Kánon 137
Synoda biskupov patriarchálnej Cirkvi vymedzí podrobnejšie práva a povinnosti metropolitov a metropolitných synôd podľa cirkevných obyčají vlastnej patriarchálnej cirkvi, dobových a miestnych okolností.
Kánon 138
Práva a povinnosti metropolitu mimo hraníc územia patriarchálnej cirkvi sú stanovené kánonom 133 § 1, bod 2,6, § 2 a v kánonoch 135, 136 a 1084 § 3. Čo sa týka ostatných práv a povinností, dodržiava metropolita osobitné normy, navrhnuté synodou biskupov patriarchálnej Cirkvi a schválené Apoštolským stolcom, alebo Apoštolským stolcom vydané.

Kánon 139
Eparchiálny biskup, ktorý vykonáva svoju moc mimo územia vlastnej eparchiálnej Cirkvi a neprislúcha k žiadnej provincii, označí po porade s patriarchom toho metropolitu, ktorému prislúchajú práva a povinnosti podľa kánonu 133 § 1 bod 1-3.

HLAVA VII.
Patriarchálny snem

Kánon 140
Patriarchálny snem je poradným zborom patriarchálnej Cirkvi, na čele ktorej stojí patriarcha, ktorý patriarchovi a synode biskupov patriarchálnej Cirkvi pomáha vykonávať veci väčšieho významu, ktoré je potrebné vhodne usporiadať, najmä v pôsobení a účinnosti apoštolátu a cirkevnej disciplíny podľa okolností doby a pre všeobecné dobro vlastnej Cirkvi, s prihliadnutím k všeobecnému dobru celého územia, na ktorom pôsobí viac Cirkví vlastného obradu.

Kánon 141
Patriarchálny snem má sa konať aspoň raz za päť rokov ale i kedykoľvek to patriarcha so súhlasom stálej synody alebo synody biskupov patriarchálnej Cirkvi pokladá za osožné.

Kánon 142
§ 1Patriarcha zvoláva patriarchálny snem, predsedá tomuto snemu, môže ho preložiť, predĺžiť, prerušiť a rozpustiť, menuje zástupcu, ktorý bude snemu predsedať v jeho neprítomnosti.
§ 2Počas uprázdnenia patriarchálneho stolca sa snem samotným právom prerušuje do rozhodnutia od nového patriarchu.

Kánon 143
§ 1Na patriarchálny snem sa povolajú:
1.eparchiálni biskupi a ostatní miestni hierarchovia;
2.titulárni biskupi;
3.predstavení rehoľných konfederácií, generálni predstavení spoločností zasväteného života a predstavení monastyrov s vlastnými pravidlami;
4.rektori katolíckych cirkevných univerzít a dekani teologických fakúlt a fakúlt cirkevného práva, ktoré majú svoje sídlo v hraniciach územia Cirkvi, ktorá snem usporadúva;
5. riaditeľa veľkých seminárov;
6.z každej eparchie aspoň jeden kňaz k nej pripísaný, najmä farár, jeden z členov rehoľnej spoločnosti, alebo spoločnosti, ktorá vedie spoločný život na spôsob rehoľníkov a dvaja ďalší veriaci, ak neurčujú stanovy väčší počet; títo sú určení príslušným eparchiálnym biskupom, a to vždy so súhlasom príslušného svojho predstaveného ak ide o členov rehoľnej spoločnosti, alebo spoločnosti, ktorá vedie spoločný život na spôsob rehoľníkov.
§ 2Všetci, ktorí sú na patriarchálny snem povolaní, sú povinní sa ho zúčastniť, pokiaľ im v tom nebráni oprávnená prekážka, o ktorej sú povinní patriarchu upovedomiť, eparchiálni biskupi môžu namiesto seba poslať zmocnenca.
§ 3Osoby inej Cirkvi vlastného obradu môžu byť na patriarchálny snem pozvaní a účastniť sa ho podľa predpisov stanov.
§ 4Na patriarchálny snem môže byť pozvaných i niekoľko pozorovateľov z nekatolíckych cirkví, alebo náboženských spoločností.

Kánon 144
§ 1Bez ujmy práva ktoréhokoľvek veriaceho pokladať hierarchom otázky prislúcha iba patriarchovi alebo synode biskupov patriarchálnej Cirkvi určovať námety, ktoré sa majú prejednať na patriarchálnom sneme.
§ 2Patriarcha vopred zabezpečí vhodné komisie a porady, aby sa všetky otázky správne usporiadali a načas členom snemu zaslali.

Kánon 145
Patriarchálny snem sa riadi vlastnými stanovami, ktoré schválila synoda biskupov patriarchálnej Cirkvi, v ktorých sú obsiahnuté pravidlá, nevyhnutné preto, aby sa dosiahol cieľ snemu.

HLAVA VIII.
Územie patriarchálnej cirkvi,
moc patriarchu a synôd mimo toho územia

Kánon 146
§ 1Územie Cirkvi, na čele ktorej stojí patriarcha, zahŕňa tie oblasti, v ktorých sa zachováva obrad vlastný tejto Cirkvi a v ktorom patriarcha má právo zriaďovať provincie, eparchie alebo exarcháty.
§ 2Ak vzniknú pochybnosti o hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi, alebo ak ide o zmenu hraníc, synoda biskupov patriarchálnej Cirkvi vec prešetrí vypočutím dotknutej najvyššej autority každej Cirkvi vlastného obradu a po jednaní na tejto synode vhodne zostavenú žiadosť o riešení pochybností alebo o zmenách hraníc predloží pápežovi, ktorý jediný môže pochybnosť odstrániť alebo vydať rozhodnutie o zmene hraníc.

Kánon 147
V hraniciach patriarchálnej Cirkvi sa moc patriarchu a synôd uplatňuje voči všetkým veriacim, pripísaným tejto Cirkvi i voči ostatným, ktorí nemajú ustanoveného miestneho hierarchu Cirkvi vlastného obradu na tom istom území, a hoci zostávajú pripísaní svojej Cirkvi vlastného obradu, sú zverení starostlivosti miestnym hierarchom tejto partikulárnej Cirkvi, bez ujmy kánonu 916 § 5.

Kánon 148
§ 1Patriarcha má právo a povinnosť nadobúdať vhodné poznatky o veriacich, ktorí majú pobyt mimo hraníc územia Cirkvi, na ktorej čele stojí, so súhlasom Apoštolského stolca ako aj prostredníctvom kontrolóra.
§ 2Skôr, ako kontrolór začne vykonávať svoju funkciu, navštívi eparchiálneho biskupa týchto veriacich a preukáže sa mu menovacou listinou.
§ 3Kontrolór, po vykonanej návšteve zašle správu patriarchovi, ktorý vec prejedná v synode biskupov patriarchálnej Cirkvi a môže navrhnúť Apoštolskému stolcu vhodné prostriedky, ktorými by na celom svete bolo postarané o obnovu a rast duchovného dobra veriacich Cirkvi, na ktorej čele stojí, vrátane zriaďovania vlastných farností, exarchátov alebo eparchií.

Kánon 149
Synoda biskupov patriarchálnej Cirkvi volí podľa kánonu o voľbe biskupov troch kandidátov na úrad eparchiálneho biskupa, pomocného biskupa s nástupníckym právom a pomocného biskupa pre úlohy mimo hraníc územia patriarchálnej Cirkvi a prostredníctvom patriarchu predloží návrh na menovanie pápežovi, pri zachovaní tajomstva všetkými, ktorí sa akokoľvek oboznámili s výsledkom voľby, a to i voči kandidátom.