Kánon 150
§ 1Biskupi, ustanovení mimo hraníc územia patriarchálnej Cirkvi majú všetky synodálne práva a povinnosti ostatných biskupov tejto Cirkvi bez ujmy kánonu 102 § 2.
§ 2Liturgické predpisy, vydané synodou biskupov patriarchálnej Cirkvi a vyhlásené patriarchom platia v celom svete, disciplinárne zákony a ostatné rozhodnutia synody sú právne záväzné v hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi.
§ 3Eparchiálni biskupi, ustanovení mimo hraníc územia patriarchálnej Cirkvi majú udeľovať právnu záväznosť disciplinárnym zákonom a ostatným synodálnym rozhodnutiam, ktoré nepresahujú ich právomoc; ak by však tieto zákony alebo rozhodnutia boli schválené Apoštolským stolcom, sú právne záväzné v celom svete.

ČASŤ V.
Väčšie arcibiskupské cirkvi

Kánon 151
Arcibiskupom väčším rozumie sa metropolita s určitým stolcom, alebo ten, ktorému ho najvyššia autorita cirkvi priznáva, a ktorý stojí na čele akejkoľvek východnej Cirkvi vlastného obradu, nevyznamenanej titulom patriarchálna.

Kánon 152
O väčších arcibiskupských Cirkvách a arcibiskupoch väčších platí to, čo všeobecné právo ustanovuje o patriarchálnych Cirkvách alebo o patriarchoch, iba ak by tomu všeobecné právo výslovne odporovalo, alebo z povahy veci by vyplýval opak.

Kánon 153
§ 1Arcibiskup väčší volí sa podľa kánonov 63-74.
§ 2Synoda biskupov väčšej arcibiskupskej Cirkvi po prijatí voľby upovedomí o právoplatne vykonanej voľbe synodálnym listom pápeža. Zvolený si vlastnoručne podpísaným listom vyžiada od pápeža potvrdenie svojej voľby.
§ 3Keď zvolený potvrdenie obdrží, musí pred synodou biskupov väčšej arcibiskupskej Cirkvi zložiť vyznanie viery a sľub verne plniť svoj úrad. Potom sa pristúpi k jeho vyhláseniu a uvedeniu do úradu; ak zvolený nie je biskupom, nie je možné vykonať platné uvedenie do úradu skôr, ako zvolený príjme biskupské svätenie.
§ 4Ak bolo potvrdenie zamietnuté, vykoná sa nová voľba v čase stanovenom pápežom.

Kánon 154
Čestnú prednosť majú arcibiskupi väčší hneď po patriarchoch, podľa poradia povýšenia cirkvi, na ktorej čele stojí – na väčšiu arcibiskupskú cirkev.

ČASŤ VI.
Metropolitné cirkvi
a ostatné cirkvi vlastného obradu

HLAVA I.
Metropolitné cirkvi vlastného obradu

Kánon 155
§ 1Na čele metropolitnej Cirkvi vlastného obradu stojí metropolita so stanoveným sídlom, menovaný pápežom a podporovaný podľa právnych predpisov radou hierarchov.
§ 2Iba najvyššia autorita Cirkvi môže metropolitné Cirkvi vlastného obradu zriaďovať, meniť, rušiť a stanovovať hranice ich územia.

Kánon 156
§ 1Metropolita je povinný vyžiadať si do troch mesiacov po biskupskom svätení a ak bol biskupom do troch mesiacov odo dňa uvedenia do úradu od pápeža pállium, ktoré je odznakom jeho moci metropolitu a plného spojenia metropolitnej cirkvi vlastného obradu s pápežom.
§ 2Do času obdržania pállia metropolita nemôže zvolávať radu hierarchov a svätiť biskupov.

Kánon 157
§ 1Moc, ktorá podľa práva prislúcha metropolitom nad biskupmi a ostatnými veriacimi metropolitnej Cirkvi, na čele ktorej stojí, je riadna a vlastná, nemôže však ustanoviť vikára pre celú metropolitnú Cirkev vlastného obradu ani svoju moc pre všetky prípady preniesť na iného.
§ 2Moc metropolitu a rady hierarchov možno platne vykonávať iba v hraniciach územia metropolitnej Cirkvi vlastného obradu.
§ 3Vo všetkých právnych veciach metropolitnej Cirkvi vlastného obradu vystupuje metropolita, ako jej predstaviteľ.

Kánon 158
§ 1Sídlo metropolitnej Cirkvi vlastného obradu je v hlavnom meste, od ktorého metropolita postavený na čelo tejto Cirkvi dostáva pomenovanie.
§ 2Metropolita má vo svojej vlastnej eparchii práva a povinnosti eparchiálneho biskupa.

Kánon 159
V metropolitnej Cirkvi vlastného obradu metropolita, ktorý stojí na jej čele, okrem toho, čo je stanovené všeobecným právom a partikulárnym právom, ktoré schválil pápež, má právo a povinnosť:
1.svätiť a uvádzať do úradu v právom stanovenej dobe biskupov vlastnej cirkvi;
2.zvolať radu hierarchov podľa právnych predpisov, zostaviť pre ňu vhodné otázky k prejednaniu, predsedať jej, preložiť, predĺžiť, prerušiť a rozpustiť ju;
3.zriadiť metropolitný súd;
4.bdieť, aby sa presne zachovávala viera a cirkevná disciplína;
5.konať cirkevnú kontrolu v eparchiách, pokiaľ ju eparchiálny biskup nevykonal;
6.menovať správcu eparchie v prípade, uvedenom v kánone 221, bod 4.
7.toho, kto bol do úradu právoplatne navrhnutý a zvolený, menovať a potvrdiť, ak to v právom stanovenej lehote eparchiálny biskup bez oprávnenej prekážky neurobil, menovať eparchiálneho ekonóma, ak ho eparchiálny biskup i po napomenutí nemenoval;
8.oznámiť eparchiálnym biskupom a tým, ktorých sa to týka – rozhodnutie pápeža, s výnimkou, že by tak urobil Apoštolský stolec priamo a dbať, aby sa predpisy v rozhodnutiach uvedené starostlivo vykonávali.

