieť, aby sa presne zachovávala viera a cirkevná disciplína;
5.vykonať cirkevnú kontrolu, ak ju zanedbal eparchiálny biskup;
6.toho, ktorý je do úradu navrhnutý, alebo zvolený – menovať, alebo potvrdiť ak to eparchiálny biskup samotný bez spravodlivej prekážky neurobil, ďalej menovať eparchiálneho ekonóma ak ho i po upomenutí nemenoval eparchiálny biskup.
§ 2Vo všetkých právnych veciach provincie vystupuje metropolita ako jej predstaviteľ.

Kánon 134
§ 1Hodnosť metropolitu je vždy spojená s určitým eparchiálnym sídlom.
§ 2Metropolita má vo vlastnej eparchii práva a povinnosti eparchiálneho biskupa.

Kánon 135
Metropolita je pripomínaný v Božskej liturgii a božských chválach, podľa predpisov liturgických kníh všetkými biskupmi a ostatnými duchovnými.

Kánon 136
Metropolita, ktorý je na čele provincie, má vždy prednosť pred metropolitom titulárnym.