Kánon 160
V mimoriadnych, alebo obzvlášť obtiažnych veciach eparchiálni biskupi neopomenú vypočuť metropolitu a metropolita eparchiálnych biskupov.

Kánon 161
Metropolita je pripomínaný v Božskej liturgii a božských chválach biskupmi a ostatnými duchovnými po pápežovi, podľa predpisov liturgických kníh.

Kánon 162
Metropolita pripomína pápeža na znamenie plného spojenia s ním v Božskej liturgii a božských chválach podľa predpisov liturgických kníh a dbá, aby tak verne konali všetci biskupi a ostatní duchovní Cirkvi, na ktorej čele stojí.

Kánon 163
Metropolita má byť v častom styku s pápežom; návštevu, ktorú má podľa kánonu 208 § 2 každých päť rokov vykonať, mal by vykonať podľa možností so všetkými biskupmi metropolitnej Cirkvi, na čele ktorej stojí.

Kánon 164
§ 1Do rady hierarchov majú byť povolaní všetci a iba biskupi, svätení pre metropolitnú Cirkev vlastného obradu kdekoľvek ustanovení s výnimkami, uvedenými v kánone 953 § 1 a tých, ktorí vykonávajú cirkevné tresty, uvedené v kánonoch 1433 a 1434; biskupi inej Cirkvi vlastného obradu môžu byť pozvaní iba ako hostia, ak s tým bude súhlasiť väčšina členov rady hierarchov.
§ 2Rozhodovací hlas v rade hierarchov majú eparchiálni a pomocní biskupi metropolitnej Cirkvi vlastného obradu; ostatní biskupi tejto cirkvi môžu mať tento hlas, ak tak výslovne stanoví partikulárne právo.

Kánon 165
§ 1Všetci biskupi, právoplatne povolaní do rady hierarchov, sú viazaní prísnou povinnosťou zúčastniť sa rady s výnimkou tých, ktorí sa svojho úradu vzdali.
§ 2Ak má niektorý biskup za to, že mu bráni oprávnená prekážka, oznámi svoje dôvody písomne rade hierarchov. O oprávnenosti rozhodnú biskupi, ktorí majú rozhodovací hlas a sú na stanovenom mieste pri zahájení zasadnutia rady.
§ 3Žiadny člen rady hierarchov nemôže za seba poslať zmocnenca a nik nemá viac hlasov.
§ 4Po zahájení snemu ten, kto sa ho povinne zúčastňuje, nesmie sa vzdialiť bez spravodlivej príčiny, uznanej predsedajúcim rady.

Kánon 166
§ 1Ak partikulárne právo nevyžaduje väčšiu prítomnosť, každé cirkevné zasadnutie a každé jednotlivé hlasovanie rady hierarchov je platné, ak je prítomná jednoduchá väčšina biskupov, ktorí sú povinní sa rady hierarchov zúčastniť.
§ 2Rada hierarchov rozhoduje vo veci jednoduchou väčšinou hlasov tých prítomných, ktorí majú rozhodovací hlas.

Kánon 167
§ 1Rada hierarchov môže vydávať zákony a predpisy i v tých prípadoch, v ktorých to všeobecné právo priznáva partikulárnemu právu Cirkvi vlastného obradu, ak sú dodržané kánony, ktoré výslovne upravujú právomoc rady.
§ 2Metropolita upovedomí čo najskôr o zákonoch a predpisoch, ktoré vydala rada hierarchov – Apoštolský stolec; zákony, ani predpisy nemôžu byť platne vyhlásené skôr, ako metropolita obdrží od Apoštolského stolca správu, že rozhodnutie rady bolo prijaté; metropolita upovedomí Apoštolský stolec tiež o ostatnom, čo rada hierarchov prerokovala.
§ 3Metropolita zabezpečí vyhlásenie zákonov o zverejnenie rozhodnutia rady hierarchov.
§ 4Metropolita podľa svojho uváženia, ak sú dodržané kánony, ktoré výslovne pojednávajú o správnych rozhodnutiach metropolitu, predloží i tie správne rozhodnutia, ktoré sú všeobecným právom zverené najvyššej správnej autorite Cirkvi vlastného obradu, avšak so súhlasom rady hierarchov.

Kánon 168
Rada hierarchov vyhotoví pre menovanie metropolitu a biskupov zoznamy troch spôsobilých kandidátov a tieto zoznamy pri zachovaní tajomstva i voči kandidátom zašle Apoštolskému stolcu; ak usúdi, že je to prospešné, členovia rady hierarchov uvedú v oznamoch i potreby Cirkvi a u biskupských kandidátov môžu vyžadovať mienku niektorých kňazov a veriacich vynikajúcich múdrostí.

Kánon 169
Rada hierarchov dbá, aby bolo postarané o pastoračné potreby veriacich a môže stanoviť, čo povedie k rastu viery, čo bude prospešné všeobecnej pastierskej činnosti k zlepšeniu mravov a to, čo uzná za vhodné pre vlastný obrad a k všeobecnému dodržiavaniu cirkevnej disciplíny.